Pseudoradikulopatia, pseudoradikulárny syndróm: Ako príčina bolesti chrbtice?

Bolesť chrbtice je v dnešnej dobe častým problémom. Uvádza sa, že postihuje viac ako 70 % populácie a minimálne jedenkrát v živote sa s ňou stretne až 90 % ľudí.

Vo veľkej miere je hlavnou príčinou práceneschopnosti u ľudí v produktívnom veku.

Významný vplyv má celkový životný štýl, chybné držanie tela a zlé pohybové návyky, sedavý spôsob života + sedavé zamestnanie. Príkladom je nevhodná ergonómia pracoviska, dlhodobo vynútená pracovná poloha alebo zdvíhanie bremien a dlhodobé preťaženie chrbtice.

Často sa stáva...

Že bolesť v chrbtici pocítime pri narovnávaní sa z polohy v predklone, pri súčasnom otáčaní sa v drieku, čiže rotácii. Ak sa k tomuto pohybu pripojí aj zdvíhanie bremena, problém je na svete.

Vek v tomto prípade nehrá dôležitú úlohu.

Ťažkosti sú v tomto prípade akútne. Avšak, bolesť chrbta môže pretrvávať i dlhodobo. Vtedy už je problémom, ktorý znižuje kvalitu života a zaťažuje psychiku postihnutého človeka.

Bolesť chrbta sa podľa dĺžky trvania rozdeľuje na:

1. akútnu bolesť, ktorá trvá menej ako 6 týždňov
   • nepredpokladá sa závažný priebeh
   • potrebné je vylúčenie iného ochorenia
   • zvyčajne nevyžaduje špeciálne liečebné postupy
2. subakútnu bolesť, ktorá pretrváva približne 6 až 12 týždňov
3. chronickú bolesť a tá trvá dlhšie ako 3 mesiace
   • vyžaduje si špeciálne postupy v diagnostike i liečbe
4. rekurentná bolesť, ustupuje a vracia sa po určitých časových úsekoch
   • medzi zhoršením ťažkostí je zväčša prestávka kratšia ako 3 mesiace

Bolesť chrbta pociťujeme na rôznych miestach, a to v krku, v hrudnej, driekovej či krížovej časti, kostrč nevynímajúc. Pridružujú sa k nej rozličné príznaky, ktoré zhoršujú celkový stav človeka.

Čítajte tiež: Vertebrogénny algický syndróm.

Pri hľadaní informácií či konzultácii s odborníkom môžete natrafiť na množstvo odborných výrazov a pojmov. Tieto opisujú rozličné stavy. Pre bežného človeka sú nezrozumiteľné a nič mu nehovoria.

Podobne je to aj s pojmom pseudoradikulopatia.

Tento pojem sa používa v súvislosti s bolesťou chrbta a v súčinnosti s vyžarovaním rozličných ťažkostí do končatiny.

Presnejšiu definíciu pseudoradikulopatie uvádzame v článku neskôr.
Je vhodné, urobiť si stručný obraz ohľadom chrbtice. 

Chrbtica je oporou ľudského tela a...

Chrbtica tvorí nosnú a opornú časť ľudského tela. Zúčastňuje sa pri pohybe a zabezpečuje dostatočný pohybový rozsah do všetkých strán.

Jednou z jej úloh je aj ochranná funkcia. Bráni poraneniu miechy, ktorá je vedená z mozgu cez chrbticový kanál. 

Miecha je uložená v chrbticovom kanály (canalis vertebralis), ktorý je tvorený stavcami. Tie v spojení tvoria chrbticu, ktorú latinsky označujeme ako columna vertebralis.

Chrbtica je fyziologicky zakrivená. Toto zakrivenie nesie svoj názov, pričom zakrivenie dopredu sa označuje ako lordóza. Tá nachádza sa v krčnej a bedrovej časti.

Naopak...

Zakrivenie dozadu je kyfóza. Tá je v úseku hrudnej a krížovej chrbtice.

Toto zakrivenie je fyziologické, čiže prirodzené. Na rozdiel od toho poznáme aj neprirodzené vykrivenie chrbtice.

A teda patologické vybočenie chrbtice do strany. Označuje sa ako skolióza.

