Vedľajšie účinky po očkovaní vakcínou proti ochoreniu COVID-19

Niektoré z nich nemusíme ani pocítiť, iné môžu naše telo potrápiť. Tieto vedľajšie účinky sa volajú nežiadúce. Ak sú mierne a neubližujú nášmu telu, nie sú dôvodom liečbu prerušiť.

Pri vakcínach sa tieto vedľajšie účinky označujú ako vedľajšie nežiadúce príhody. 

Vedľajšia nežiadúca príhoda je označenie pre prítomnosť akéhokoľvek subjektívneho, alebo objektívneho symptómu či ochorenia aj vrátane abnormálneho laboratórneho nálezu (napr. krvný obraz), ktorý sa objavil po očkovaní. 

Takéto vedľajšie príhody nemusia byť nutne vyvolané vakcínou, ale na ich vzniku sa môže spolupodieľať množstvo ďalších faktorov.

Preto delíme vedľajšie príhody na skutočné príhody, teda tie, ktoré naozaj súvisia s podaním vakcíny a príhody sprievodné, tie s vakcínou nesúvisia, ale vyskytli sa v krátkom čase po zaočkovaní.

Ďalej delíme vedľajšie príhody podľa frekvencie výskytu a podľa intenzity.

Frekvenciu výskytu hodnotíme v percentách, a to u koľkých percent ľudí sa daná príhoda vyskytla:

• viac ako 10 % zaočkovaných - veľmi častá
• od 1 % do 10 % - častá
• od 0,1 %  do 1 % - menej častá
• od  0,01 % do 0,1 % - zriedkavá
• menej ako 0,01 % zaočkovaných - veľmi zriedkavá

Podľa intenzity môžeme deliť vedľajšie príhody do troch skupín:

1. ľahké, alebo mierne vedľajšie príhody sú človekom plne tolerovateľné. Ide o najčastejšie popisovaná celková a lokálna vedľajšia príhody.
2. stredne ťažké príhody spôsobujú zdravotné problémy, avšak sú iba prechodné a neobmedzia osobu v denných činnostiach.
3. závažné príhody si vyžadujú hospitalizáciu pacienta a dlhodobejšiu liečbu.

Každá vedľajšia príhoda po vakcíne, alebo akomkoľvek lieku, by mala byť hlásená.

Existuje na to špeciálny formulár, ktorý vyplníte a zašlete poštou, či elektronicky na adresu Štátneho ústavu kontroly liečiv a Regionálny úrad verejného zdravotníctva. 

Nezávažné vedľajšie príhody po očkovaní proti COVID-19

Mnohé z miernych vedľajších príhod po očkovaní sú známkou aktivácie imunitného systému, ktorý môže reagovať hypersenzitívnou reakciou, alebo indukciou nešpecifického zápalu.

Medzi najčastejšie mierne lokálne príhody patrí:

• začervenanie v mieste vpichu
• bolesť
• svrbenie
• opuch
• zväčšené a bolestivé najbližšie spádové lymfatické uzliny, napríklad v podpaží

Celkové vedľajšie príhody sú:

• mierne zvýšená teplota, alebo horúčka (nad 38 °C)
• zimnica
• bolesti hlavy
• bolesti kĺbov a svalov
• žalúdočná nevoľnosť
• zvracanie
• hnačka
• únava
• odpadnutie

„COVID-arm” - Covidové rameno

Najčastejšie hlásenou postvakcinačnou príhodou boli bolesti celého ramena. Tento príznak sa vyskytoval najmä po očkovaní mRNA vakcínou (Comirnaty).  

Ide o oneskorenú hypersenzitívnu reakciu. V okolí miesta vpichu sa objaví začervenanie, opuch, pokožka v okolí svrbí a celé rameno je bolestivé na dotyk a pri akomkoľvek pohybe. Dokonca môže byť horúce a niekedy pacienti pociťovali až pulzovanie v ramene.

Covid- arm sa prejaví do týždňa po vakcinácii, ale môže pretrvávať až 3 týždne. 

Odpadnutie

Niektorí pacienti so sklonom k úzkosti a strachu bezprostredne po zaočkovaní odpadli. 

Takýto stav sa nazýva vazovagálna synkopa. Okolitých ľudí a personál takáto príhoda veľmi vystraší, pretože svojím priebehom môže pripomínať anafylaktický šok. 

Avšak vazovagálna synkopa sa v niekoľkých bodoch odlišuje od anafylaxie:

1. prichádza skôr ako anafylaxia, cca do 15 minút po očkovaní
2. pacient necíti svrbenie, nemá výsev na koži, neopuchne mu jazyk a tvár
3. neprichádza pocit sťaženého dýchania až dusenie
4. pri anafylaxii je zrýchlený pulz tzv. tachykardia, pri synkope skôr spomalená činnosť srdca- bradykardia

Závažné vedľajšie príhody

Anafylaktický šok

Ide o extrémnu, náhlu a prudkú alergickú reakciu tela. Začína ako svrbenie a opuch mäkkých častí tela a tváre a rozvíja sa až do ťažkostí s respiračným a cievnym systémom.

Najväčším rizikom anafylaktického šoku je zástava dýchania pre opuch dýchacích ciest, opuch pľúc, nedostatok kyslíka v krvi a tkanivách, nízky krvný tlak, zástava srdca.

K zástave srdca, krvného obehu a následnej smrti môže dôjsť v priebehu 10 – 60 minút.

Preto je najdôležitejšie hneď pri prvých príznakoch alergickej reakcie začať skorú agresívnu liečbu a nečakať na rozvoj plnohodnotného anafylaktického šoku.

Liečba anafylaktického šoku zahŕňa:

• polohovanie - najvhodnejšia je protišoková poloha, ktorá je s vodorovne uloženým telom na chrbte, s dolnými končatinami zdvihnutými o 30 cm nad zem,
• kyslík - najlepšie tvárovou maskou s vyšším prietokom kyslíku,
• adrenalín - existuje aj injekcia v pere, vhodná pre laické použitie s názvom Epipen,
• kryštaloidné roztoky,
• antihistaminiká,
• kortikoidy.

Závažná porucha zrážanlivosti krvi

Veľmi zriedkavo po očkovaní vektorovou vakcínou (AstraZeneca) sa vyskytla závažná porucha koagulácie (zrážanlivosti krvi). Nazýva sa Vakcínou indukovaná imúnna trombocytopénia s trombózou (VITT). 

Ide o výskyt krvných zrazenín v krvnom obehu, na nezvyčajných miestach, napríklad v mozgových cievach, pečeňových cievach, brušných žilách, pľúcnych žilách. 

Keďže sa  v týchto krvných zrazeninách zoskupí veľké množstvo krvných doštičiek (trombocytov), inde v krvnom obehu začnú chýbať. Vzniká relatívny nedostatok trombocytov, tzv. trombocytopénia.

Keďže je v tele nedostatok krvných doštičiek, ktoré prirodzene zastavujú krvácanie, telo sa stáva náchylné na spontánne krvácanie z rôznych častí tela. 

Najťažší spontánny krvácavý stav sa nazýva diseminovaná intravaskulárna koagulopatia (DIC). Tento stav bezprostredne ohrozuje človeka na živote a pri jeho rozbehu je prakticky nezvratný. 

Mechanizmus akým vzniká VITT po očkovaní je zrejme na autoimunitnom podklade. V tele sa vytvoria protilátky proti tzv. doštičkovému faktoru 4 (PF4).

Tieto protilátky aktivujú krvné doštičky, čo vedie k samovoľnej tvorbe krvných zrazenín tzv. trombóz. V týchto krvných zrazeninách sa zoskupia všetky trombocyty, laicky povedané ,,minú sa”. Následne dochádza k nedostatku krvných doštičiek a ku krvácaniu. 

Dôležitým mýlnikom je skorá detekcia príznakov tohto stavu. Príznaky začínajú pomerne nešpecificky a zamieňajú sa za typické symptómy po očkovaní. 

Medzi prvotné príznaky patria: 

• únava, 
• bolesť hlavy, 
• triaška, 
• zvýšená teplota až horúčka, 
• nevoľnosť,
• bolesti brucha. 

„Red flags” príznaky, kedy je potrebné spozornieť:

• neprestajná bolesť hlavy
• ťažkosti s dýchaním
• bolesti za hrudnou kosťou
• silná bolesť brucha
• opuchnuté dolné končatiny 
• bolesti dolných končatín napr. v lýtkach 

Medzi potenciálne rizikové faktory patrí:

• ženské pohlavie
• mladý vek pod 50 rokov
• rodinný častý výskyt trombóz (genetické faktory)

Diagnostika je pomerne rýchla z krvi pacienta. V laboratórnych výsledkoch sa nachádzajú patologické hodnoty koagulačných parametrov. 

Pri detekcii krvných zrazenín v mozgových cievach, alebo v pľúcnej cirkulácii je najprínosnejšie a najrýchlejšie CT (počítačová tomografia) vyšetrenie. Vyšetrenie je dostupné takmer na každom pracovisku a aj v pohotovostných službách. 

Zahájenie skorej liečby je životzachraňujúci výkon. 

Terapia zahŕňa vnútrožilové podávanie vysokých dávok imunoglobulínov a antikoagulačných liekov, ktoré nie sú založené na heparíne. 

Heparín, warfarín, kyselina acetylsalicilová (acylpirín) sú lieky zabraňujúce zrážaniu krvi, ktoré sa však pri tomto stave nesmú podať.

Zakázané je aj podanie preparátu, ktorý je podobný krvnej konzerve, ale skladá sa iba z darovaných trombocytov. 

Výskyt tohto závažného ochorenia po podaní vakcíny je veľmi zriedkavé. Odhaduje sa na 1 prípad na 125 000 až 1000 000 podaní. 

Guillain-Barré syndróm

Guillain-Barré syndróm (GBS) patrí medzi zápalové demyelinizačné ochorenie. Ide o reakciu vlastného imunitného systému proti zdravým normálnym tkanivám, v tomto prípade proti periférnym nervom.

Vznik autoprotilátok je sprostredkovaný reakciou tzv. imunologickým mimikry. 

Medzi varovné príznaky po očkovaní patria:

• porucha zraku najmä dvojité videnie,  alebo ťažkosti pri pohybe očí,
• problémy so žuvaním, prehĺtaním a rečou,
• závraty a porucha rovnováhy,
• sťažená chôdza pre slabosť dolných končatín,
• nepríjemné mravenčenie a brnenie v končatinách a prstoch,
• asymetria mimiky tváre,
• ťažkosti s močením a so stolicou.

V lete 2021 bol Európskou liekovou agentúrou (EMA) oficiálne uznaný tento syndróm ako vedľajšia príhoda po očkovaní vakcínou Janssen. Do konca júna 2021 bolo touto vakcínou zaočkovaných približne 21 miliónov ľudí, z toho bolo 108 zaočkovaných jedincov postihnutých týmto ochorením a 1 človek mu podľahol. 

Napriek tomu sa EMA vyjadrila, že benefit z vakcinácie touto očkovacou látkou prevažuje nad rizikom, ktoré prináša táto vedľajšia príhoda.

Guillain-Barré syndróm bol hlásený aj po očkovaní vakcínou AstraZeneca, avšak súvislosť medzi touto očkovacou látkou a indukciou GBS sa stále skúma.

Čo sa týka vakcín Comirnaty a Spikevax (Moderna), zatiaľ neboli zistené súvislosti s ich podaním a vznikom Guillain-Barré syndrómu.

Zápalové postihnutie srdca

Medzi zápalové ochorenia srdca patrí myokarditída, teda zápal srdcového svalu a perikarditída, čo je zápal srdcového obalu - perikardu.

Medzi príznaky týchto ochorení patria najmä:

• ťažkosti s dýchaním,
• bolesti na hrudníku,
• prudký tlkot srdca,
• nepravidelný tep.

K prejavom myokarditídy a perikarditídy dochádza približne po dvoch týždňoch od očkovania. Častejšie sa tieto vedľajšie príhody vyskytli po podaní druhej dávky mRNA vakcíny (Comirnaty).

Vyšší výskyt bol zaznamenaný u mladých dospelých jedincov mužského pohlavia.  

Obrna tvárového nervu

Táto vedľajšia príhoda po očkovaní je známa už z minulosti aj po iných vakcínach, napr. po očkovaní proti chrípke, alebo meningokokovej meningitíde. 

