Aké účinky má Rakytník rešetliakovitý na zdravie? Ako sa pestuje?

Rakytník rešetliakovitý je dvojdomý ker alebo strom, ktorý pôvodom pochádza z Himalájí.

V súčasnosti je rozšírený už po celom svete.

V mnohých kultúrach vrátane starovekej gréckej mytológie má zabezpečené trvalé miesto pre jeho blahodarné účinky. 

Rakytník je inak nazývaní aj ako Hippophae rhamnoides.

Jeho výška v Európe nepresahuje 6 m.

Kôra rakytníka je šupinovitá, čiernohnedá a má tŕnisté konáre.

Jeho listy sú úzke, menej ako 1 cm a až 8 cm dlhé. Sú kopijovité, celistvookrajové, na líci hnedozelené a na rube hnedo až zlatisto plstnaté.

Samčie kvety vyrastajú v strapcoch a samičie vo zväzkoch.

Jeden samčí strom dokáže opeliť približne sedem samičích.

Kvitnutie je v obdobiach marec až apríl.

Jeho plod je bobuľa, ktorá je oranžovej až červenkastej farby s dĺžkou 0,6 až 1 cm.

Výskyt rakytníka

Domovinou je pre neho Kaukaz a Stredná Ázia. Prirodzene rastie na Sibíri, v Mongolsku, v Číne alebo v Indii.

V Európe sa vyskytuje na morských pobrežiach a v horskom pásme Álp, Apenín a Karpát.

Vysádza sa ako okrasná drevina, pretože je nenáročný a odolný.

Rakytníkom sa dajú spevniť svahy, ale môžeme ho pestovať aj v záhrade pre jeho plody.

Na Slovensku v Tvrdošovciach už od roku 2000 rakytník pestujú na unikátnej plantáži.

Produkty z tejto plantáži získali ocenenie Značka kvality SK GOLD.

Rozlíšenie rastlín rakytníka

Rozoznať samčiu od samičej rastliny nie je až také zložité.

Samčie puky sú výrazne veľké v porovnaní od samičích.

Samičie puky sú malé a prištipnuté tesne k letorastu.

Úroda rakytníka zbierame od pätnásteho augusta, približne do druhej polovice septembra a kvitne v druhej polovici mesiaca apríl.

Pôsobí priaznivo na:

• krvný obeh
• dýchacie cesty
• štítu žľazu
• žlčník
• tráviacu sústavu
• pohybový aparát

Nápoj sa môže pripraviť zo sušených plodov.

Z rakytníka sa pripravuje aj sirup, ktorý pri dodržiavaní správneho postupu ma blahodárné účinky na zdravie.

Odporúča sa hlavne pre celkové posilnenie vitality, imunitného systému, rekonvalescencií, proti únave, stresu, zlepšenie koncentrácie a zvýšenie pracovného výkonu.

Okrem jeho plodov vieme využiť aj olej, ktorý sa získava zo semien.

Vieme ho aplikovať na rany, popáleniny ako aj celkovú regeneráciu pokožky tela, vnútorne hojí zápaly a taktiež má antidepresívne účinky.

Tinktúra alebo odvar sa robí z jeho listov a kôry.

K spomaleniu vypadávania vlasov napomáha oplachovanie odvarom z listov.

Využitie rakytníka nielen v kuchyni

Má veľmi kyslé plody, preto sa v surovom stave konzumuje často s cukrom, ale niekto si na ňom pochutná práve pre jeho kyslú chuť.

Spracovať ho vieme na mnoho spôsobov, ako sú napríklad:

• lekváre
• kompóty
• džúsy
• sirupy
• vína
• likéry
• dochucovadlá do omáčiek

Konzumáciou jedného čerstvého plodu sa pokryje denná dávka vitamínu C.

Plody by sa nemali vystavovať vyšším teplotám, aby sa zachoval obsah vitamínu C.

Zaváraním sa stráca časť hodnoty ovocia.

Rakytníkový olej sa lisuje za studena a obsahuje vitamíny A, B1, B6, C, D, E, F, K, P, beta karotén, kyselinu listovú, organické kyseliny, esenciálne a mastné kyseliny omega – 3, 6, 9.

Keďže je rakytník hojný na biologicky aktívne látky je zaujímavý pre využitie v medicíne, potravinárstve a kozmetike.

Využitie rakytníka ako potraviny

Počas tepelného spracovania plodov sa jeho väčšina užitočných látok ,,vyparí."