Mierne a nepatrné fyziologické zakrivenie do strany je prítomné u každého človeka.

Prechodne môžeme takéto vybočenie chrbtice do strany pozorovať pri nesení záťaže v jednej ruke. Ale i v stoji s prenesením váhy na jednu dolnú končatinu.

Chrbtica sa skladá zo stavcov (vertebrae), ktorých je 33 až 34.

Tabuľka uvádza rozdelenie chrbtice na jednotlivé segmenty

Stavec sa skladá z tela stavca, oblúku a výbežkov.

A. Telo stavca, corpus vertebrae, je v prednej časti - tvorí nosnú časť stavca. Na horné a dolné plochy väčšiny stavcov naliehajú medzistavcové platničky.

Stavce majú odlišnú výšku.

Nižšie sú krčné stavce vyššie driekové. Smerom ku kostrči sa ich výška znova zmenšuje.

B. Oblúk stavca sa v zadnej časti pripája na telo stavca. Má ochrannú úlohu - chráni miechu.

+ oblúk má dve časti.

Platnička, lamina arcus vertebrae smeruje na telo stavca. Kde sa pripája dvomi nožičkami - tie sa označujú ako pedikuly, a teda odborne pediculus arcus vertebrae.

Oblúky stavcov spolu tvoria stavcový otvor, čiže foramen vertebrae - chrbticový kanál (canalis vertebralis). 

Pedikuly majú na hranách v hornej aj dolnej časti zárezy. Označujú ako incisura, zárez, vertebralis (stavca) superior (horný) et inferior (spodný). Tieto tvoria - medzistavcové otvory (foramina intervertebralia).

Medzistavcovými otvormi prechádzajú miechové - spinálne nervy, ktoré odstupujú z miechy.

C. Stavce majú ešte výbežky, ktorévystupujú z oblúka. Dôležité sú pri spojení stavcov, ale i pri pohybe tela.

Typ výbežkov uvádza tabuľka

Stavce sú vzájomne pevne, ale pohyblivo spojené. Toto spojenie je tvorené chrupavkami, väzmi, medzistavcovými kĺbmi a svalmi.

Tabuľka uvádza spôsoby upevnenia chrbtice

Medzi stavcami sa nachádzajú medzistavcové platničky, ktorých počet je 23.

Platničky sa označujú aj ako disky, a to z latinského disci intervertebrales. Nie sú umiestnené medzi všetkými stavcami. Pričom prvá platnička sa nachádza medzi 2. a 3. krčným stavcom (C2 a C3). 

Posledná medzi posledným driekovým a prvým krížovým stavcom (L5 a S1).

Funkcia diskov je:

• tlmenie nárazov pri pohybe, chôdzi, behu či skákaní
• stabilizujú chrbticu
• udržiavajú rovnováhu
• vyrovnávajú tlakové a ťahové sily,
• rozkladajú silu na celú plochu platničky
• zúčastňujú sa pri všetkých pohyboch chrbtice, a to ohýbaní či rotácii tela

Tvarom sa prispôsobujú telám stavcov. Majú rozličnú výšku. Medzi krčnými a driekovými stavcami sú vyššie, pričom najvyššia platnička je medzi stavcami L5 a S1. V oblasti nižšieho pohybového rozsahu sú, naopak, nižšie.

Zaujímavé informácie: Vyklenutie a herniáciu disku.

Skrátene o mieche

Miecha je sa nachádza v chrbticovom kanály. Prechádza z mozgu, od prvého krčného stavca C1 až po prvá či druhý driekový stavec L1 / L2.

Miecha - medulla spinalis.

Má dôležitú reflexnú a prevodovú funkciu. Vedie nervové vzruchy, čiže podnety z organizmu do mozgu a, naopak, aj z mozgu do tela. Z miechy odstupujú spinálne nervy - miechové nervy. A tie smerujú do organizmu či končatín.

Miecha sa skladá, rovnako ako mozog, z bielej a šedej hmoty. A je obalená miechovými obalmi. Biela hmota je povrchová a vnútorná šedá. Tá má tvar písmena H.

Neuróny, teda nervové bunky šedej hmoty tvoria predné, zadné miechové rohy a postranné rohy. V oblasti zadného miechového koreňa je nervový uzlík, ktorý sa označuje ako ganglion spinale.

