Infekčná mononukleóza je celosvetovo rozšírené vírusové ochorenie sprevádzané najmä vysokou horúčkou, angínou a zväčšením lymfatických uzlín. Vírus je šírený medziľudským kontaktom. Ochorenie je prenášané najmä slinami a preto je prezývané aj ako „bozkávacia choroba.“ Aké sú príznaky infekčnej mononukleózy, dostupné možnosti liečby a prevencia?
Mononukleóza je ochorenie dôsledkom nákazy humánnym herpetickým vírusomEpsteina a Barrovej (skrátene EPV).
V menej prípadoch Cytomegalovírusom (CMV), Toxoplasma gondii, HIV či adenovírusom, no tie sú následne klasifikované ako „syndrómy podobné mononukleóze“.
Infekčná mononukleóza je rozšírená celosvetovo, no najčastejšie postihuje bielu rasu a ľudí v detskom a mladom veku. V dospelosti má viac ako 90 % populácie už vytvorené protilátky.
Infekcia mononukleózy zvyčajne nie je závažná a pri bežnej liečbe príznaky ustúpia do 4 týždňov.
Infekčnú mononukleózu prekoná človek s najväčšou pravdepodobnosťou iba raz za život. Avšak vírus môže pretrvávať v tele v kľudovej tkzvn. "spiacej" forme.
V zriedkavých prípadoch, najmä pri veľkom oslabení imunitného systému, nadmerne stresových situáciách, vážnych ochoreniach, v tehotenstve alebo v iných situáciách zaťažujúcich organizmus, sa môže vírus EPV v tele opäť aktivizovať a prejaviť ako iný druh ochorenia.
Vstupnou bránou vírusu do organizmu sú primárne horné dýchacie cesty.
Najčastejšie sa prenáša slinami. Z tohto dôvodu sa ochorenie častokrát označuje ako „choroba bozkávania“.
Príčiny
Je vírusovým ochorením, ktoré sa spravidla prenáša úzkym medziľudským kontaktom.
Infekčná mononukleóza je prenášaná Epstein-Barr vírusom najmä pomocou oro-faryngeálneho sekrétu, slinami a krvou.
Hlavnú vstupnú bránu tvoria dýchacie cesty, no prenos je možný aj prostredníctvom pohlavného styku.
Najčastejším druhom prenosu sú však sliny a práve preto je ochorenie prezývané ako „bozkávacia“ alebo „detská choroba.“ Práve preto postihuje najmä deti, dospievajúcich a mladých dospelých.
Mononukleóza je šírená najmä bozkávaním, zdieľaním poháru a príboru s inou osobou, kýchaním a kašlaním.
Epstein-Barrovej vírus sa v ľudskom organizme pomocou buniek sliznice nosohltana, slinných žliaz a lymfatického tkaniva mandlí rozmnoží, a následne sa krvou roznesie do celého tela.
Inkubačná doba infekčnej mononukleózy je približne 4 – 6 týždňov od styku s nakazenou osobou.
Avšak je možné spozorovať niektoré prvé príznaky už po 1 – 2 týždňoch. Jedná sa hlavne o únavu, zvýšenú teplotu a zväčšenie lymfatických uzlín v krku a podpazuší.
Pri neliečenej mononukleóze sa v niektorých prípadoch môže objaviť zaváženejšia komplikácia tejto choroby.
Jedná sa o nepriechodnosť dýchacích ciest, poškodenie pečene, zápal mozgových blán, zápal srdečného svalu a iné komplikácie postihujúce hematologické, neurologické a kardiálne funkcie organizmu.
Jednou z najvážnejších komplikácií je ruptúra sleziny, ktorá býva spojená s intenzívnymi bolesťami brucha a príznakmi hemoragického šoku.
U malých chlapcov nakazených vírusom Epstein–Barrovej môže vo vzácnych prípadoch vyvolať Duncanovu chorobu – genetické ochorenie imunodificiencie viazané na chromozóm X spôsobujúce mutáciu genu SH2D1A.
Je preto vždy nutné odborné vyšetrenie a stanovenie liečby lekárom.
Príznaky
Priebeh infekcie mononukleózou je individuálny: od asymptomatického (bezpríznakového) priebehu, cez bežne vyskytujúce sa príznaky až zriedkavo po vážne zdravotné komplikácie.
Infekčná mononukleóza je prezývaná aj ako žľazová horúčka kvôli zväčšeniu lymfatických uzlín najmä v oblasti krku podpazušia i slabín a zväčšeniu orgánu sleziny a pečene (splenomegália a hepatomegália).
Ochorenie je sprevádzané bolesťou hlavy, bolesťou hrdla (angínou), opuchom a sčervenaním nosohltana, bolesťou a diskomfortom oblasti brucha, zvýšenou nadmernouúnavou, celkovou telesnou slabosťou, nevoľnosťou, nechutenstvom a zvýšenou teplotou až horúčkou okolo 39 - 40 stupňov.
Prítomný je biely povlak v hrdle a mandliach.
Horúčka sa prejavuje vo väčšine prípadov nákazy mononukleózy.
Diagnostika prvotne prebieha na základe odborného vyšetrenia lekárom. Vyšetrenie zahŕňa odobratie anamnézy, posúdenie klinických príznakov a aspekčnú kontrolu stavu nosohltanu.
V počiatočnej fáze ochorenia sa mononukleóza môže zameniť s angínou, preto je potrebná diagnostika lekárom.
