Liečba odlúpenia sietnice: Lieky či invazívny prístup?
Samozrejme, dôležité sú tiež faktory ako je:
- čas a dĺžka odchlípenia,
- rozsah poškodenia,
- miesto odlúpenia,
- vek človeka,
- prítomnosť a stupeň krátkozrakosti, pričom horšie sú výsledky u väčších dioptrií ako -6.
Pri liečbe sa používajú následne viaceré techniky. Príkladom je laserové ošetrenie trhliny, diery, kryoretinopexia či plombáž. Podstatou chirurgického zákroku je uzatvorenie trhliny sietnice.
V základe existujú dva prístupy, a to vonkajší a vnútorný.
Vonkajší, keď sa vykonáva plombáž (episklerálna plombáž) alebo serkláž (pri mnohopočetných dierach sietnice). Princípom je vyklenúť očné bielko (skléru) vnútorným smerom, čím sa tlačia vrstvy oka k sebe, a tým sa obmedzuje odlúčenie.
Základom je pôsobenie silikónového materiálu zvonka oka, ktorý pôsobí tlakom na skléru. Pri mnohopočetných poškodeniach sa aplikuje sklerálna spona, ktorá obopína oko, až na priestor určený prienik svetla do oka. Spona pôsobí tlak ako opasok.
Miniinvazívne metódy sú laser (fotokoagulácia). Laserom cez zreničku oka popáli dieru / trhlinu. To spôsobí zjazvenie a privarenie sietnice k podkladu. Zmrazenie, tedakryoretinopexia, používa nízke teploty aplikované sondou, čo taktiež vytvorí jazvu a pripevní sietnicu o stenu oka.
Tým sa zabráni postupu poškodenia sietnice a zraku.
Základom vnútorného prístupu je vitrektómia, teda odstránenie sklovca a ošetrenie retiny. Následne sa priestor vyplní silikónovým olejom (alebo plynom, pneumatická retinopexia), ktorý nahradí funkciu sklovca. Sietnica sa týmto spôsobom pritláča o cievnatku.
Po operácii nastáva hojenie a rekonvalescencia, pričom celý proces trvá niekoľko mesiacov.
Vzhľadom na formu ochorenia je niekedy nutné pakovanie zákroku a v niektorých prípadoch nedochádza k požadovanému zotaveniu. Zrak sa upravuje, ale konečná zraková ostrosť nemusí byť v takom stave ako pred ochorením.
Uvádza sa, že približne 85 % prípadov je prvotne úspešných.
Asi 15 % vyžaduje druhý zákrok (i viac).
