Ochorenia slinných žliaz

Ochorenia slinných žliaz môžu byť nádorového alebo nenádorového charakteru, pričom ide o choroby súvisiace alebo postihujúce slinné žľazy, ktoré sú párovým orgánom a má ich každý človek na pravej aj ľavej časti tváre. Niektoré choroby sú nepríjemné a bolestivé, prípadne sa môžu prejavovať aj v ústnej dutine a nielen navonok, iné sú však závažného tvaru a dlhú dobu sa nepozorovane rozvíjajú v rámci asymptotických štádií, čo je typické najmä pre nádory a cysty.

Veľké slinné žľazy sú uložené pod sliznicou a pokožkou a človek má tri párové veľké slinné žľazy, konkrétne príušnú, podjazykovú a podčeľustnú. V podslizničnom väzive ústnej dutiny sa nachádza aj viacero malých slinných žliaz, konkrétne ide o Ebnerove žľazy, jazykové žľazy, podnebné žľazy, pyskové žľazy, tvárové žľazy a stoličkové žľazy. Všetky žľazy produkujú sekrét na základe nervového podnetu a väčšinou ich trápia zápalové, nádorové alebo funkčné ochorenia a poruchy.

Poruchy sekrécie

Medzi najčastejšie poruchy a patologické stavy patria problémy so sekréciou zo slinných žliaz. Medzi tieto poruchy patria hypoptyalizmus, ptyalizmus, xerostómia a sialóza. Ide o poruchy, kedy dochádza buď k zníženému alebo naopak k extrémne zvýšenému slineniu a to môže byť zapríčinené rozličnými patologickými príčinami buď priamo v slinných žľazách, prípadne tento stav má súvis s ochoreniami iného typu mimo slinné žľazy a mimo ústnu dutinu.

Pri ptyalizme prichádza k zvýšenému vylučovaniu slín, pričom tento stav môže mať viacero rôznych príčin ako napríklad neurologické príčiny, poliekové stavy, intoxikácia ťažkými kovmi alebo poruchy centrálnej nervove sústavy, kedy z rôznych príčin zlyháva prenášanie nervových signálov. Diagnostika ochorenia spočíva jednak v meraní úrovni zvýšenej salivácie a tiež aj v zisťovaní príčin. Liečba je potom kauzálna, takže sa nerieši symptóm, ale príčina slinenia.

Hypoptyalizmus je opačný stav a pri ňom dochádza k nedostatočnej produkcii slín. Takáto znížená sekrécia môže byť v dôsledku zníženej funkcie tráviacej sústavy, ale súvisí aj so zápalmi v ústnej dutine alebo nastáva pri horúčkovitých ochoreniach. Sucho v ústach a teda nedostatočná produkcia slín nastáva aj pri xerostómii, ktorá môže byť buď samostatným funkčným ochorením, napríklad pri problémoch hornej tráviacej trubici, alebo symptómom pre iné choroby.

Naproti tomu sialóza priamo súvisí so slinnými žľazami a ide o zmeny v týchto žľazách, ktoré sú nezápalového typu, avšak sú sprevádzané poruchami sekrécie a tiež ďalšími zmenami. Niekedy ide o chorobu súvisiacu s celkovými zmenami v organizme v dôsledku iných ochorení, ako napríklad cukrovka, ale môže ísť aj o stav spôsobený vonkajšími faktormi, napríklad pri užívaní liekov alebo na alergickom podklade. Je viacero druhov sialózy a väčšinou sa prejavuje zdurením žliaz.

Nádorové ochorenia

Slinné žľazy okrem problémov so sekréciou môžu trápiť aj rôzne nádory. Pri benigných, čiže nezhubných nádoroch obvykle nie je priebeh taký vážny, ale na druhú stranu rastú väčšinou pomaly a nebolestivo a postihujú rovnako obe pohlavia. Medzi benigné nádory patria pleomorfný adenóm, papilárny cystadenolymfom, nazvaný aj Warthinov tumor, bazocelulárny adenóm, myoepitelióm, onkocytóm, kanalikulárny adenóm, sebaceózny adenóm a duktálny papilóm.

