Stresuje nás cestovanie, dovolenka, dokonca aj život na vidieku

Ak neviete presne, v akej situácii naposledy ťažkosti s trávením narušili váš program, môžete si gratulovať. Väčšine z nás totiž konkrétny nežiaduci zážitok takéhoto typu natoľko ovplyvnil fungovanie, že utkvel aj dlhodobo v pamäti (58,3 %). Pritom len 15,6 % Slovákov nemáva nikdy náhle zažívacie problémy v podobe hnačky, zápchy či nadúvania - ukázal to prieskum portálu CojeIBS.sk, ktorý sa venuje edukácii a pomoci s riešením syndrómu dráždivého čreva.

Náhle ťažkosti s trávením v číslach:

Vôbec ich nemáva len 15,6 % Slovákov
Najlepšie sú na tom Stredoslováci (19,9 %) žijúci vo veľkých mestách (19,3 %)
Pri 14,5 % opýtaných bolo naposledy spúšťačom cestovanie
Až 15,9 % osôb do 24 rokov postihli črevné problémy pri pohybovej aktivite

Predpokladáte, že neblahé črevné pochody sa skôr týkajú starších ľudí? Omyl... Aktuálny prieskum medzi Slovákmi ukázal, že vo vekovej skupine 45-54 rokov tieto neutešené procesy vôbec netrápia až 23,2 %. Oveľa zriedkavejšie sa vyhýbajú kategórii od 25 do 34 rokov – nikdy neznepríjemňujú život len 11,4 % osôb v tom najproduktívnejšom veku. Asi nenadarmo sa hovorí, že črevá sú naším druhým mozgom. Nuž a na sklonku štúdia či začiatku kariéry zažívame nemálo stresu zo skúšok alebo zásadných pracovných termínov. Keď sa necítime harmonicky, brucho sotva bude výnimkou.

IBS najčastejšie postihuje ženy vo veku 20-30 rokov

Vnútorné napätie sa nezriedka premieta do narušenia mikroflóry a následných zdravotných patálií vrátane syndrómu dráždivého čreva, v skratke IBS. Ten sa týka až pätiny populácie, značne prevažuje u žien (65 % výskytov) a najčastejšie ich sužuje vo veku 20-30 rokov.

Samozrejme, v prvom rade je potrebné vyšetreniami vylúčiť organické príčiny ťažkostí s trávením alebo potravinovú intoleranciu. Bližšie informácie, rady aj krátky vstupný test prináša edukačný web CojeIBS.sk. Upozorňuje, že pri terapii tejto poruchy so psychosomatickým pozadím je podstatné dlhodobo sa zamerať na príčiny, nie nárazovo riešiť akútne príznaky čiernym uhlím či preháňadlami.

Čísla hovoria, že len tretina postihnutých sa odhodlá zájsť k lekárovi pri pravidelných ťažkostiach s trávením. Zvyšok to považuje za trápne obťažovanie odborníka s banalitou, ktorá občas zaskočí každého. Aspoň raz týždenne po dobu niekoľkých mesiacov však už nie je občas.

Problémy s trávením si dlhodobo pamätáme

Štyrmi piliermi zmierňovania IBS sú redukcia stresujúcich vplyvov, úprava jedálneho lístka, primerané pohybové aktivity a vhodné probiotiká podľa typu poruchy (hnačky, zápchy, nadúvanie). Pochopiteľne, odporúča sa konzultácia s odborníkmi namiesto experimentovania so samoliečbou črevnej neurózy. Pre hrozbu postupného kolapsu sociálnych väzieb a celkového znižovania kvality života pod vplyvom obáv z opakovania „príhod“ nezaškodí kontaktovať aj psychológa.

Dlhodobo uvádzaným štatistikám v súvislosti s IBS zodpovedajú výsledky spomenutého prieskumu, ktorý zrealizoval portál CojeIBS.sk v spolupráci s agentúrou Nielsen Admosphere – oslovili 514 ľudí na Slovensku. 30,7 % anketovaných mužov si nespomenulo, v akej situácii naposledy ťažkosti s trávením narušili ich program, zatiaľ čo takýchto respondentiek bolo iba 21,6 %. Je teda zjavné, že podobné problémy sa nám dlhodobo vryjú do pamäte.

Máme za sebou prázdniny, ale asi nielen preto až 12,0 % zo zapojených uviedlo, že dosiaľ posledný diskomfort vo vnútornostiach malo práve počas dovolenky mimo domova. Znamená to druhú priečku medzi ponúkanými možnosťami. Všetci dobre vieme, že zmena prostredia, režimu a stravy nás môže riadne rozkolísať. Z obyvateľov veľkých miest túto možnosť uviedlo až 29,0 %.

Najstresujúcejšie je cestovanie

Jednotkou na rebríčku spúšťačov je cestovanie: 14,5 % spovedaných priznalo, že naposledy ich „skrútilo“ práve pri presune napríklad za prácou či do školy. Od tretieho miesta nadol nasledujú vlastné pohybové aktivity (9,0 %), nešpecifikované iné príležitosti (8,0 %), spoločenské, kultúrne či športové udalosti, resp. nakupovanie (zhodne 5,6 %) a napokon dôležité profesijné alebo študijné záležitosti (3,6 %).

Tráviace problémy, aj keď si to väčšina z nás nechce pripustiť, vyvoláva stres, ktorý v nás jednotlivé aktivity spúšťajú. Práve preto sa prejavia pred a nie počas potenciálne záťažovej situácie – na porade, prezentácii, skúške, v divadle, kine, hľadisku štadióna...

„Zlyhávanie osi ´mozog – črevo´ vedie k narušeniu mikroflóry a následným ťažkostiam s trávením. Do ambulancie mi čoraz častejšie prichádzajú klienti, ktorí primárne nemajú psychické, ale fyzické problémy. Počas sedení však rýchlo prídeme na to, že za ich bolesťami brucha je nezvládnutý stres. Ľudia majú tendenciu neriešiť psychickú záťaž. Vtedy sa však naše telo napokon postará o to, aby sme jeho potreby neignorovali. Zatlačí tam, kde si to určite všimneme - v črevách. Akútne problémy síce môžeme riešiť čiernym uhlím alebo preháňadlami, ale efekt je v takom prípade len jednorazový. Ak má byť terapia naozaj účinná, je dôležité sa pri nej zamerať komplexne a dlhodobo na príčiny,“ objasňuje psychologička Mgr. Katarína Bieliková.

Pokojnejší život na vidieku? Mýtus

Z uvedeného prieskumu tiež vyplýva, že úplne bez ťažkostí s trávením je len necelá štvrtina obyvateľov veľkých miest (19,3 %), no ešte menej občanov malých a stredných miest (16,1 %) a dokonca iba 14,0 % dedinčanov. Dá sa z toho teda vyvodiť záver, že pokojnejší život na vidieku je len mýtus, ktorému by sme radi verili.

Mimochodom, aj pri IBS platí, že zlatá je tá stredná cesta. S úplnou absenciou ťažkostí s trávením totiž na tom sú najlepšie Stredoslováci (19,9 %) a ľudia s maturitou ako najvyšším ukončeným vzdelaním (17,3 %). Ak teda bývate v Banskej Bystrici či Žiline, ste muž, máte 45-54 rokov a po maturite ste nepromovali, ukazovatele sú vám naklonené.

Ak vás však trápia ťažkosti strávením, odborníčka Mgr. Bieliková odporúča tieto základné úpravy vo vašom živote: