Paradajky sú viac než len zelenina: Poznáte tieto zaujímavosti o jednej z najrozšírenejších plodín na svete?

Paradajky sú viac než len zelenina: Poznáte tieto zaujímavosti o jednej z najrozšírenejších plodín na svete?
Foto: ilustračné, Canva

Paradajky sú jednou z najvýznamnejších a najobľúbenejších plodín na svete. Botanicky patria medzi ovocie, konkrétne bobule, a pochádzajú z Južnej Ameriky. Paradajky sa vyznačujú širokou škálou tvarov, farieb a veľkostí, od malých guľatých plodov až po veľké mäsité odrody. Sú nenáročné na pestovanie, čo prispieva k ich popularite nielen v záhradách, ale aj v kuchyniach po celom svete.

Charakteristika

Paradajky sú pod latinským názvom známe ako Solanum lycopersicum. Ide o plodovú zeleninu patriacu do čeľade ľuľkovité (Solanaceae). 

Rajčiak jedlý -  latinsky Solanum lycopersicum, poznáme tiež iné názvy ako napríklad: rajčina, rajčiak, ľuľok rajčiakový, rajčiak obyčajný.

Hoci sú často považované za zeleninu, botanicky ide o ovocie, konkrétne bobule. Paradajky pochádzajú z Južnej Ameriky, ale dnes sú jednou z najrozšírenejších a najobľúbenejších surovín v celosvetovej kuchyni.

Paradajky sú jednoleté rastliny so vzpriamenými alebo poliehavými stonkami, ktoré môžu dorásť až do výšky 2 či 3 metrov, ak sú správne podporené. Plody paradajok sú rôznych tvarov.

Môžu byť guľaté, oválne, či hruškovité a rovnako môžu mať rôzne farby, od červenej, cez oranžovú, žltú, až po fialovú alebo čiernu. Povrch plodu môže byť hladký alebo rebrovaný, pričom jeho veľkosť sa pohybuje od niekoľkých gramov až po viac ako kilogram.

Z hľadiska zdravia sú paradajky považované za veľmi prospešné pre ľudský organizmus. Obsahujú vysoké množstvo vitamínu C, vitamínu K, draslíka a kyseliny listovej.

Významným prvkom je aj lykopén, silný antioxidant, ktorý je zodpovedný za červené sfarbenie paradajok. Lykopén je spájaný s prevenciou rôznych typov rakoviny, najmä rakoviny prostaty, prsníka, či kardiovaskulárnych ochorení. 

Ďalšie antioxidanty prítomné v paradajkách, ako sú beta-karotén a vitamín E, tiež prispievajú k ochrane buniek pred poškodením.

Aké majú paradajky účinky na naše zdravie?

  • Kardiovaskulárne zdravie - paradajky prispievajú k zníženiu rizika srdcových ochorení vďaka obsahu lykopénu, ktorý pomáha znižovať hladinu LDL cholesterolu a zlepšovať zdravie ciev.
  • Prevencia rakoviny - antioxidačné vlastnosti lykopénu môžu prispieť k zníženiu rizika niektorých typov rakoviny.
  • Zlepšenie zraku - vitamín A v paradajkách podporuje zdravie očí a môže pomôcť pri prevencii makulárnej degenerácie.
  • Zdravie pre pokožku - paradajky môžu prispieť k ochrane pokožky pred poškodením spôsobeným UV žiarením.

Paradajky sú nízkokalorické, pričom 100 gramov obsahuje len približne 18 kalórií, čo ich robí ideálnou súčasťou diétneho jedálnička. Navyše, obsahujú vysoký podiel vody (približne 95 %), čo prispieva k hydratácii organizmu.

Celkovo sú paradajky nielen chutné a univerzálne použiteľné v kuchyni, ale aj výnimočne prospešné pre zdravie. Práve preto by sa mali stať pravidelnou súčasťou vyváženej stravy.

Vnútorné použitie

Paradajky sú všestrannou potravinou, ktorá sa dá využiť na množstvo spôsobov v kuchyni. Ich vnútorné použitie zahŕňa široké spektrum príprav, od surových až po tepelne spracované formy. 

Vynikajúce sú v surovej podobe. Napríklad ako súčasť šalátov, nakrájané na plátky alebo kocky, zmiešané s inou zeleninou, olivovým olejom a bylinkami, vytvárajú svieži a výživný pokrm.

Určite ich vyskúšajte aj v podobe salsy. Surové paradajky sú hlavným komponentom pre čerstvú salsu, kde sa kombinujú s cibuľou, koriandrom, limetkou a chilli papričkami. Jesť ich potom môžete s tortilami, nachos, alebo ku grilovanému mäsu alebo tofu.