Najčastejším nezhubným nádorom je pleomorfný adenóm, ktorý sa odborne nazýva niekedy aj myxochondroepiteliom. Tento nádor sa vyskytuje vo vyššom alebo strednom veku, je veľmi pomalo rastúci a ide o epitelový nádor najviac sa vyskytujúci na veľkých slinných žľaziach. Častokrát dochádza aj po jeho chirurgickom odstránení k recidíve, pričom v niektorých prípadoch hrozí aj možnosť jeho zmeny na zhubný. Nádor je nebolestivý a prejavuje sa ako zdurenie žľazy.

Maligné, čiže zhubné nádory, sú ale vážnejší problém, nakoľko veľakrát prichádza k agresívnemu metastázovaniu a rozširovaniu nádoru. Tieto nádory sa delia na epitelové a mezenchymové a to podľa toho, odkiaľ nádor vyrastá a z čoho vzniká. Niektoré mezenchýmové nádory vznikajú v súbehu s inými chorobami, napríklad maligný lymfóm, ktorý môže byť primárny, ale aj sekundárny, kedy vzniká v súbehu so Sjogrenovým syndrómom.

Medzi iné podobné nádory patria neurinóm, neurofibróm alebo hemangioendotelióm. Častejšie sú však epitelové zhubné nádory slinných žliaz, konkrétne acinocelulárny karcinóm, mukoepidermoidný karcinóm, adenoidne cystický karcinóm alebo karcinóm v pleomorfovom adenómu, ktorý vzniká pôvodne z benígnej formy podobného nádoru. Častejšie sú aj v tomto prípade nádory postihujúce veľké slinné žľazy, najviac vo forme acinocelulárneho karcinómu.

Atrofie, hypertrofie a zápaly

Slinné žľazy postihujú rôzne zápalové aj nezápalové ochorenia. Medzi nezápalové patria atrofie a hypertrofie, kedy dochádza buď k zväčšeniu alebo zmenšeniu slinnej žľazy a to buď lokálne alebo generalizovane. Pri atrofii dochádza k zmenšeniu a poruchám epitelu, ktoré môžu byť sprevádzané aj funkčnými poruchami priechodnosti postihnutej slinnej žľazy, pri hypertrofii naopak prichádza k jej zväčšeniu a bujneniu výstelky žľazy, čo je sprevádzané aj zdurením.

Atrofia býva súčasťou rozličných ochorení, napríklad pri Sjogrenovom syndróme, kedy dochádza najprv k hypertrofii a bujneniu a neskôr k atrofii a infiltrácii žľazového tkaniva lymfocytmi a plazmocytmi. Okrem týchto nezápalových zmien postihujú žľazy aj rozličné zápalové procesy, zvané odbore sialoadentídy. Ide o samostatnú skupinu ochorení slinných žliaz, pričom tieto zápaly môžu mať tak akútny aj chronický priebeh a môžu vznikať z viacerých príčin.

Najčastejšie vznikajú akútne zápaly z vírusovej alebo bakteriálnej infekcie, pri chronických môže byť príčinou nielen baktéria, ale môže ísť aj o fibroproduktívny, postaktinický a imunitný dôvod, tzv. imunosialoadenitídy. Medzi najznámejšiu formu vírusového akútneho zápalu patrí mumps, tzv. príušnice. Tento zápal postihuje jednu z veľkých slinných žliaz, príušnú žľazu a najčastejšie postihuje deti. Podobné zápaly ale môžu postihovať aj iné, podčeľustné žľazy.

Medzi časté chronické zápaly patrí chronická rekurentní parotitída. Ide o problém vývodu veľkej slinnej žľazy, ktorý môže mať rozličné príčiny, ako napríklad kongenitálnu, postinfekčnú alebo obštrukčnú. Hlavným príznakom tohto chronického zápalu je znižovanie produkcie slín. Mnohé problémy slinných žliaz však prebiehajú aj bezpríznakovo alebo len s menšími bolesťami a tak ich najlepšie odhalí až pokročilé štádium alebo náhodné ORL vyšetrenie.