V rámci palpačného vyšetrenia lekár pohmatom diagnostikuje stav zväčšenia lymfatických uzlín a brušných orgánov. Využíva zobrazovaciu diagnostickú metódu ultrasonografie, najmä na presné zobrazenie vnútorných štruktúr pečene.
Vo väčšine prípadov dochádza k odobratiu vzorky povlaku sliznice hrdla na mikrobiologické laboratórne testy. Výsledok testu určuje prítomnosť vírusu mononukleózy v odobratej vzorke.
Pacientovi je odobraná vzorka krvi na hematologické vyšetrenie. Na základe sérologického testu je zistený krvný obraz, hladiny pečeňových testov, zápalové procesy a hladiny bielych krviniek v organizme pacienta.
Na základe heterofilných krvných testov na protilátky je možné preukázať prítomnosť EBV vírusu v organizme, pričom podľa presnej hladiny protilátok je taktiež možné rozlíšiť aj aktuálnu fázu (štádium) mononukleózy.
Mononukleóza a jej stanovenie vyšetrením vzorky krvi. Zdroj foto: Canva.
Prevencia infekčnej mononukleózy
Úplná prevencia pred vznikom vírusom nie je. Je možné však eliminovať rizikové faktory prenosu nákazy.
Primárnou prevenciou vírusu mononukleózy a zabezpečenie ľahkého priebehu ochorenia je zdravý životný štýl, silný imunitný systém a vysoká obranyschopnosť organizmu.
Vhodné je predchádzať šíreniu infekcie. V prípade výskytu tohto ochorenia v rodine a blízkom okolí sa odporúča dezinfikovať predmety, ktoré prišli do kontaktu so slinami infikovaného a sú potencionálnym zdrojom infekcie vírusu.
Infekčná mononukleóza sa prenáša najmä prostredníctvom slín a preto je potrebné obmedziť fyzický kontakt vo forme bozkávania a zdieľania spoločných pohárov a príboru.
Prevenciou pred zdravotnými komplikáciami mononukleózy je odborná diagnostika a včasná liečba.
Mononukleóza v tehotenstve
Ochorenie EBV vírusom môže postihnúť aj dospelého človeka. Ak žena vírus EBV ešte nemala, môže ľahšie ochorieť, kvôli slabšiemu imunitnému systému počas obdobia gravidity.
Aj keď sa v prípade mononukleózy spôsobenej EBV jedná o herpetický vírus, vo väčšine liečených prípadov nezanechá následky na plode v tele matky. Konkrétne EBV vírus sa neprenáša trans-placentárnou cestou.
Vzhľadom na individuálny zdravotný stav je však vždy nutná konzultácia s lekárom.
Kvôli potencionálnemu rizikuiných nebezpečných herpetických vírusovspôsobujúcich infekčnú mononukleózu (Toxoplasma, CMV...), je nutné odborné vyšetrenie a stanovenie liečby lekárom.
Počas celého obdobia gravidity je potrebné pravidelné sledovanie plodu i matky gynekológom.
Objavitelia Epstein-Barrovej vírusu mononukleózy
Prvýkrát v roku 1885 popísal infekčnú mononukleózu ruský lekár Filatov pod názvom idiopatická adenitida - lymfadenopatia. Následne doktor Pfeiffer toto ochorenie vzhľadom na jeho príznaky označil ako Drüsenfieber - žľazovú horúčku.
V roku 1964 virológovia Tony Epstein a Yvonne Barrová pomocou mikroskopu prvý krát preukázali prítomnosť herpetického vírusu infekčnej mononukleózy.
Existenciu vírusu sa im podarilo dokázať z nádorových buniek Burkittovho lymfómu za pomoci elektrónového mikroskopu.
Ako sa lieči: Infekčná mononukleóza
Infekčná mononukleóza: Liečba liekmi i diétou a režimovými opatreniami
Absolvovala som bakalárske štúdium fyzioterapie na fakulte biomedicínskeho inžinierstva ČVUT v Prahe. Nadviazala som a absolvovala magisterské štúdium na fakulte zdravotníctva TnUAD. Aktuálne sa venujem PhDr. rigoróznemu výskumu. Pracovala som ako fyzioterapeut v rehabilitačnej klinike v Prahe a taktiež ako rehabilitačný pracovník v nemocnici v Liberci. Počas výkonu zamestnania som bola súčasťou zdravotníckeho tímu na oddelení Covid19. Najviac sa zaujímam o pohybový aparát človeka, rehabilitáciu v gynekológii a prírodnú medicínu. K mojim hobby patrí cvičenie, beh a mediálna komunikácia.
Po absolvovaní osemročného gymnázia, som presne vedela, kým sa chcem v živote stať. Štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave mi splnilo dlhoročný sen a mohla som začať plniť svoje poslanie lekára. Po získaní diplomu a titulu MUDr., viedli moje prvé profesionálne kroky do Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. Na klinike Stereotaktickej rádiochirurgie som sa venovala pacientom s mozgovými nádormi a nádormi oka. Po roku práce s onkologickými pacientmi som sa v roku 2020 presunula na Neurologickú kliniku SZU Univerzitnej nemocnice sv. Michala v Bratislave, kde pôsobím dodnes. Voľný čas trávim najradšej v prírode, či už na bicykli, turistike alebo len tak na prechádzke v neďalekom lese.
Sledujte nás na:
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
