Máte doma hyperaktívne dieťa? Ako rozlíšiť hyperaktivitu od ADHD?
Od roku 1962 sa používal názov ľahké mozgové dysfunkcie (LMD), s ktorým sa možno stretnúť dodnes, pretože ho stále používa veľa psychiatrov, a to napriek novšej klasifikácii v MKCH10.
ADHD je pomerne nový termín, ktorý sa dostal do povedomia verejnosti v roku 1992. Táto porucha pozornosti charakteristická impulzívnosťou a hyperaktivitou patriaca do podkategórie LMD, však začala byť populárnou až v posledných rokoch.
Ešte na začiatku 21. storočia ju mnohí považovali za poruchu výchovy a morálky.
Medzi LMD zaraďujeme aj široké spektrum iných porúch, ako napríklad poruchy vývinu reči a jazyka, špecifické, vývinové poruchy učenia a školských zručností, poruchy vývinu pohybovej funkcie, zmiešané, špecifické vývinové poruchy, prenikavé poruchy vývinu, ako napríklad autizmus či Aspergerov syndróm, iné a nešpecifikované poruchy psychického vývinu.
Čo znamená anglická skratka ADHD?
ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je hyperkinetická, neurovývojová porucha, ktorá patrí medzi ľahké mozgové dysfunkcie (LMD), a podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb spadá do oblasti detských, psychiatrických porúch.
Napriek tomu, že patrí medzi detské ochorenia prejavujúce sa najneskôr v siedmom roku života, jej symptomatológia pretrváva do dospelosti.
Táto anglická skratka v sebe zahŕňa poruchu pozornosti, zvýšenú aktivitu (hyperaktivitu) a nadmernú impulzívnosť dieťaťa. Sú to tri piliere, na základe ktorých možno zvážiť a stanoviť konečnú diagnózu.
Kedy treba začať myslieť na to, že má vaše dieťa ADHD?
Vývoj a učenie dieťaťa v sebe zahŕňa mnoho chvíľ, kedy treba byť trpezlivý a venovať sa mu naplno. Detská zvedavosť o všetko okolo seba je normálnym dejom a fyziologickým procesom v rámci jeho učenia sa, získavania nových informácií a skúseností.
Rodič je niekedy na pokraji svojich síl a dieťa sa stále o niečo zaujíma. Vtedy si nejeden z nich povie, že dieťa je hyperaktívne. Pozor! Hyperaktívne možno, ale nie každá hyperaktivita bezprostredne znamená ADHD. Kedy teda treba pomýšľať na ADHD?
Porucha pozornosti
Porucha pozornosti je nosným pilierom diagnózy ADHD. Prejavuje sa poruchou koncentrácie a sústredenia sa na určité úlohy doma alebo v škole.
Pokiaľ sa aj dieťa začne sústrediť, nevydrží mu to dlho, nakoľko má problém udržať pozornosť dostatočne dlhý čas. Vzápätí sa venuje niečomu inému.
Rovnako tak to vyzerá aj s činnosťami, ktoré síce začne, ale väčšinou nedokončí.
Typické je vyhýbanie sa dieťaťa riešeniu zložitejších a náročnejších úloh najmä v škole. Namiesto toho sa hrá alebo sa venuje iným činnostiam.
Hlavne v školskom období jeho nesústredenosť a fakt, že nepočúva a nerobí, čo sa od neho vyžaduje, pôsobí nezodpovedne, roztržito, lajdácky. Časté sú poruchy nálad a ovládania sa.
Zanecháva za sebou neporiadok a zabúda na domáce úlohy. V konečnom dôsledku nedosahuje v škole prospech ako jeho rovesníci.
Hyperaktivita
Hyperaktivita sa manifestuje v psychickej rovine - zvýšená mentálna aktivita, aj vo fyzickej rovine - zvýšená motorická aktivita. Porucha pozornosti úzko súvisí s hyperaktivitou na psychickom podklade.
Napriek tomu, že dieťa nevydrží počúvať autoritu alebo kohokoľvek iného, hlavou mu behá tisíc ďalších myšlienkových pochodov, nad tisíckami ďalších vecí, ako sú iné aktivity a jeho obľúbené, záujmové činnosti.
Svoje myšlienky transformuje do reči, čo navonok pozorujeme ako mnohomluvnosť a sústavné vyrušovanie.
Motorická hyperaktivita je v popredí, keďže je najlepšie pozorovateľná pre okolie. Prejavuje sa neposednosťou, neschopnosťou dieťaťa vydržať na jednom mieste, neustále sa mrví alebo pohybuje, dokonca aj v situáciách, keď je to spoločensky neslušné.
Zachovanie pokoja je síce na určitý čas správnym smerovaním dieťaťa možné, no preň veľmi ťažké.
Zvýšená impulzívnosť
Porucha pozornosti a samotná hyperaktivita sa dopĺňa zvýšenou impulzívnosťou, čo pôsobí navonok veľmi drzo. Deti s ADHD nie sú len výrečné, ale hlavne rozprávajú, keď netreba.
Dalo by sa povedať, že čo na srdci, to na jazyku v tej najnevhodnejšej chvíli. Vyhŕknu zo seba vetu bez predošlého rozmýšľania, pričom až neskôr zistia, čo povedali.
Veľkú hlavu si však z toho nerobia. Akoby to nestačilo, často nenechajú dopovedať iného človeka a skáču druhým do reči, neraz aj do činností.
To je dôsledok ich netrpezlivosti a neschopnosti na niečo čakať. Správajú sa vzdorovito, prchko, majú problém zo začlenením do kolektívu. To býva dôvodom rôznych stupňov agresivity.
Nespochybniteľná triáda
Príznaky nezostávajú bez povšimnutia ako rodiča, tak školského pedagóga. Správanie detí s ADHD je natoľko výrazné, že väčšina rodičov, napriek tomu, že sú laici veľmi dobre chápu patologickosť v správaní ich dieťaťa.
V minulosti boli takéto deti často bité alebo posielané do polepšovní (dnes reedukačné centrá). Nenápravnosť aj odborníci prisudzovali zlej výchove, morálke či zlému ekonomicky - sociálnemu zázemiu. Dnes ale už vieme, že niektoré poruchy reči, pozornosti či správania, nie sú vinou ani vašej ratolesti ani vás.
S deťmi s ADHD a inými poruchami sa dá do istej miery pracovať. Existujú špeciálne, školské zariadenia, kde sú školení pedagógovia pre prácu práve s deťmi s rôznymi poruchami.
Prečo ADHD vzniká? Dá sa tejto poruche predísť?
Pri väčšine ochorení sa stretávame s pojmom prevencia, teda predchádzanie vzniku chorôb. Deje sa tak zdravým životným štýlom a snahou o elimináciu rizikových faktorov.
Pri ADHD môže byť pojem prevencia tak trochu rozporuplný, a to z dôvodu, že 100% prevencia neexistuje nech robíte čokoľvek. Prečo je to tak?
ADHD spôsobujú v prevažnej miere príčiny, ktoré nevieme ovplyvniť, a tak predchádzať vzniku tejto poruchy. To málo, čo ovplyvniť vieme, ale nezaručuje, že porucha nevznikne napríklad vplyvom genetického faktora.
Aké sú príčiny vzniku poruchy pozornosti?
Príčina vzniku ADHD nie je iba jedna, a etiopatogenéza sa v niektorých prípadoch ani nemusí zistiť, dá sa len predpokladať.
Napriek tomu má ochorenie bez ohľadu na príčinu vzniku rovnaké symptómy a aj dopad na spoločenský život. Ten nemusí byť nejaký výrazný, ale isté problémy v súvislosti s ochorením predsa len nastávajú.
Neovplyvniteľné genetické predispozície
Kľúčovú úlohu pri vzniku tejto poruchy, ako aj pri mnohých iných ochoreniach, zohráva práve genetika.
Dedičným faktorom sa pripisuje až 30% prípadov ADHD z celkového počtu. U monozygotných dvojčiat čísla stúpajú až na neuveriteľných 80%.
Na vzniku ADHD sa podieľajú gény pre dopamínový receptor DAT1, D2, D4 a mnohé ďalšie.
Tieto genetické poruchy nie sú výmyslom, ale sú vedecky potvrdené a podložené.
Zaujímavé: V niektorej literatúre sa môžete stretnúť s pojmom ADHD - like správaním, ktoré poznajú skôr psychológovia. Tento pojem pomenováva chovanie podobné poruche ADHD, ktoré je však zapríčinené vonkajšími vplyvmi prostredia. Nemá genetický podklad a práve preto je to v procese liečby ľahko zvrátiteľným a liečiteľným stavom.
Aktuálne riziká počas vnútromaternicového vývinu
Plod si počas svojho vnútromaternicového vývinu berie z matky a otca genetické predpoklady, ktoré sú neovplyvniteľné.
Jeho deväťmesačný vývin však môže byť poznačený aj vonkajšími vplyvmi zo strany matky.
Pod týmto pojmom rozumieme všetko to, čo pozitívne, ale hlavne negatívne, ovplyvňuje a narúša jeho rast vnútri bruška. Dieťatko s tým nevie nič robiť, preto základný predpoklad jeho zdravého vývoja prislúcha matke.
Tá by sa mala snažiť žiť čo najzdravšie, aby jej doterajšie neduhy nespôsobovali bábätku problémy. Pod pojmom neduhy rozumieme nezdravý životný štýl, fajčenie, alkohol, drogy, stres, úrazy a iné.
Infekcie spôsobujú škody, ktoré môžeme odhaliť aj neskôr
Bežná sezónna infekcia zväčša nie je závažná a väčšina ľudí ju tak povediac „prechodí”. U tehotných ale môže aj bežná chrípka predstavovať problém.
Neznamená to, že ak tehotná bola počas gravidity chorá, bude mať automaticky poškodené dieťatko. No isté predpoklady tu sú.
Riziko poškodenia plodu stúpa so závažnosťou infekcie. Medzi najrizikovejšie ochorenia v tehotenstva patrí toxoplazmóza, ochorenia spôsobené herpetickými vírusmi, vírus Zika s následnou mikrocephaliou, ochorenia zapríčinené meningokokovými baktériami a rôzne iné, s rôznymi dopadmi na plod.
Tehotná žena by sa mala snažiť úplne vyhnúť kontaktu s chorými ľuďmi (hlavne vážne ochorenia s preukázaným vplyvom na vnútromaternicový vývin plodu) a nemala by sa vystavovať nebezpečenstvu vzniku exotických nákaz cestovaním do rizikových krajín.
Neznáma etiológia je napriek pokrokom stále známym pojmom
Nie v každom prípade sa skutočná príčina poruchy pozornosti zistí. Veľakrát sa lekári domnievajú, čo ju mohlo spôsobiť, zbierajú anamnestické údaje, robia genetické vyšetrenia a za príčinu určia najpravdepodobnejší rizikový faktor.
Neraz v lekárskej správe nájdete etiopatogenéza nejasná. Dôvodom je negatívny výsledok genetického vyšetrenia a skutočne veľké množstvo iných predpokladaných faktorov vzniku ochorenia, no tá pravá etiológia zostáva neodhalená.
Kedy zvýšená aktivita dieťaťa hraničí s poruchou?
Na vyslovenie podozrenia, že má vaše dieťa ADHD, nadmerná aktivita nestačí. Deti počas svojho vývinu prechádzajú štádiom učenia a spoznávania ľudí, vecí a situácií okolo seba.
Je úplne normálne, že chcú všetko vidieť, chytiť a všade byť. Nadmerná detská ješitnosť, hravosť a zvedavosť je teda fyziologický jav, a to že vydržia byť aktívne dlhšie ako rodičia je celkom bežná vec.
Vysloviť diagnózu ADHD smie iba lekár. Deje sa tak na základe anamnestických údajov od príbuzných dieťaťa, zväčša rodičov, rozhovorom s nimi a aj s pacientom, posúdení rizikových faktorov, prítomnosti základnej triády príznakov a samozrejme na základe genetického vyšetrenia. Správanie dieťaťa sa sleduje dlhší čas súčasne so sériou sedení u psychiatra.
Je to len zvýšená aktivita či porucha?
Aj keď ADHD patrí medzi poruchy pozornosti, je to práve hyperaktivita, ktorá je v popredí všetkých symptómov. Tá hraničí s chorobnosťou v prípade, že je nadmerná a stála.
Dieťatko je neposedné, nevydrží sedieť na jednom mieste dostatočne dlho, neustále sa mrví, hýbe, v prípade, že sedí je u neho výrazný motorický nepokoj (neustále sa hrá s rukami, kope si do stoličky).