Milovníci talianskej kuchyne určite poznajú paradajky ako súčasť paradajkovej bruschetty. Ide o nakrájané paradajky s cesnakom, olivovým olejom a bazalkou servírované na opečenom chlebe. V tejto podobe tvoria chutné predjedlo, či snack k večernému vínu.

Paradajky sú výborné aj tepelne spracované, príkladom sú najrôznejšie polievky, či už ide o samotnú paradajkovú, alebo minestrone, či iná zeleninová alebo mäsová polievka.

Paradajky sú tiež základom mnohých omáčok, najmä pre cestoviny (napr. marinara, bolognese). 

Paradajková omáčka je neodmysliteľnou súčasťou pizze, ktorá poskytuje kyslosť a šťavnatosť. Nie nadarmo sa jej hovorí paradajkový základ.

V obľube sú rovnako aj konzervované paradajky v rôznych podobách. Poznáme ich vo forme paradajkového pretlaku alebo pyré. V tejto podobe sú tiež základom pre prípravu omáčok, polievok alebo gulášov. Konzervované paradajky sú pohodlnou možnosťou, keď čerstvé paradajky nie sú dostupné.

Skvelé sú aj v podobe sušených paradajok. Majú intenzívnejšiu chuť a môžu sa použiť do šalátov, sendvičov alebo ako prísada do omáčok.

Kvasené či fermentované paradajky sú síce menej známa podoba, ale môže pridať jedlám zaujímavú chuťovú vrstvu a prispievať k podpore tráviaceho zdravia.

Paradajky sú chutné aj ako šťava. Často sa konzumuje ako osviežujúci nápoj alebo súčasť koktailov (napr. Bloody Mary). Je bohatá na vitamíny a minerály. Paradajky môžu byť tiež pridané do zeleninových smoothie ako osviežujúci a zdravý doplnok.

Foto: ilustračné, Canva

Paradajky sú veľmi variovateľnou surovinou a niekto ich používa aj do džemu, či čatní (chutney). Dajú sa teda spracovať aj do sladkého džemu, ktorý sa hodí k syrom alebo ako doplnok k pečivu. Prípadne sa môžu spracovať na sladkokyslé čatní, ktoré je ideálne na dochucovanie mäsa či syrov.

Paradajky ponúkajú nespočetné množstvo možností využitia, ktoré vyhovujú rôznym chuťovým preferenciám a sú výborným zdrojom výživných látok, ktoré podporujú zdravie.

Tabuľka uvádza nutričné hodnoty na 100 g čerstvej paradajky

Energia 18 kcal
Sacharidy 2,6 g
Vláknina 1,3 g
Tuky 0,2 g
Bielkoviny 0,9 g

Tabuľka uvádza hodnoty vitamínov a minerálov na 100 g čerstvej paradajky

Vitamín A (beta-karotén) 42 µg Draslík 237 mg
Vitamín B3 0,6 mg Fosfor 24 mg
Vitamín B6 0,08 mg Horčík 11 mg
Vitamín B9 15 µg Sodík 5 mg
Vitamín C 13,7 mg Vápnik 10 mg
Vitamín E 0,54 mg Zinok 0,17 mg
Vitamín K 7,9 µg Železo 0,3 mg

Vonkajšie použitie

Paradajky majú množstvo pozitívnych účinkov aj pri vonkajšom použití na pokožku. Vďaka svojim vlastnostiam sa používajú v rôznych domácich kozmetických ošetreniach. 

Pomáhajú napríklad pri problémoch s akné. Obsahujú kyseliny, ako je kyselina citrónová a jablčná, ktoré pomáhajú vysušovať vyrážky a znižovať nadbytočný maz na pokožke. Prírodné kyseliny v paradajkách môžu tiež prispieť k odstráneniu odumretých buniek a zmenšeniu pórov.

Stačí si aplikovať čerstvú paradajkovú šťavu alebo kúsok paradajky priamo na vyrážku. Nechajte pôsobiť približne 15 minút a potom opláchnite vlažnou vodou.

Paradajky pomáhajú regulovať nadmernú mastnotu na pokožke. Obsahujú vitamín C a prírodné kyseliny, ktoré obnovujú rovnováhu v tvorbe kožného mazu. Použite ich ako masku - rozmixujte paradajky a aplikujte ako masku na tvár. Nechajte pôsobiť 10 až 15 minút a potom opláchnite vodou.

Paradajky môžu pomôcť pri zosvetlení pigmentových škvŕn alebo jaziev od akné. Obsahujú lykopén, ktorý má ochranné vlastnosti proti slnečnému žiareniu a môže pomôcť v boji proti pigmentácii.

Foto: ilustračné, Canva

Paradajky majú upokojujúce a hydratačné vlastnosti, ktoré môžu pomôcť pri upokojení pokožky spálenej slnkom. Vymixované spolu s jogurtom naneste na postihnuté miesta. Nechajte pôsobiť 15 až 20 minút, aby ste zmiernili bolesť a zápal.

Paradajky môžu pomôcť dosiahnuť zdravý a žiarivý vzhľad pokožky. Pomáhajú vyhladzovať jemné vrásky a poskytujú prirodzený lesk. Aplikujte paradajkovú šťavu zmiešanú s medom ako masku na tvár. Nechajte pôsobiť 15 minút a opláchnite teplou vodou.

Tieto metódy sú jednoduché, efektívne a môžu sa ľahko zahrnúť do vašej bežnej starostlivosti o pleť. Paradajky poskytujú prírodný a cenovo dostupný spôsob, ako zlepšiť zdravie pokožky.

Zber a skladovanie

Pestovanie paradajok na Slovensku je obľúbenou činnosťou v záhradkárstve, najmä pre ich široké využitie v kuchyni a bohatú chuť. 

Na Slovensku je vhodné vybrať odrody paradajok, ktoré sú prispôsobené miestnym klimatickým podmienkam. 

Semená paradajok vysievajte v interiéri do malých nádob alebo sadbovačov, a to v období okolo februára až marca. Pôda by mala byť ľahká a vzdušná, ideálne určená na výsev zeleniny.

Semená sa sadia do hĺbky približne 0,5 cm. Po zasiatí je dôležité udržiavať pôdu vlhkú a nádoby umiestniť na svetlé miesto pri teplote okolo 20 až 24 °C.

Keď sadenice vytvoria 2 až 3 pravé listy (zvyčajne po 4 až 6 týždňoch od výsevu, teda zväčša apríl), je čas ich presadiť do väčších nádob. Pri presádzaní ich môžete zakopať hlbšie, až po prvé listy, čo podporí rast koreňového systému.

Za polovicou mája, keď pominie riziko mrazov (po tzv. „troch zmrzlých"), môžu sa paradajky vysadiť na konečné stanovište. Je vhodné ich zasadiť na slnečné miesto s dobre priepustnou pôdou.

Sadenice sa vysádzajú vo vzdialenosti približne 50 až 60 cm od seba, aby mali dostatok priestoru na rast a vzdušnosť.

Zber úrody nastáva približne od júla až do septembra. Zber sa najlepšie robí ráno alebo večer, keď sú plody chladnejšie. Paradajky nazbierané počas horúcich častí dňa môžu byť náchylnejšie na poškodenie a rýchlejšiu skazu.

Paradajky dozrievajú a môžu sa zberať priebežne, keď dosiahnu požadovanú zrelosť. Zrelosť sa môže určiť nielen farbou, ale aj konzistenciou – paradajky by mali byť pevné, ale nie tvrdé, a jemne stlačiteľné. Pre zber paradajok, ktoré dozrievajú počas skladovania, je ideálne ich zbierať vo fáze „prerazenia“, keď začínajú získavať farbu, ale ešte sú mierne tvrdé.

Pri zbere sa odporúča odrezať paradajky nožom alebo nožnicami, aby sa predišlo poškodeniu rastliny alebo samotného plodu. Plody by sa mali starostlivo umiestňovať do zberných nádob, aby sa zabránilo ich otlčeniu.

Skladovanie paradajok

Paradajky by sa mali skladovať pri teplote okolo 12 až 20 °C. Skladovanie pri nižších teplotách, ako napríklad v chladničke, môže viesť k strate chuti a pevnosti, pretože nízke teploty narúšajú textúru a znižujú aromatické látky.

Výnimkou sú už veľmi zrelé paradajky, ktoré môžu byť krátkodobo uložené v chladničke, aby sa predĺžila ich trvanlivosť.

Skladovať by sa teda mali na mieste, ktoré je suché, tmavé a dobre vetrané. Ideálnym miestom je kuchynská linka alebo špajza, kde nie sú vystavené priamemu slnečnému žiareniu.

Paradajky, ktoré sú zrelé a uskladnené pri izbovej teplote, by sa mali spotrebovať do niekoľkých dní. Paradajky zozbierané v štádiu „prerazenia“ môžu dozrievať a byť skladované dlhšie, avšak treba ich pravidelne kontrolovať, aby sa zabránilo znehodnoteniu.

fzdieľaj na Facebooku
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.