Nežijeme, aby sme pracovali, upozorňuje nás tráviaci trakt

Keď sme v strese a nič nestíhame, chýba nám vnútorná rovnováha. Prečo by náš tráviaci trakt mal byť potom výnimkou? Hovorí sa, že črevá sú našim druhým mozgom. Šestinu populácie na to upozorňuje syndróm dráždivého čreva, ba dokonca trápi každého desiateho školáka. Štatisticky tento diskomfort postihuje viac žien, a to najmä vo veku 20-30 rokov.

IBS (Irritable Bowel Syndrome) sa prejavuje kŕčmi brucha, hnačkami, zápchami, nadúvaním či kombináciou týchto nepríjemností. Nespôsobuje trvalé poškodenie a nezvyšuje riziko rakoviny alebo zápalu, ale ovplyvňuje naše pracovné aj súkromné fungovanie. Môžeme potláčať akútne prejavy hnedým uhlím alebo - naopak - preháňadlami, ale problém tým vyriešime len jednorazovo. Je žiaduce zamerať sa na príčiny, nie príznaky.

Len tretina postihnutých sa pritom odhodlá zájsť so spomenutými problémami k lekárovi. Hanbia sa obťažovať touto „banalitou“ aj svoje okolie, akokoľvek sa príznaky vracajú minimálne trikrát do mesiaca a pretrvávajú štvrť roka či ešte dlhšie. Mimochodom, presne takto znejú dva z piatich indikátorov základného kontrolného dotazníka, či ako diagnóza prichádza do úvahy práve IBS. Už dve kladné odpovede sú podnetom na vyhľadanie pomoci.

„Stres je automatická odpoveď tela na nebezpečenstvo. Pociťovali ho už praľudia zoči-voči mamutovi a evolúcia nás nenaprogramovala inak. Je to síce v našom záujme, ale prílišný a pričastý stres zákonite má svoje následky. Samozrejme, že s rozvojom civilizácie nemusíme denne bojovať o prežitie ako naši prapredkovia. Boj či únik už naozaj iba málokedy je otázkou života a smrti. Práve to však prináša aj nepriaznivé efekty. Hromadia sa v nás totiž emócie, agresia či frustrácia, ich riešenie odsúvame, čo postupne vplýva na naše orgány a vyvoláva konkrétne príznaky vrátane syndrómu dráždivého čreva,“ hovorí psychologička Mgr. Katarína Bieliková.

Piliermi zvládania IBS sú úprava celkového životného štýlu, najmä však stravy, pohyb a príjem vhodných probiotík na podporu vyváženej mikroflóry, pričom vždy záleží na type IBS. Navyše, neexistuje univerzálny recept – každý jeden prípad je individuálny a opatrenia tiež. Dobré rady na zvládnutie IBS prináša portál www.cojeibs.sk, ale v prvom rade sa treba usilovať riešiť neblahý stav aj za pomoci odborníkov (gastroenterológ, psychológ). Je to vždy lepšie ako zmierene trpieť. Je prospešné vyhýbať sa potravinám, ktoré nám nerobia dobre, začať športovať a starať sa o svoju črevnú flóru s pomocou probiotických doplnkov. Nuž a štvrtou výzvou, pochopiteľne, je lepšie zvládanie stresu. Negatívne emócie ovplyvňujú naše zažívanie v negatívnom zmysle, čo v bludnom kruhu vyvoláva ďalšie negatívne emócie, ktoré sa somatizujú a prinášajú so sebou mnohé obmedzenia, napr. v strave.

„Zverte sa svojim najbližším a dobrým priateľom. Nezostaňte so svojimi pocitmi sami. Izolácia len umocní problém a môže sa stať, že budete okrem fyzickej terapie potrebovať aj psychickú,“ upozorňuje Mgr. Katarína Bieliková a dodáva: „Nevenujte preťažujúco veľa energie a času práci. Tá sa možno javí ako harmonizujúci prvok, ale keď niečo nezmyselne dokazujete nadriadeným aj sebe, stáva sa z toho stresor bez toho, aby ste si to uvedomovali a priznali. Nájdite teda rovnováhu medzi prácou a súkromím. Pravdivé klišé znie, že nežijeme, aby sme pracovali, ale pracujeme, aby sme mohli žiť.“