Rosacea patrí medzi pomerne časté ochorenia, s ktorými sa bežne stretávajú dermatológovia vo svojej praxi. Ide o chronické zápalové ochorenie kože. Rozacea má rôzne formy, no najčastejšie sú prejavy lokalizované do centrálnych častí tváre, čím je toto ochorenie nepríjemné aj po psychickej stránke.
Rosacea, chronický zápal kože, postihuje v drvivej väčšine dospelých jedincov, veľmi vzácne sa môže vyskytnúť aj u detí. Najviac pacientov je vo vekovom pásme 36 – 50 rokov, avšak príznaky rosacei sa môžu objaviť v každom veku.
Rosacea - inak tiež Rozacea/Ružovka.
Ide o pomerne časté ochorenie s prevalenciou 5 – 10 %. Častejšie sú postihnuté ženy, ale stretávame sa aj s rosaceou u mužov. Väčšie riziko vzplanutia ochorenia majú ľudia bielej a žltej rasy.
Medzi bežné lokality postihnutia patrí:
centrálna časť tváre
koža hlavy
krk
horná časť hrudníka
menej často končatiny
Je známe, že rosacea, ako kožné ochorenie, môže byť asociované aj s inými systémovými ochoreniami.
Medzi časté sprievodné ochorenia patria napríklad:
rôzne potravinové intolerancie, napríklad celiakia
inhalačné alergie,
predispozícia k atopii,
chronické ochorenia dýchacieho systému ako je bronchiálna astma,
ochorenia tráviaceho systému, alebo metabolické ochorenia ako je diabetes mellitus či hyperlipidémia
Hyperlipidémia, arteriálna hypertenzia, diabetes mellitus I. typu či celiakia sú závažné ochorenia, pri ktorých sa môže objaviť stredne ťažká až ťažká forma rosacei.
Rosacea je ochorenie, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. psychofyziologické poruchy. To znamená, že je to primárne kožné ochorenie, ale jeho priebeh a závažnosť je pozmenená psychosomatickými faktormi, ako sú stres a emócie.
Rosacea a jej typický prejav - začervenanie oblasti tváre. Zdroj foto: Getty images
Príčiny
Priama príčina nie je zatiaľ úplne objasnená. Vznik ochorenia je podmienený najmä poruchou vrodenej imunity, cievneho systému (cievna hyperreaktivita), nervového systému spolu s dysreguláciou ochrannej bariérovej funkcie kože.
Spúšťačmi sú vonkajšie faktory a to najmä:
častá expozícia UV žiareniu- najviac rizikoví sú jedinci s fototypom I - II, čiže veľmi svetlá pokožka
vystavenie pokožky nadmernému teplu,
ťažká fyzická námaha,
stres,
potraviny s vysokým obsahom histamínu,
koreniny, štipľavé jedlo,
kofeín,
alkohol,
lokálne prípravky na liečbu akné a proti vráskam,
chemický peeling a mikrodermabrazia
aplikácia lokálnych či systémových kortikosteroidov, ktoré sú dlhodobo používané najmä pri liečbe seboroickej dermatitídy
Familiárny výskyt, teda dedičnosť ochorenia je až 15 %, avšak gén, ktorý by bol nositeľom kódu pre rosaceu zatiaľ nebol identifikovaný.
Vplyvom vyššie spomenutých vonkajších faktorov na povrch kože dochádza k poruche bariérovej funkcie vrchnej vrstvy kože tzv. stratum corneum. Porušenie tohto krytu umožňuje prienik cudzorodých látok do kože.
Aktivizáciou imunitného systému, ktorý chce bojovať proti týmto patogénom, sa začína rozvíjať zápal, čo ešte viac zvýši citlivosť kože.
Zvýšená koncentrácia a aktivita zápalových enzýmov a prozápalových peptidov v koži podmieňuje hyperreaktivitu ciev čo sa prejaví roztiahnutím cievok v koži.
Roztiahnuté cievky majú zvýšenú priepustnosť svojej cievnej steny čo ešte viac podporuje zápalovú reakciu a priebeh.
Tento proces vedie k nahromadeniu vody medzi bunkami a k opuchu. Takto poškodená kožná bariéra je bránou vstupu pre patogénneho roztoča Demodex folliculorum, ktorý kožu kolonizuje.
Demodex folliculorum má v patogenéze ochorenia dôležitú úlohu. Okrem toho, že spúšťa zápal, jeho hojná prítomnosť na drobných chĺpkoch podmieňuje upchávanie kožných žliazok.
Taktiež je prenášačom iných baktérii ako je napr. Staphylococcus epidermidis, Bacillus olenorium, alebo lipofilných kvasiniek Malassezia ovalis. Výsledkom je chronický zápal kože s bakteriálnou alebo kvasinkovou kolonizáciou.
Príznaky
Podľa prejavov ochorenia rozlišujeme štyri subtypy rosacey:
1. Erythematoteleangiektatický subtyp
Charakteristické pre tento typ je začervenanie pokožky tváre (blushing), prudké návaly tepla (flushing) a opuch tváre. Červené fľaky na koži štípu, pália, sú citlivé na akýkoľvek dotyk.