Preto pri výbere produktov, je najrozumnejšie dávať prednosť tým, ktoré majú postup úpravy sušením plodov pri nízkych teplotách alebo jeho lisovanie za studena.

V tradičnej medicíne ho vieme využiť na vnútorné použitie, ako je napríklad čaj, džús, sirup pri infekciách, prechladnutí, chrípke a iné.

Je bohatý na rôzne minerálne látky, ako napríklad:

• železo
• vápnik
• draslík
• sodík
• horčík
• fosfor

Nutričné hodnoty čerstvého plodu rakytníka na 100g

Olej z rakytníka absorbuje ultrafialové žiarenie.

Preto je užitočný najmä pre podporu zdravej pokožky, napomáha k hojeniu po spálení alebo napadnutí kožnou chorobou.

Najviac je užitočný v kozmetických prípravkoch, ktoré zabezpečujú ochranu pred slnkom.

Dozrievajú v závislosti od jeho odrody, od konca júla do začiatku októbra.

Plody sa nesmú nechať prezrieť, znižuje sa tým obsah vitamínu C.

Ručný zber je veľmi náročný pre tŕne, ktoré obsahuje a preto sa odstrihávajú niekedy cele konáre, ktoré sú pokryté plodmi.

Dajú sa zamraziť a následne sa plody ľahko otrasú, alebo lisujeme šťavu z plodov priamo na konároch.

Rakytník sa pestuje v tvare stromu alebo kra ako ovocná, okrasná drevina, ktorá sa pomerne ťažko zberá a trvá dlhšiu dobu, kým začne rodiť (6 až 8 rokov).

Pestovanie rakytníka

Pre jeho pestovanie je najpodstatnejší výber vhodnej odrody.

Jeho odrody sú rôzne a sú odlišné nie len chuťou ale aj veľkosťou kra.

Má v obľube slnečné stanoviská a prispôsobí sa rôznym druhom pôdy.

Permanentne vlhká pôda a močariská tomuto druhu ovocného kra nevyhovujú, pretože sa môže stať , že jeho listy začnú žltnúť alebo rastlina uhynie.

Rastliny sa predávajú vo veku 2 až 3 roky.

Keďže je rakytník ovocný ker, jeho špecifikom je doba plodnosti. Plodiť nezačína skôr ako od troch rokov, niekedy až od šiestich rokov života.

Táto rastlina nie je veľmi náročná na sadenie.

Pri vysádzaní ju umiestňujeme na slnečné stanovisko, do záveternej strany pre možnosť opadania jeho plodov.

Keďže má rakytník rozľahlý koreňový systém sadíme ho do voľnej zeme.

Rozmnožovanie rakytníka

Prvý spôsob rozmnožovania je z letných odrezkov.

Tieto odrezky si pripravujeme koncom mája alebo na začiatku mesiaca jún.

Najvhodnejšia dĺžka odrezkov je cca. 15 cm. Ukladáme ich na zakorenenie do skleníka alebo fóliovníka a ich výsadba vonku začína začiatkom jesene.

Krík začne rodiť plody už v treťom roku svojho života.

Druhým spôsobom rozmnožovania rakytníka je jeho delenie.

Najdôležitejšie pri tomto spôsobe rozmnožovania je mať samčiu a samičiu rastlinu, pretože inak úrodu mať nebudeme.

Medzi dobre rozoznateľné patria odrody Leikora (samičia) a Pollmix (samčia).

Najčastejšie odrody, ktoré sa u nás pestujú sú Leikora a Hergo (samičie a opeľovač). Samčia odroda je Polmix.

V súčasnej dobe je vyšľachtených už veľa nových odrôd rakytníka.

Každá rastlina po dosiahnutí dospelosti tvorí iba samčie alebo samičie kvety, keďže patrí medzi tzv. dvojdomé rastliny.

Je vetroopelivý a preto na dozretie plodov je dôležitá primeraná vzdialenosť medzi samčou a samičiou rastlinou.

Zdroje

• Herbár alebo od alchemilky po žindavu (Jaroslava Bednářová) - charakteristika rakytníka
• Herbár alebo príroda vo vašej kuchyni (Jaroslava Bednářová) - všeobecné informácie o rakytníku
• zlatyrakytnik.sk - charakteristika, výskyt, zber, využitie rakytníka
• zelenyjezko.sk - rozmnožovanie a pestovanie rakytníka