Mechanizmus vzniku tohto ochorenia bude zrejme na imunitnom podklade. Každá vakcína má za úlohu naštartovať imunitu, avšak takisto každá z vakcín obsahuje aj množstvo prídavných látok tzv. adjuvans, ktoré môžu túto imunitnú odpoveď meniť. 

Môžu indukovať tzv. imunitné mimkry, alebo aktivovať spiace T-lymfocyty, ktoré budú namierené na vlastné nervové tkanivá. 

K obrne tvárového nervu dochádza približne 1 - 2 týždne po očkovaní. Hlavným príznakom je pokles očného a ústneho kútika na jednej strane tváre. 

Pacient nie je schopný úplne zatvoriť oko, našpúliť pery, či roztiahnuť ústa do úsmevu. 

Pár rád na záver…

Antihistaminiká pred podaním vakcíny

Neodporúča sa podávanie antihistaminík u všetkých pacientov bez rozdielu.

Rozvoju anafylaktického šoku aj tak nezabránia a navyše, môžu potlačiť počiatočnú alergickú reakciu viditeľnú na koži ako začervenanie, svrbenie a opuch. Tým sa oddiali skorá diagnostika a najmä liečba hroziacej anafylaxie. 

Ak došlo po prvej dávke vakcíny k miernej alergickej reakcii vo forme svrbenia kože, začervenaniu, alebo opuchu, je možné podať 1-2 hodiny pred druhou dávkou neutlmujúce antihistaminikum (levocetirizín, desloratadín a iné) a pokračovať v jeho užívaní ešte pár dní po očkovaní. 

Prevencia „Covidového ramena”

Aby ste po zaočkovaní netrpeli bolesťami ramena, odporúča sa zvýšený príjem tekutín pred očkovaním a minimálne deň po očkovaní. S ramenom do ktorého bola aplikovaná vakcína je užitočné  pravidelne cvičiť. 

Postačujúce budú krúživé pohyby a naťahovanie, žiadne dvíhanie ťažkých činiek. 

Ak sa už bolesť ramena dostaví, môžete na opuchnuté miesto prikladať studené obklady zhotovené napríklad z mokrého a čistého uteráka. 

Vedľajšia príhoda v podobe „Covid-Arm” nie je kontraindikáciou k druhej a ani tretej dávky vakcíny. Očkovanie je možné aj do toho istého ramena ako pred tým. 

Ak ste pri prvej dávke odpadli…

Vazovagálna synkopa, teda krátkodobé bezvedomie po vakcinácii, nie je kontraindikáciou k ďalšiemu očkovaniu. 

Ako prevencia odpadnutia pri ďalšej dávke je možné pacienta zaočkovať v ležiacej polohe s pomalým vstávaním do sedu a následne horizontálnej polohy.

Dôsledná hydratácia zmierňuje psychické napätie v perivakcinačnom období. 

Prevencia zrazenín, horúčky a bolestí

Podávanie rôznych antikoagulačných a antiagregačných liekov, analgetík či antiflogistík (acylpyrín, paracetamol, ibuprofén a pod.) sa pred očkovaním zásadne neodporúča. 

Vedľajšie príhody v podobe lokálnych a celkových príznakov aj tak neoddialite, práve naopak, každé liečivo podané v krátkom období pred, alebo po vakcinácii môže modifikovať imunitnú odpoveď organizmu.

Výsledkom môže byť indukcia vedľajších príhod, alebo nedostatočná imunitná odpoveď organizmu a tým môže byť vakcína neefektívna v ochrane proti ochoreniu COVID-19.

Zdroje

• amedi.sk - Vademékum očkovania proti COVID-19
• sukl.cz - COVID-19 Vaccine Janssen: velmi vzácný nežádoucí účinek syndrom Guillain-Barré
• solen.sk - ALERGICKÁ – ANAFYLAKTICKÁ REAKCIA
• cdc.gov - Possible Side Effects After Getting a COVID-19 Vaccine
• sukl.sk - COMIRNATY A SPIKEVAX: MOŽNÁ SÚVISLOSŤ S VEĽMI ZRIEDKAVÝMI PRÍPADMI MYOKARDITÍDY A PERIKARDITÍDY
• jamanetwork.com - Association of COVID-19 Vaccination and Facial Nerve Palsy