Choroby jazyka

Choroby jazyka postihujú buď samostatne jazyk, alebo môže ísť o ochorenia v rámci ústnej dutiny, ktoré postihujú aj iné sliznice alebo samotnú ústnu dutinu. Niektoré sú zápalové, iné súvisia s dysfunkciou alebo zmenami na jazykových papilách a ďalšie sa môžu týkať napríklad nádorového bujnenia na jazyku alebo v jeho blízkom okolí. Vo všeobecnosti platí, že viaceré choroby ústnej dutiny sa môžu preniesť aj na jazyk alebo môžu spolu úzko súvisieť vzhľadom na blízkosť slizníc.

Ľudský jazyk je orgán svalového charakteru, ktorý má viacero funkcií. Jednak je veľmi dôležitý pre prijímanie stravy a tekutín do tráviacej rúry, ale má tiež funkcie ochutnávacie, ktoré môžu človeka upozorniť na zloženie potravy alebo tekutiny a tak ho ochrániť napríklad pred nevhodnými látkami. Taktiež je veľmi významnou a dôležitou funkciou aj rečová funkcia, kedy sa jazyk podieľa na artikulácii reči a to cez tzv. artikulačné upravujúce a modifikačné ústroje.

Ochorenia môžu postihnúť či už sliznicu jazyka, taktiež drobné hrbolčeky na jazyku zvané papily, ale môžu narušiť aj samotný tvar jazyka či už jeho zväčšením alebo inými atrofickými zmenami. Okrem toho viaceré choroby súvisia aj s inými časťami ústnej dutiny a sú nimi buď priamo spôsobené, alebo postihujú celú ústnu dutinu vrátane jazyka. Sú však aj ochorenia, ktoré sa týkajú len jazyka a prejavujú sa zhoršením či už artikulácie reči alebo zhoršením chuťových a iných receptorových funkcií jazyka.

Stavba jazyka

Jazyk je svalový orgán nachádzajúci sa v ústnej dutine, pričom sa nachádza na spodnej strane a je pokrytý sliznicou. Ide o veľmi citlivý orgán, ktorý je husto inervovaný a vďaka tomu má pomerne citlivý hmat, ale aj iné zmysly. Jazyk slúži na príjem potravy a tekutín, termických a taktilných podnetov, vďaka chuťovým receptorom dokáže rozoznávať rôzne chute a zároveň je pomocným orgánom pri vytváraní zvukov a reči. Vďaka citlivým rôznorodým receptom je multifunkčným orgánom.

Jazyk sa skladá anatomicky zo štyroch častí. Prvou je koreň jazyka, potom je chrbát jazyka, okraj jazyka a na konci je hrot jazyka, nazývaný tiež niekedy aj špička. Spodná strana je napojená na dolnú časť ústnej dutiny pomocou uzdičky, pričom pri zatvorených ústach sa chrbát obvykle v prirodzenom stave dotýka horného podnebia. Koreň jazyka smeruje do hltana, kým hrot naopak von z ústnej dutiny. Chrbát jazyka je zároveň čiastočne oddelený od koreňa brázdou.

Jazyk je celý pokrytý sliznicou, ktorá je tvorená viacvrstvovým dlaždicovým epitelom. V sliznici sú jazykové papily, ktoré sú zodpovedné za vnímanie chuťových aj hmatových podnetov. Tieto papily sú rôzneho tvaru a to kužeľovité, hradené, listovité, niktovité a hubovité. Ide v podstate o drobné hrbolčeky, vďaka ktorým je jazyk textúrovaný. Jazyk vďaka chuťovým pohárikom na papilách vie rozoznať sladkú chuť, kyslú chuť, horkú chuť a slanú chuť.

Okrem sliznice sú veľmi dôležitou súčasťou jazyka aj jeho svaly. Tieto svaly sú inervované hlavovým 12. nervom, pričom väčšina z nich sa upína na šľachovinu jazyka, ktorá tvorí celú vrstvu pod sliznicou chrbta. Väzivová priehradka oddeľuje svaly na dve symetrické polovice. Tie svaly, ktorá sa upínajú do jazyka ale začínajú mimo neho sa volajú extraglosálne, tie, ktoré začínajú ale aj končia v jazyku sa nazývajú intraglosálne. Vďaka svalom je možný flexibilný pohyb jazyka.

Zápaly jazyka

Veľmi častou formou chorôb jazyka sú rôzne zápaly. Môže ísť o rôzne povrchové aj hlbšie zápaly, niektoré dokonca aj s vytváraním hnisajúcich ložísk. Medzi takého zápaly patria glositídy, ale aj abscesové zápaly jazyka alebo traumatické ulcerácie jazyka. Niektoré vznikajú na podklade infekčnom, iné na neinfekčnom, avšak vždy postihujú predovšetkým len sliznicu jazyka a obvykle sa nerozširujú aj na iné časti ústnej dutiny, takže ide o lokalizované zápaly.

Z hľadiska príčin môžu byť tieto zápaly napríklad traumatické a to pri chronickom dráždení alebo poranení jazyka, prípadne termické spôsobené popálením sliznice, taktiež aj chemické na základe poleptania alebo precitlivenosti na niektoré látky a výnimočné nie sú ani alergické zápaly. Čo sa týka infekčných zápalov, sú rozličného mikrobiálneho charakteru, takže môžu byť spôsobené vírusmi, baktériami aj plesňami. Postihnutá môže byť sliznica celého jazyka, alebo len časť.

Je viacero druhov zápalov jazyka, odborne nazvaných glositída. Niekedy prichádza len k povrchovej glositíde, inokedy ide o hlboký zápal. V niektorých prípadoch môže ísť o stomatitídu, ktorá postihuje nielen jazyk, ale aj iné sliznice ústnej dutiny. Najčastejšie je však prítomný klasický zápal povrchového alebo hĺbkového typu. Pokiaľ prichádza aj k poškodzovaniu sliznice a odumieraniu, môže sa vytvoriť absces, prípadne dokonca ulcerovaný zápal.

Ochorenia jazykových papíl

Medzi choroby jazyka patria aj choroby jazykových papíl. Ide napríklad o hypertrofie jazykových papíl ako sú čierny chlpatý jazyk, povlečený jazyk, hypertrofia listovitých papíl alebo čierny klkatý jazyk. Taktiež sem patrí atrofia jazykových papíl, napríklad atrofická glositída. Tieto choroby vzhľadom na to, že postihujú papily na jazyku, ovplyvňujú zmyslové vnímanie a receptory a tak sa prejavujú najmä poruchami cítenia na jazyku a receptorovými poruchami.

Pomerne často vyskytujúcim sa problémom jazykových papíl je čierny a chlpatý jazyk. Ide o benigné ochorenie spôsobené stmavnením jazyka a má najčastejšie príčinu nedostatočnej hygieny. Baktérie vytvoria tiež na jazyku povlak, ktorý stmavne a niekedy sa môže dostať aj do tráviacej sústavy. Naopak biely jazyk, kedy sú jazykové papily potiahnuté belavým povlakom, je príznak plesňovej alebo kvasinkovej infekcie a niekedy ide aj o príznak cukrovky alebo choroby čriev.

Medzi atrofické zmeny na jazyku patrí napríklad Hunterova atrofická glositída, ktorá je pomerne častým ochorením tohto druhu postihujúcim len sliznicu jazyka. Pri tejto chorobe dochádza k vyhladeniu jazykových papíl a môže byť spôsobená aj určitým druhom anémie. Častokrát sa teda vyskytuje ako príznak choroby suchý a vyhladený jazyk, ktorý však môže byť aj signálom, že človek má celiakiu. Taktiež môže vyhladenie jazyka súvisieť aj s chronickým zápalom alebo nedostatkom vitamínu B12.

Zmeny na jazyku

Medzi zmeny na jazyku patria buď priamo vývojové vady alebo získané deformácie či iné zmeny na sliznici jazyka alebo kdekoľvek na jeho povrchu či tvaru. Ide napríklad o choroby ako sú atrofia jazyka, ryhovaný jazyk, zväčšenie jazyka, hypertrofia jazyka alebo formy skrkvaného jazyka. V tomto prípade sa najčastejšie vyskytujú popukaný jazyk, zbrázdený jazyk a skrotálny jazyk. Veľakrát súvisia tieto ochorenia aj s inými orgánmi v tele a môžu odrážať aj ich choroby.

Veľmi časté ochorenie je makroglosia, čiže zmena veľkosti jazyka a jeho zväčšenie. Táto choroba má viacero príčin, či už ide o vrodené ochorenie, zápalové ochorenie, metabolickú poruchu a niekedy aj o traumatickú príčinu. Častokrát je to teda skôr príznak ako samotný patologický stav. Opakom makroglosie je atrofia jazyka, kedy dochádza k celkovému ochabnutiu svalov jazyka a poškodeniam na sliznici, pričom pokročilá atrofia väčšinou súvisí s neurologickými príčinami.

Ryhovaný jazyk môže byť zas príznakom celkového nedostatku dôležitých minerálov a vitamínov v tele, napríklad pri nedostatku vitamínov skupiny B. niekedy je jazyk aj popraskaný a vtedy to môže byť vrodený stav alebo stav spôsobený buď zápalovým procesom alebo tiež nedostatkom vitamínov v tele. Medzi anomálie na jazyku patrí aj hypertrofia, napríklad hypertrofia koreňov jazyka alebo jeho spodnej strany, ktorá môže byť aj bolestivá a spôsobovať problémy pri reči.

Nádory a vredy

Jazyk postihujú aj rôzne vredovité choroby, napríklad afty, odborne nazvané aftózne vredy. Problémom môžu byť ale aj vírusové opary vyskytujúce sa na jazyku, v tomto prípade ale nemusí ísť len o špecifické ochorenia postihujúce len sliznicu jazyka, ale aj sliznicu ústnej dutiny ako celku alebo dokonca aj pery. Najviac problémové sú ale rozhodne nádory na jazyku, ktoré môžu byť izolované len na jazyku, alebo postihujú rovnako celú ústnu dutinu.

Aftózne vredy sú forma malých vriedkov, ktoré sa objavujú v celej ústnej dutine, najčastejšie na podnebí a na jazyku, či už na jeho hornej alebo spodnej strane. Môžu vznikať z rôznych príčin, najčastejšie ide o reakciu na nejakú látku, lieky, potravu alebo na zubnú pastu či zubnú kefu pri nadmernom dráždení slizníc. Niektoré sú menšie, iné väčšie a recidivujúce. Veľmi nepríjemné sú ale herpetické vírusy, ktoré spôsobujú herpetickú stomatitídu, kedy sa nepríjemné vredy vyskytujú na jazyku aj ostatných slizniciach.

Zhruba polovicu nádorov v ústnej dutine tvoria nádory jazyka, ktoré vychádzajú priamo z jeho sliznice. Najčastejšie sa objavujú u ľudí nad 50 rokov a môžu byť vyvolané dlhodobým fajčením, pitím alkoholu, infekciou vírusového charakteru alebo aj dlhodobým mechanickým dráždením. Niektoré sú zhubné, iné nezhubné a podľa veľkosti sa postupuje buď odstránením nádoru alebo jeho zmenšovaním. Bohužiaľ, väčšinou sú nádory zhubného charakteru a môžu sa veľakrát podobať na väčšie vredy.

Iné ochorenia jazyka

Medzi iné ochorenia jazyka, ktoré postihujú jeho sliznicu ale aj iné časti, patria napríklad syndróm pálenia jazyka, zvaný aj glossodonia alebo glosopyróza. Človek cíti na jazyku pálenie a to bez zjavnej príčiny alebo dôvodu, taktiež môže z ničoho nič pociťovať rôzne chute v ústnej dutine. Presné príčiny nie sú známe, ale predpokladá sa, že ide o neurologické ochorenie. Pomerne časté sú aj rozličné alergie na jazyku, ktoré sú spôsobené napríklad liekmi, zubnou pastou, protézou alebo iným externým faktorom.

Nebezpečným typom choroby, ktorý postihuje ústnu dutinu a zároveň aj jazyk a jeho sliznicu, je tzv. orálna leukoplakia. Ide o ochorenie, kedy je možné pozorovať na jazyku aj sliznici ústnej dutiny biele škvrny, ktoré nemajú zjavnú príčinu a nie je možné ich nijako palpačne a hmatovo odstrániť. Vo väčšine prípadov však hrozí, že sa tieto škvrny zmenia na benigné nádory a v tomto prípade je nutné ich chirurgické odstránenie, pretože by sa mohli zmeniť na rakovinu ústnej dutiny.

Taktiež pri rozličných traumatických stavoch či už priamo v ústnej dutine alebo na začiatku hltana môže prísť k narušeniu funkcií jazyka a to najmä v rámci príjmu potravy alebo artikulácie reči. V rámci ochorení sliznice sa vyskytuje aj stav zvaný mapovitý jazyk, ktorý môže mať formu benígnej migrujúcej glositídy alebo celkovej glositídy. Vo väčšine prípadov ide o dobre liečiteľné stavy, pričom najviac sa prejavujú ryhovaním a migrujúcimi farebnými škvrnami na jazyku, ktoré menia aj svoj vzhľad.