2. Papulopustulózny subtyp
Tento sybtyp ochorenia je sprevádzaný trvalým začervenaním, na koži sa objavujú viditeľné fialovo-červené „žilky”, ktoré splývajú do fliačikov, sú to tzv. teleangiektázie, ktoré sú spôsobené roztiahnutím povrchových ciev.
Častý je aj opuch tváre. Pri ťažších formách sú na koži prítomné aj zapálené vyrážky, môžu byť naplnené hnisom (pustuly), tekutinou (cysty) a splývajú do bolestivých uzlov (noduly).
3. Fymatózny subtyp
Charakterizovaný je hyperpláziou (rastom) mazových žliaz a fibrózou (stvrdnutím) kože. Postihnutí jedinci majú zväčšené časti tváre, ktoré môžu byť sfarbené do červenofialova, napr. nos. Koža je prebrázdená, hrubá, s početnými žilkami, vyrážkami a opuchom.
U mužov sa najčastejšie phyma (fyma) prejaví práve na nose, avšak obidve pohlavia môžu mať takéto zápalové a hypertrofické prejavy aj brade, ušnom boltci, čele či očných mihalniciach.
Podľa tejto lokality postihnutia sa potom subtyp nazýva ako rhino- (nos), gnatho- (brada, čeľusť), oto- (ucho), meto- (čelo) a blepharophyma (očných viečok).
4. Očná forma rosacey
Postihnutie oka sa môže objaviť v priebehu všetkých predchádzajúcich subtypov. Niekedy je oko postihnuté skôr ako koža, čím očná forma predchádza kožné prejavy ochorenia.
Typicky ide o zápal rohovky (keratitis punctata) alebo o vred rohovky (ulcus cornae), čo môže vyvrcholiť až poruchou videnia. Postihnutí pociťujú pálenie, štípanie, rezanie očí, pocity akoby piesku či cudzieho telesa v oku, výrazná je suchosť očí.
Na spojivkách je viditeľné sýte začervenanie, rozšírené cievy a opuch mihalníc.
Tieto očné príznaky sú pomerne časté, vyskytujú sa až u 60 % pacientov s rosaceou a až v 20-tich % prípadov predchádzajú kožné prejavy ochorenia.
Charakteristicky je začervenaná centrálna časť tváre. Zdroj foto: Getty images
Diagnostika
Diagnóza ochorenia je založená na anamnéze prejavov, zhodnotení vzhľadu a priebehu príznakov a v niektorých prípadoch aj na histopatologickom vyšetrení vzorky kože.
Postihnutí jedinec prichádza s charakteristickým obrazom ochorenia lokalizovaným na typických miestach. Môže opisovať prechodné návaly tepla do tváre, pocity pálenia a štípania kože, suchosť a rezanie očí.
Histopatologické vyšetrenie kože (vzorka kože sa zafarbí a prezerá pod mikroskopom) je rutinné pri podozrení na granulomatóznu formu rosacea alebo u zvláštnych foriem s netypickým priebehom ochorenia.
V diferenciálnej diagnóze je potrebné myslieť aj na iné kožné ochorenia, ktoré môžu mať podobný klinický obraz a priebeh, ale odlišnú liečbu.
Rosacea je v prvých štádiách ochorenia charakteristická svojim relaps-remitujucim priebehom, čiže obdobiami pokoja, ktoré sa striedajú s obdobiami vzplanutia ochorenia.
V prvom štádiu prichádzajú návaly začervenania a tepla s miernym opuchom. V tomto štádiu sa po upokojení koža ukľudní a prichádza remisia.
V neskorších štádiách je už začervenanie trvalé, objavujú sa teleangiektázie a opuchy, zapálené a bolestivé vyrážky a cysty, koža nesmierne štípe a páli. Obdobie kľudu bez liečby neprichádza a zmeny na koži sú trvalé.
Chronický zápal v koži aktivuje proces rastu a hyperpláziu mazových žliazok, koža hrubne a tvrdne, brázdi sa, prítomné sú fialovo-červené ,,žilky” a vyrážky. Toto štádium sa nazýva phyma a postuhuje nos, bradu, čelo, ušné boltce či oči.
Charakteristické je prekrývanie jednotlivých štádií a subtypov. Niektorí pacienti nikdy nedospejú k fibróznym zmenám kože, avšak niekedy môže phyma vzniknúť náhle aj bez predošlých prekonaných subtypov.
Rosacea je kožné ochorenie, ktoré je viditeľné na exponovaných miestach, čím výrazne znižuje kvalitu života pacientov a taktiež zvyšuje riziko vzniku psychických porúch ako je depresia, úzkosť a sociálna izolácia.
Po absolvovaní osemročného gymnázia, som presne vedela, kým sa chcem v živote stať. Štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave mi splnilo dlhoročný sen a mohla som začať plniť svoje poslanie lekára. Po získaní diplomu a titulu MUDr., viedli moje prvé profesionálne kroky do Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. Na klinike Stereotaktickej rádiochirurgie som sa venovala pacientom s mozgovými nádormi a nádormi oka. Po roku práce s onkologickými pacientmi som sa v roku 2020 presunula na Neurologickú kliniku SZU Univerzitnej nemocnice sv. Michala v Bratislave, kde pôsobím dodnes. Voľný čas trávim najradšej v prírode, či už na bicykli, turistike alebo len tak na prechádzke v neďalekom lese.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