Sialolitiázy a mukokély slinnej žľazy

Medzi pomerne časté ochorenia slinných žliaz patria aj mukokély a sialolitiázy. Mukokély sú ako ochorenia cystového charakteru, pričom sú dve formy tejto skupiny chorôb. Prvá je mukóza mukokéla, kam patria retenčná cysta slinnej žľazy a extravazálna cysta slinnej žľazy. Druhou formou je ranula. Okrem toho sa vyskytujú v súvislosti so slinnými žľazami aj sialolitiázy, kam patrí kameň vývodu slinnej žľazy alebo vývodu a kalkulóza slinnej žľazy alebo vývodu.

Najčastejším typom mukokély je retenčná cysta malej slinnej žľazy, ktorá vzniká v prípade obštrukcie vývodu žľazy či už po zápale, prípadne pri nejakom poranení alebo v dôsledku hyperplázie epitelu žľazy. Buď serózny, čiže vodnatý slinný, alebo mucikózny, čiže hlienovitý, sekrét sa hromadia zároveň nad vytvorenou prekážkou odtoku a vývodu a neskôr prichádza k zväčšovaniu vývodu alebo žľazy. Táto mukokéla na pohľad vyzerá ako malý nádor, ale ide iba o cystu.

Oveľa zriedkavejšou formou je ranula. Na rozdiel od retenčnej cysty dochádza nielen k retencii sekrétu v dôsledku zablokovaného vývodu, ale aj k cystickej premene žľazového epitelu a neskôr k aj k vývoju hlbokej ranuly. Niekedy sa o tomto ochorení hovorí aj ako o pseudocyste. Bolestivé zdurenie slinných žliaz súvisí zas najčastejšie so sialolitáziou, kedy dochádza k zmene zloženia slín a to najčastejšie po zápaloch alebo pri zmenách viskozity slín.

Následne sa formuje obštrukcia vývodu a dochádza k stenóze s ukladaním anorganického materiálu, pričom najčastejšie postihuje toto ochorenie podčeľustnú žľazu a prejavuje sa napríklad hrčkou pod jazykom. Bolestivosť je najvyššia pri zvýšení produkcie slín, napríklad na základe vizuálneho alebo iného neurologického podnetu a vtedy môže byť bolesť až kolikoidného charakteru. Terapia spočíva v perorálnom odstránení konkrementu alebo cez rázové vlny na rozdrvenie kameňov.

Abscesy, fistuly a iné choroby slinných žliaz

Slinné žľazy môžu postihnúť aj niektoré iné zápalové ochorenia spojené s nekrotizáciou tkanív, napríklad rôzne abscesy, prípade rôzne zápalové fistuly vývodov slinných žliaz. Taktiež vznikajú rôzne iné patologické javy alebo poruchy, napríklad sialektázia, stenóza, čo je zúženie slinného vývodu, striktúra, ale aj nekrotizujúca sialometaplázia, benígna lymfoepitálna lézia slinnej žľazy alebo Mikuliczova choroba, čo je ochorenie postihujúce veľké aj malé žľazy.

Pri tomto syndróme dochádza k pomalému a nebolestivému zväčšeniu týchto žliaz a to najmä príušnej a malých slinných žliaz, pričom zdurenie je polotuhé. Niekedy dochádza aj k pomerne veľkému zväčšeniu týchto žliaz, kedy sa vývodový systém žliaz mení v systém nepravidelných dutín a štrbín. Dochádza aj k atrofii žľazových elementov. Niekedy je ochorenie spôsobené chronickými zápalmi alebo toxickou reakciou, vo väčšine prípadov je ale pôvod neznámy.

Menej častým problémom je absces slinnej žľazy. Ide o chorobu bakteriálneho pôvodu, kedy býva najčastejšie postihnutá veľká príušná žľaza alebo menšia podčeľustná žľaza, pričom bakteriálna infekcia sa do žľazy dostáva najčastejšie prestupom z okolia, napríklad pri okočeľustnom zápale zubného pôvodu. Zdurenie žľazy je bolestivé, okolie opuchnuté a niekedy vzniká aj obrna pridruženého lícneho nervu. Liečba je antibiotická a dôležitá je aj drenáž ložiska a výplachy vývodu slinnej žľazy.