Miecha sa rozdeľuje na jednotlivé miechové segmenty. Podobne ako stavce.

Miechový segment tvorí zoskupenie jedného páru spinálnych nervov. Ich počet je 31:

• 8 krčných segmentov
• 12 hrudných segmentov
• 5 driekových segmentov
• 5 krížových segmentov
• 1 kostrčový segmentov

Miechové korene vznikajú spojením jednotlivých miechových nervov. Miechové nervy, a teda spinálne nervy spájajú miechu a mozog s ostatnými časťami ľudského organizmu.

Označujú ako nervi spinales.

Spinálne nervy odstupujú z miechy a toto odstúpenie sa označuje ako fila radicularia. Následne sa spájajú do predných a zadných miechových koreňov.

1. Predné spinálne korene - radices anteriores, ktoré odstupujú z predných rohov miechy. Predné sú eferentné korene,vedú vzruchy z centra, mozgu a miechy, do periférie.

2. Zadné miechové korene - radices anteriores, ktoré odstupujú zo zadných rohov. Zadné aferentné korene - vedúce vzruch z periférie - tela, do miechy či mozgu. 

Funkciou sú určované ako motorické či senzorické vlákna. Pričom predné sú motorické a zadné senzorické.

Niektoré predné miechové korene majú v istom úseku sympatické vlákna - C8 až L2. A v segmentoch S2 - S4 parasympatické vlákna.

Predné a zadné korene sa spolu spájajú do spinálneho nervu a ten prechádza otvorom v stavci.

A práva toto miesto je problematikou pri radikulárnom syndróme, ktorý sa v určitostiach odlišuje od pseudoradikulárneho syndrómu.

Po krátkom úvode môžeme prejsť k definícii pseudoradikulopatie.

Pseudoradikulárny syndróm sa definuje ako...

Ako pseudoradikulopatia sa označuje taká bolesť chrbta, ku ktorej sa pridružuje vyžarovanie do končatín.Avšak, ťažkosti nevznikajú pre mechanický útlak nervu.

A teda nie je prítomné narušenie štruktúry miechového koreňa - radixu.

Podľa neurológa MUDr. Karela Lewita ide tiež o neúplný radikulárny syndróm, keď dochádza k útlaku obalu koreňa, avšak, nie k stlačeniu vlastného koreňa.

Prejavuje sa bolesťou, ktorá sa premieta do periférie (napríklad končatín) po príslušnom dermatóme. Ale ku ťažkostiam sa nepridružujú príznaky ako pri kompresii koreňa - radikulopatii (porucha hybnosti a citlivosti).

Dermatóm je časť inervácie prislúchajúcim nervom. 

Bolesť je rozšírená nepresne po povrchu i v hĺbke. Nemusí byť závislá na pohybe a zmene polohy. Naopak, pri radikulárnom syndróme je bolesť veľmi intenzívna, ostrá, pálivá a človek vie presnejšie určiť lokalitu i šírenie.

Tabuľka uvádza základný rozdiel medzi radikulárnym a pseudoradikulárnym syndrómom

Z pohľadu vyvolávateľa sa bolesti chrbtice delia na viaceré druhy, ako uvádza tabuľka.

Rozdelenie bolesti na druhy uvádza tabuľka

Ako príčina pseudoradikulárnych ťažkostí sa uvádza funkčná porucha. Tá môže vychádzať z intervertebrálnych kĺbov (kĺbnych plôch stavcov), svalov a úponov šliach.

Problémy nevychádzajú z útlaku - kompresie koreňa, ako je tomu pri radikulopatii. 
Uvádza sa, že každý radikulárny syndróm sprevádza aj pseudoradikulopatia. 

Stáva sa tak pre dlhodobé preťaženie i nadmerné zaťaženie mäkkých tkanív a štruktúr v oblasti chrbtice. Príkladom sú aj stavy ako je: 

• koxartróza (postihnutie bedrových kĺbov)
• blokáda SI skĺbenia - ilio - sakrálny kĺb,
  čiže skĺbenie na úrovni bedrovej a krížovej kosti
• facetový syndróm
• syndróm hypertonu panvového dna

Zaujímavé informácie o ankylozujúcej spondylitíde alebo tiež axiálnej spondylartritíde. 