Za normálne považujeme, ak sa motorický nepokoj objaví sporadicky a nie je stály. Každý, či už dospelý alebo dieťa, nemusí mať dobrý deň a z nejakého dôvodu sa môže dostaviť nervozita, úzkosť alebo strach (strach z písomky, učiteľa, spolužiaka).
To sa môže manifestovať prechodným psychomotorickým nepokojom. Ten je dočasný, ustupuje po vyriešení základného problému.
Ďalším atribútom je samotná porucha pozornosti. Fakt, že dieťa nevenuje dostatočne dlhú pozornosť niečomu, čo ho nezaujme alebo nebaví nemožno považovať za patológiu.
Pokiaľ však nedokáže byť sústredené pri žiadnej činnosti, všetko čo robí, robí vo veľmi krátkych, časových intervaloch a toto obdobie pretrváva dlhší čas, treba byť obozretný. Pre dieťa s poruchou pozornosti je rušivým momentom aj šuchnutie v triede.
Triádu dopĺňa impulzívnosť, ktorá utvára celkový obraz ADHD. Okrem toho, že sa vaše dieťa nevie v škole sústrediť, je nepozorné a v neustálom pohybe, je to práve zvýšená impulzívnosť, ktorá tomu všetkému dodáva drzí podtón.
Dieťa vyrušuje, nerešpektuje autority (rodič, učiteľ), z napomenutia si nič nerobí, skôr ho okomentuje, a to neraz skokom do reči.
Prítomnosť týchto troch príznakov, ktoré sú výrazné a nedajú sa prehliadnuť, znamená, že niečo nie je v poriadku. Ak sa dieťa napriek tomu snažíte napomínať a smerovať, no vaše snahy sú dlhodobo márne, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
Zaujímavé: V literatúre môžete natrafiť aj na skratku ADD (Attention Deficit Disorder), čo je pomerne nový, anglický názov pre poruchu pozornosti bez prítomnosti hyperaktivity. Pacient s ADD pripomína skôr autistu ako chorého s ADHD.
ADHD v dospelom veku
ADHD v dospelosti nevzniká! Diagnostika ADHD v dospelom veku znamená, že táto porucha existovala už po narodení konkrétneho jedinca, ale zostala dlhé roky bez povšimnutia.
Nie je to nič výnimočné, keďže niekoľko rokov dozadu sa nikto touto poruchou nezaoberal do takej miery ako dnes. Ako už bolo spomenuté, príznaky ADHD sa považovali za chyby vo výchove a morálke.
Z toho dôvodu boli adolescenti často posielaní do polepšovní, dospelí ľudia boli neprávom považovaní za podivínov, a jednoducho neslušných a nenapraviteľných ľudí so zlou morálkou, neraz za hlupákov. Aj teraz sa nájdu takí, ktorí kritizujú.
Rozdiely u dospelých s ADHD v porovnaní so zdravými ľuďmi
- Pretrváva nepozornosť a zbrklosť, čo môže spôsobiť problémy v zamestnaní.
- U dospelého človeka je v popredí zlá organizácia práce, nezodpovednosť a celková neprehľadnosť.
- Časté sú komorbidné depresie, ktoré sa objavujú už u adolescentov a do dospelosti si ich mladí ľudia prenášajú.
- Taktiež sa stretávame s emočnou labilitou. Tieto poruchu bývajú príčinou nedorozumení a častých konfliktov s inými ľuďmi.
- Vyvrcholením býva predelikvencia, ktorej následky chorý rieši v abúze alkoholu a iných látok.
Pri neliečenom ADHD v dospelosti, môže ochorenie spôsobiť:
- časté striedanie zamestnaní, konflikty so spolupracovníkmi a nadriadeným až strata zamestnania,
- narušenie interpersonálnych vzťahov, strata priateľov a známych,
- partnerské a manželské nezhody, rozchody a rozvody,
- problémy s výchovou vlastných detí, lipnutie dieťaťa na druhom rodičovi, strata vzťahu rodič - dieťa,
- depresie vedúce k abúzu návykových látok, až k iným psychiatrickým ochoreniam a suicidálnym sklonom.
Ďalšie zaujímavé zdroje
- solen.cz - ADHD
- muni.cz - Dítě s ADHD ve škole a doma
- solen.cz - ADHD od dětství do dospělosti
- solen.sk - Diagnostika a farmakoterapie ADHD v dospělosti
Otestujte sa
Sledujte nás na:
