Tras rúk: Môže byť predzvesťou vážnych chorôb? (Príčiny a rozdelenie)
Pýtate sa: Môže byť chvenie končatín predzvesťou choroby?
Existuje množstvo chorôb, ktorých jedným z príznakov je práve tras. Ten nie je pri každom ochorení rovnaký.
Líši sa podľa frekvencie, intenzity, podľa toho či vzniká v pokoji alebo pri pohybe, podľa toho či je viditeľný alebo sa dá zistiť len pohmatom, podľa symetrie, časti tela, ktorú postihuje a iných diferenciálnych rozdielov.
Niekedy sa objavuje len v určitom období a následne vymizne, inokedy pretrváva. Poďme sa spolu bližšie pozrieť na jeho príčiny a charakteristické znaky.
Každý pozná tremor alebo ak chcete tras zväčša rúk v spojitosti s vekom a s Parkinsonovou chorobou. Ale tá nie je jediným ochorením spôsobujúcim trasenie. Tras môže byť spojený zo stresom, problémami s chrbticou, užívaním určitých látok ako napríklad alkoholu a rôznymi inými ochoreniami.
Môže byť sporadicky pozorovaný aj u detí.
Čo všetko za ním treba hľadať?
Čo je to tras (tremor)?
Tras alebo aj tremor je neúmyselný rytmický svalový pohyb, ktorý sa môže objaviť na ktorejkoľvek časti tela nie len na rukách. Najčastejšie sú však postihnuté horné končatiny. Pozorovať ho môžeme aj na iných častiach tela ako sú dolné končatiny, tvár, postihuje aj sánku, podnebie, hlasivky a menej často trup.
Nie je ovládateľný vôľou čiže vzniká mimo vôľovo, čo znamená, že ho nevieme nijako ovplyvniť.
Pre tras sú typické oscilácie, čo v preklade znamená pravidelnú rytmickosť pohybov. Sila, frekvencia a amplitúda tremoru sú menlivé a spôsobuje ich aktuálny postoj končatiny, prípadne zmena jej polohy a pohyb v závislosti od vyvolávajúcej príčiny.
Aké typy tremoru poznáme?
Poznáme viacero druhov trasu, ktoré sa od seba v určitých bodoch odlišujú. V diferenciálnej diagnostike je najpodstatnejšia časť tela, na ktorej tras pozorujeme. Pokiaľ postihuje napríklad horné končatiny, musíme si všímať symetriu, či sa obe ruky trasú rovnako (symetrický tremor) alebo je na jednej z nich tremor jemnejší (asymetrický tremor), prípadne tam nie je.
Významnú diagnostickú hodnotu má aj fakt, či je viditeľný alebo sa dá zistiť len pohmatom. Ďalej sa hodnotí sila, frekvencia a to, či nastupuje v pokoji alebo pri vôľou ovládanom pohybe.
1. Rozdelenie tremoru podľa toho kedy vzniká
- Pokojový tremor - sa objavuje v období pokoja, pokiaľ pacient ruky práve nepoužíva. Vzniká napríklad pri oddychovaní, keď sa pacient nehýbe. V jednoduchosti to znamená že vzniká na časti tela, ktorá v danej chvíli aktivovaná vôľou a zároveň je podopretá proti pôsobeniu gravitácie.
- Akčný tremor - vzniká v čase aktivity. Dochádza k nemu v čase, keď chorý vôľou ovláda ruky. Pozorujeme ho pri akejkoľvek kontrakcii priečne pruhovaného svalstva - pri pohybe.
2. Rozdelenie tremoru podľa symetrie
- Symetrický - znamená, že ak napríklad tras postihuje horné končatiny tak jeho viditeľnosť, sila a frekvencia sú na oboch rukách rovnaké.
- Asymetrický - je opakom symetrického. Tras postihuje jednu končatinu viac ako druhú alebo na druhej úplne chýba.
3. Rozdelenie na základe okolnostiach výskytu tremoru
- Posturálny tremor - je viazaný na určitý postoj alebo aktuálnu pozíciu tela. Vzniká pri vôľou udržiavanej pozícii (časti tela) oproti gravitácii. Pri konkrétnej postúre (postoji, pozícii) je najvýraznejší. V niektorých prípadoch sa objavuje len v konkrétnej pozícii tela.
- Kinetický tremor - vzniká pri vôľou ovládanom pohybe. Aj z prekladu je viac ako jasné, že ide o tras viazaný k určitému pohybu. Kinetický tremor má viacero podkategórií a to: a) jednoduchý kinetický tremor (objavuje sa pri necielenom pohybe), b) špecifický kinetický tremor (objavuje sa pri cielenom pohybe, je viazaný na určitú konkrétnu činnosť - písanie), c) intenčný tremor (vzniká pri cielenom, vôľovo aktivovanom pohybe, pričom je výraznejší ku koncu pohybu), d) izometrický tremor (vzniká počas silnej kontrakcii svalov).
Aké príčiny trasu rúk poznáme?
Za tremorom rúk sa skrýva nespočetné množstvo fyzických ochorení a psychických stavov. Zvlášť kategóriu tvoria intoxikácie niektorými látkami. Dočasne ho vedia vyvolať aj určité stresujúce situácie. Jeho príčiny môžu byť úplne banálne až veľmi závažné.
Vzhľadom na ich veľké množstvo ich rozdeľujeme do štyroch základných kategórií.
1. Fyziologický tremor (tzv.neurotický)
Ide zväčša o dočasný stav a zároveň o fyziologický jav. Možno ho pozorovať pri veľmi jemných pohyboch - kinetický. Zvýrazňujú ho rôzne situácie prevažne stresujúce, vyčerpanosť, únava, psychické vypätie, úzkostné a depresívne stavy. Veľmi dobrým príkladom pre lepšiu predstavivosť je podchladenie.
Počas obdobia pokoja alebo zvládnutia problému úplne vymizne. Príčiny jeho vzniku nie sú celkom známe. Vyskytuje sa na celých horných končatinách ale väčšinou postihuje len ruky od zápästí.
2. Psychogénny tremor
Psychogénny tremor sa vyskytuje u ľudí so základným psychiatrickým ochorením. Najčastejšieho môžeme vidieť u neurotikov. Niekedy je ťažké odlíšiť ho od trasu vzniknutom na organickom podklade.
Typický je anamnestický údaj o základnom psychiatrickom ochorení, jeho náhly začiatok, atypický priebeh, sila, frekvencia a spontánny ústup ťažkostí.
Atypickosť spočíva aj v rôznorodosti typov tremoru (posturálny v kombinácii s kinetickým alebo ich vzájomné striedanie). Najobtiažnejšie je odlíšiť ho od primárneho ortostatického tremoru, s ktorým sa často zamieňa (nestabilita v postúre).
3. Esenciálny - familiárny tremor
Jedná sa o tras neznámej etiológie, ktorý je trvalý. Je známa len jeho genetická predispozícia ako jedna z možných príčin (50% prípadov má pozitívnu rodinnú anamnézu). Tremor sa vyskytuje súčasne spolu s inými príznakmi (prevažne neurologickými) ale u pacienta nie je zdiagnostikované žiadne neurologické ochorenie.
Postihuje primárne horné končatiny a ruky (98%), niekedy hlavu (tvár, jazyk, hlasivky).
Len vo výnimočných prípadoch sa rozšíri na trup a dolné končatiny. Je symetrický a zvýrazňuje sa pri pohybe alebo postúre. Riziko vzniku esenciálneho tremoru stúpa priamo úmerne s vekom. To však nevylučuje jeho vznik v detstve.
3. Neurologický tremor
Do tejto skupiny zaraďujeme tras rúk na základe primárneho neurologického ochorenia, ktoré je jednou z najčastejších príčin tremoru vôbec. Najčastejší a najznámejší je tremor pri Parkinsonovej chorobe, ktorý pozná takmer každý a o tomto ochorení koluje aj veľa vtipov.
Takisto sa môže objaviť aj pri dystónii, neuropatii, ochoreniach mozgu, ochoreniach mozočku, miechy, nervov alebo chrbtice.
a) Parkinsonický tremor - toto progresívne neurodegeneratívne ochorenie má nenápadný začiatok. Pacienti sa v úvode sťažujú na celkovú únavu, slabosť svalstva, bolesti chrbta, bolesti ramien či pocit ťažkých nôh. Ide o symptómy, ktoré nie sú neznáme pre väčšinu ľudí. Netypické je keď pacienti popisujú akoby chvenie v končatinách čo už nasvedčuje vzniku a rozvoju m. Parkinson u konkrétnej osoby.
Neskôr sa pridáva stuhnutosť svalstva (rigidita), ktorá bráni určitým pohybom. Pregresiou ochorenia dochádza k poruchám v postoji a chôdzi. Typická parkinsonická chôdza je malými šuchtavými krôčkami. Parkinsonický tremor patrí k neskorším príznakom a typicky postihuje horné končatiny a hlavu. Najvýraznejší je v pokoji a ustupuje pri pohybe.
Tras rúk pripomína rátanie mincí (tzv.coin counting). Môže sa rozšíriť až na predlaktia pri progresii ochorenia. Počas zmeny polohy končatiny sa objavuje pauza.
b) Dystonický tremor - vzniká pri ochorení nazývanom dystónia. Prejavuje sa mimo vôľovými pohybmi svalstva. Najvýraznejšie sú na krku a spôsobujú stáčanie hlavy alebo jej krútenie do strany. Asi v rovnakej miere postihujú svalstvo hlavy a tváre čo sa prejavuje kŕčmi mimického svalstva, okohybných svalov (žmurkanie), sánky (posúvanie/kŕč sánky).