Zhrnutie najčastejších vyvolávateľov pseudoradikulárnych problémov:

• intervertebrálne kĺby - porucha na úrovni malých kĺbnych spojení medzi stavcami
• svaly, preťaženie či svalová nerovnováha
• úpony šliach, preťaženie
• kosť - periost - okostica, čiže väzivový obal kostí
• štruktúry v okolí kĺbov
• medzi iné patrí:
  • osteoporóza
  • spondylóza
  • koxartróza
  • vývojové a vrodené poruchy stavcov
  • vertebrogénne blokády, ako napríklad aj lumbago

1. bolesť, ktorá nedosahuje až takej intenzity ako v prípade útlaku koreňa nervu
2. parestézie, čiže pocit mravčenia, brnenia, pálenia
3. kŕče svalov a svalové zatuhnutie, spazmy
4. vyžarovanie - premietanie sa bolesti do periférie (okrajových častí tela a končatín)

Bolesť môže mať tupý charakter. Intenzita nepresahuje rozsah ako pri útlaku nervu a nemusí byť prítomné naviazanie na pohyb či zmenu polohy.

Rovnako, lokalita nemá presné ohraničenie. Presúvanie bolesti, a teda jej vyžarovanie môže viesť po viacerých dermatómoch, čiže po dráhe inervácie viacerými nervami.

Zväčša sa šíri v oblasti bedrovo - krížového skĺbenia, môže vyžarovať do slabín - triesla, v miestach sedacích svalov, čiže zadku a po stranách stehien. 

Bolesť zväčša nevyžaruje nižšie ako pod koleno.

Je vnímaná povrchovo, ale i hĺbkovo.

Nie sú prítomné známky stlačenia nervu, ako napríklad porucha citlivosti, reflexov či oslabenie svalu.

Pridružuje sa blokáda, teda porucha hybnosti v danom segmente chrbtice, zatuhnutie svalstva - spazmy, ako je tomu pri akútnom bloku, lumbagu.

Diagnostika má preto za úlohu odlíšiť či ide o pseudoradikulárny problém, alebo je prítomný útlak nervu, teda jeho koreňa - radixu.

Prvotne sa odoberá anamnéza, ktorú nasleduje klinické vyšetrenie. To zahŕňa neurologické vyšetrenie, sledovanie postoja, chôdze, a celkovo zhodnotenie pohybového aparátu, reflexov a manévrov (Lassegueov manéver a iné)

Hľadajú sa známky iných ochorení, čo je dôležité pre diferenciálnu diagnostiku.
Ako je uvedené v tabuľke, príčiny bolesti v chrbte môžu byť rôznorodé.

Dôležité sú zobrazovacie metódy ako je:

• RTG
• CT
• MRI
• EMG

Pri diferenciálnej diagnostike sa volí aj laboratórne vyšetrenie krvi, odhalenie zápalu a vyšetrenie likvoru (mozgovo - miechového moku) po lumbálnej punkcii, napríklad pre potvrdenie alebo vylúčenie lymskej boreliózy.

Bolesť môže mať tupý charakter. Zväčša nedosahuje maximálnej intenzity, je menej výrazná a lokalizovaná nepresne. Rovnako, aj šírenie bolesti nie je tak jednoznačné. Skôr v širšom rozsahu.

K vyžarovaniu môže dochádzať v priebehu viacerých dermatómov, čiže po povrchu v rámci inervácie viacerými nervami. Pociťuje sa aj v hĺbke.

Bolesť sa šíri z chrbta, cez sedaciu oblasť, do slabiny, na strany stehna. Nepresahuje nižšie pod koleno.

Pridružuje sa mravčenie, či iné nepríjemné pocity - parestézie, ale nie je prítomná symptomatológia, teda príznaky ako priamom pri útlaku nervu (poruchy citlivosti či oslabenie svalu).

Bolesť môže reagovať na zmenu polohy a pohyb, ale nie je to nevyhnutné. Pričom, medzi prejavmi je i porucha hybnosti v danom segmente chrbtice a spazmus svalov, teda ich zatuhnutie.

Pri "jednoduchej" pseudoradikulopatii je prognóza lepšia a liečba jednoduchšia.