Choroby ďasien a periodontálne choroby

Choroby ďasien a periodontálne choroby sú ochorenia závesného systému zuba a ďasien, pričom s nimi zároveň súvisia aj choroby ústnej dutiny, ktoré majú priamo aj nepriamo vplyv na ďasná a celý závesný systém zuba. Môže ísť napríklad o akútne zápaly ďasien, chronické zápaly ďasien, rôzne abscesové choroby, lokálne aj všeobecné choroby závesného aparátu zubu, prípadne iné choroby parodontu, ktoré môžu byť celkové, lokalizované aj nešpecifikované vzhľadom na lokalizáciu.

Najčastejšie vznikajú choroby a ochorenia ďasien a periodontonálneho aparátu na základe zápalových procesov a v dôsledku zubného povlaku. To, ako rýchlo prenikajú cez povlak baktérie jednak do zuba, ale najmä do okolitých tkanív, ďasna a celkového závesného aparátu zubov, ovplyvňujú viaceré faktory, avšak štatisticky vyššie riziko týchto ochorení majú fajčiari. Samozrejme ďasná a paradont nemusia postihovať len zápalové choroby, ale aj nezápalové poruchy.

Ďasná a parodont

Parodont je závesný systém zuba a tkanivo, ktoré obklopuje zub v jeho pozícii a fixuje ho. Parodont sa skladá z gingiva, čiže ďasna, cementumu, čiže zubného cementu, alveolárnej kosti, čo je kostené lôžko, periodonciumu, čo je ozubica a ďasnového žľabu. Každá časť môže byť jednotlivo alebo v súbehu s inými časťami napadnutá zápalom, deformáciou alebo iným patologickým procesom. Výsledkom býva jednak oslabenie zubu a jednak oslabenie parodontu a ďasna.

Ďasno, čiže gingiva, je pokryté tromi typmi epitelu a to orálnym gingiválnym epitelom, sulkulárnym epitelom a spojovacím epitelom. K povrchu koreňa sú pripevnené 4 základné typy spojivových vlákien ďasna a to dentogingiválne vlákna, dentoperiostálne vlákna, transdentálne vlákna a cirkulárne vlákna. Na povrchu koreňa zubu sa nachádza acelulárny, čiže primárny a celulárny, čiže sekundárny cement, pričom do cementu sú kotvené parodontálne väzy.

Zhruba jeden milimeter pod úroveň cementovosklovinnej hranice zubu siaha okraj alveolárnej kosti, čiže kosteného lôžka. Alveolárnu kosť tvoria dva druhy kostného tkaniva a to spongiózovití, ktoré má hubovitú štruktúru a tvorí hlavnú časť alveolárnej kosti a kompaktné, ktorého porušenie je typickým prejavom parodontitíd. Zároveň medzi kompaktným tkanivom a povrchom zubu je parodontálna štrbina, ktorá je u zdravého jedinca široká zhruba od 0,3 do 0,35 mm.

Syndzemotické spojenie zubu a čeľuste zabezpečuje periodontum, čiže ozubica, čo sú závesné parodontálne väzy a vaskularizované tkanivo. Práve na tieto väzy nadväzuje zubný cement a zároveň táto časť vypĺňa parodontálnu štrbinu. Samotné parodontálne väzy sú veľmi pevné kolagénové vlákna, ktoré sa pri žuvaní zubom netrhajú, ale plynule sa sťažujú a rozťahujú. Tieto väzy tvoria štyri druhy vlákien a to alveolárne, horizontálne, šikmé a apikálne a sú bohato inervované a prebiehajú tu aj krvné a lymfatické cievy.

Zápalové ochorenia ďasien

Najčastejšie postihujú ďasná a celý závesný zubný aparát zápalové choroby. Patria sem bežný akútny zápal ďasien, akútny nekrotizujúci zápal ďasien, ale aj chronický zápal ďasien, tzv. chronická gingvitída. Táto môže mať rozličné formy podľa vyvolávajúcej príčiny ale aj priebehu ochorenia, takže ide buď o nešpecifikovanú, hyperplastickú, ulceróznu, jednoduchú marginálnu alebo deskvamatívnu chronickú gingvitídu. Tieto zápaly pôsobia deštruktívne na celé ďasno.

Akútna gingvitída môže byť buď klasická, alebo aj s vytvorením abscesu, kedy dochádza k nekrotizujúcemu zápalu a k odumieraniu niektorých zapálených tkanív. Najčastejší je ale bežný akútny zápal ďasna, ktorý vzniká na základe zubného povlaku plného baktérií. V niektorých prípadoch ale môže vyvolať takýto zápal aj herpetický vírus. Ochorenie sa prejavuje najmä horúčkami a bolesťami a pokiaľ nie je riešené, prichádza k odumieraniu zubu a tiež ku gangréne zubnej dreni.

Ešte nebezpečnejším a vážnejším zápalom je chronická gingvitída. Aj v tomto prípade môže byť príčina v zubnom povlaku, ale napríklad aj alergia alebo mikrobiotická infekcia v niektorých prípadoch. Typickým príznakom je krvácanie ďasien, začervenanie a v prípade dlhodobého neliečenia aj opuchnutie postihnutého ďasna. Zápal ďasien je však pri včasnom podchytený dobre liečiteľný a na rozdiel od parodontitídy sa dá vyliečiť úplne. Dôležitá je aj následná prevencia dobrou zubnou hygienou.

Periodontitídy

Druhou skupinou častých ochorení ďasien a periodontálnych chorôb sú periodontitídy. Tie môžu byť akútne aj chronické, pričom každá forma má viac druhov podobných ochorení. Ide napríklad o akútnu perikoronitídu, parodontálny absces alebo periodontálny absces, pričom oba tieto abscesy sú akútne. Medzi chronické formy chorôb patria chronická perikoronitída a chronická celková parodontitída, nešpecifikovaná parodontitída a tiež jednoduchá parodontitída.

Najčastejšie sú akútna a chronická periodontitída, čiže zápal ozubice. Ide o zápal, kedy zápal zo zubnej drene prejde cez zubný koreň do ozubice, čo je v podstate oblasť väzivových vlákien medzi koreňom zuba a alveolárnou kosťou. Okrem toho v tomto priestore je aj veľké množstvo nervov a ciev, takže problémy v ozubici sa prejavujú neurologickými problémami vo väčšine prípadov. Zápaly je možné diagnostikovať aj podľa RTG a veľmi dôležitá je včasná liečba.

V prípade nedostatočnej liečby totiž hrozí rozšírenie aj ďalej a vtedy už ide o okočeľustný zápal. Akútny zápal ozubice, čiže akútna periodontitída, sa prejavuje náhlou bolesťou, ktorá je intenzívna a takmer nepretržitá. Okrem toho je bolesť lokalizovaná na konkrétne miesto a človek ju cíti aj pri pohmate alebo poklopaní na postihnutý zub. Okrem toho môže byť tento zápal aj hnisavý a vtedy má človek pocit akoby vystupovania zubu z lôžka. Niekedy môže mať človek aj teplotu.

Na rozdiel od akútnej formy, chronická periodontitída sa prejavuje menej intenzívnymi príznakmi, prípadne veľakrát aj úplne asymptoticky. Niekedy môže pacient pociťovať len neurčitú bolesť v oblasti koreňa. Chronický zápal spôsobuje úplné zničenie kosti v oblasti hrotu koreňa, čo sa prejaví napríklad na RTG snímku granulómom a prejasnením v oblasti hrotu koreňa. Aj v tomto prípade hrozí postup zápalu ďalej do kosti, pričom vďaka miernejším príznakom je nebezpečie väčšie.

Parodentózy

Asi najvážnejším ochorením parodontu a ďasien sú paradentózy. Paradentózy môžu byť buď chronická, alebo juvenilná, ktorá postihuje najmä mladšie generácie, prípadne agresívna, čo je pomerne zriedkavá a akútna forma paradentózy. Ochorenie začína postihnutím závesného aparátu zuba, čiže paradontu, kedy dochádza k degenerácii a rozrušovaniu, avšak nejde primárne o zápalové ochorenie. Pri paradentóze sa vyvíja tzv. patologický chobot ďasna, čiže akoby kanál okolo zubu.

Práve tu prichádza k vzniku infekcie a odtiaľ postupuje proces deštrukcie tkaniva ďalej. Častejšie trápi táto choroba ženy a začína obvykle už v mladosti, hoci to nemusí každý spozorovať. Najčastejšou príčinou vzniku je nedostatočná zubná hygiena, ale pozor, ten, kto si čistí zuby a používa ústnu vodu, ešte nie je 100 percentne v bezpečí. Dôležité sú aj pravidelné prehliadky, odstraňovanie zubného kameňa a povlaku a čistenie aj medzizubných priestorov.

Najčastejším a najviditeľnejším príznakom je krvácanie z ďasien pri umývaní zubov, ale niekedy sa môže ochorenie prejaviť aj skôr napríklad zvýšenou senzitívnosťou zubou alebo ich miernym pobolievaním. Dôležité je včas začať liečbu, pretože navzdory všeobecným názorom, je možné minimálne radikálne zmierniť paradentózu, pri úplne včasnom objavení ju aj pomerne úspešne liečiť. Pokiaľ však človek začne s liečbou až v momente kývania zubov, je už obvykle neskoro.

Atrofie a hypertrofie ďasien

Medzi choroby postihujúce ďasná patria rôzne druhy zväčšenia ďasien alebo naopak zmenšenia, kedy dochádza k ustúpeniu ďasien a odhaleniu krčkov. Atrofia ďasna, nazvaná inak aj gingvinálna atrofia, môže mať viacero foriem. Jedná sa o generalizovanú, lokalizovanú, poinfekčnú alebo pooperačnú atrofiu. Opakom je hypertrofia ďasna, niekedy nazvaná aj gingvinálna fibromatóza, pričom tá môže byť viackrát spojená aj s rôznymi nadväzujúcimi zápalmi.

Hypertrofia môže byť spôsobená aj niektorými liekmi, napríklad v minulosti to boli niektoré druhy antiepileptík. Niekedy môže byť hypertrofia ďasna aj príznakom pre hyperpláziu, čo je chronické ochorenie ďasien. Pokiaľ sa objaví zväčšenie ďasna, človek by mal určite čo najskôr navštíviť zubára, ktorý môže problém vyriešiť, najmä ak ide o subakútnu formu. Podobne si vie zubár obvykle poradiť aj s atrofiou, kedy dochádza k zmenšeniu ďasna buď lokálne alebo celkovo.

Pri atrofii sa počiatočne objavuje povrchový zápal na ďasne, čiže to môže byť začervenané a opuchnuté. Neskôr prenikne zápal do hĺbky, kde spôsobí zničenie mäkkých a neskôr aj tvrdých tkanív a to má za následok zmenšovanie objemu ďasna a zároveň aj celkového parodontu. Atrofia sa tak prejavuje napríklad krvácaním a to nielen pri umývaní zubov, taktiež zápachom z úst a niekedy dokonca prebieha asymptoticky a nastane až uvoľnenie zuba.

Iné choroby bezzubého alveolárneho hrebeňa a ďasien

Ďasná, parodont aj bezzubý alveolárny hrebeň postihujú aj rôzne menej časté ochorenia, či už ide o poškodenia spojené s traumou alebo iné choroby nádorového či nenádorového charakteru. Z nich najčastejšie sú iritačná hyperplázia bezzubého hrebeňa, čo je častá hyperplázia pri umelom chrupe, alebo fibrózna epulis, vejúci (chabý) hrebeň, periférny obrovskobunkový granulóm, pyogénny granulóm ďasna alebo obrovskobunková epulis.

Niektoré z týchto ochorení zasahujú aj priamo do zubného lôžka a celkového závesného aparátu zuba, čiže môže prísť sekundárne aj k jeho poškodeniu, najviac sa však týkajú ďasien a alveolárneho hrebeňa. Tieto tkanivá však v niektorých prípadoch už neobsahujú zuby, pretože niektoré zo zmienených ochorení sa týkajú len chorôb spôsobených alebo súvisiacich s protézami a umelými náhradami. Iné ochorenia ďasien však postihujú aj plný chrup.