Jedným so symptómov je aj dysfónia. Pacienti majú akoby priškrtený alebo sipiaci hlas. Horné a dolné končatiny sú čo sa častosti týka na poslednom mieste. Tremor sa ľudovo nazýva aj takzvaný pisársky kŕč alebo ochorenie hudobníkov, keďže jednou z príčiny vzniku dystónie sú často sa opakujúce činnosti (písanie, hranie na hudobnom nástroji).
Medzi ďalšie príčiny patria aj infekcie, úrazy, operácie, účinky liekov a chemikálií. Jedná sa o akčný tremor s niekoľkosekundovými pauzami vyplnenými svalovými sťahmi.
c) Polyneuropatický tremor - súvisí s ochorením - polyneuropatiou. Polyneuropatia je systémové ochorenie miechových nervov. Prejavuje sa bolesťou postihnutej časti, mravčením alebo brnením, úplnou necitlivosťou tejto oblasti (pacienti pri dostupe necítia pod nohami zem/podložku, necítia či tečúca voda je horúca alebo studená). Najčastejšie ide o komplikáciu primárneho ochorenia diabetes mellitus.
d) Vertebrogénny tremor - pozná každý, komu nie sú cudzie problémy s chrbticou. Skolióza, stavy po zlomeninách stavcov či hernie diskov. Všetky tieto ťažkosti majú za následok útlak nervov a následné tŕpnutie časti tela, ktorá je inervovaná práve postihnutými nervami.
Okrem nepríjemného brnenia sa vyznačuje aj jemným trasom na konkrétnej strane. Najčastejšie postihuje končatiny.
e) Cerebrálny (Holmesov) tremor - vzniká pri ochoreniach mozočka. Je najviditeľnejší na hlave a trupe a postupuje na končatiny. Je nepravidelný, pomalšej frekvencie, zväčša intenčný ale aj posturálny. V liečbe cerebrálneho tremoru veda ešte natoľko nepostúpila a liečba je málo úspešná.
4. Tremor pri ochoreniach zatriedených inde
Z ostatných ochorení spôsobujúcich tras je najznámejší diabetes mellitus alebo cukrovka. Ide o metabolické ochorenie prejavujúce sa navonok hlavne pri zvýšených alebo znížených hodnotách glykémie (cukru) v krvi.
Typická je slabosť, únava, nepokoj, agresivita, nadmerný smäd alebo hlad pri hypoglykémii, potenie, bledosť alebo sčervenanie a tras.
Pri ochoreniach štítnej žľazy sa vyskytuje tremor, ktorý je veľmi jemný, symetrický, postihuje hlavne ruky a nie je viditeľný voľným okom. Práve to zjednodušuje diferenciálnu diagnostiku. Je jednoduché ho zistiť. Stačí ak si pacient predpaží ruky vystreté v lakťoch, dlane smerujú nadol, prsty sú vystreté a druhá osoba (lekár) položí svoje dlane na dlane pacienta.
Tremor je jemný ale vyšetrujúca osoba ho môže cítiť na svojich rukách pohmatom.
5. Poliekový tremor
Niektoré lieky môžu vyvolávať tras určitých častí tela. Buď ho vyvolávajú priamo pri normálnej dennej dávke alebo pri vyšších dávkach či úmyselných a neúmyselných intoxikáciách.
Medzi takéto lieky patria napríklad preparáty na liečbu ochorení dýchacieho ústrojenstva (bronchodilatanciá), lieky používajúce sa v psychiatrii na liečbu psychiatrických ochorení (antidepresíva, fenytoín, kyselina valproová), lieky nevyhnutné pre správne fungovanie srdca a ciev u pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami (amiodaron, blokátory kalciových kanálov, adrenalín) alebo kortikosteroidy používané proti alergickým a zápalovým chorobám.
6. Intoxikácie
Otravy (intoxikácie) sú vážne stavy, kedy sú ohrozené životne dôležité orgány a ich funkcie účinkom zvýšenej noxy lieku, drogy, chemikálie či jedu. Vznikajú náhodne napríklad v priemysle alebo úmyselne pri suicidálnych pokusoch.
Najčastejšie tremor vyvoláva intoxikácia alkoholom (poškodenie mozočka) ale vzniká aj pri abstinenčných príznakoch (alkohol, cigarety, káva, steroidy, drogy). Nebezpečné je aj lítium, olovo, arzén a iné látky poškodzujúce mozog a spôsobujúce neurotoxické otravy.
Nie menej časté sú otravy jedlom (BSE), neurotoxické sú aj niektoré huby. Zvýšený počet otráv hubami býva počas sezónnych období.
Napriek širokému spektru látok, ktoré tremor vyvolávajú zostáva v našich podmienkach prvenstvo alkoholu. Jeho nadmerné pitie vo vysokých dávkach alebo náhle vynechanie spôsobuje akčný tremor.
Otestujte sa
Sledujte nás na:
