Choroby rohovky
Choroby rohovky oka trápia ľudí veľmi často, nakoľko táto predná časť oka patrí medzi najviac namáhané a vystavované časti voči vonkajším vplyvom a rizikovým faktorom. Rohovka sa nazýva odborne cornea a ide o priehľadnú časť očnej gule na prednej strane, ktorá je tvorená väzivom, pričom neobsahuje cievy. Na dotyk reaguje reflexívne zatvorením viečka oka, pričom v priemere je rohovka hrubá len 0,6 až 0,8 mm, má priemer 11,5 mm na výšku a 12 mm na šírku.
V rámci zraku a prijímania zrakových podnetov hrá rohovka veľmi dôležitú úlohu, pretože má pomerne veľkú optickú mohutnosť a tak ochorenia rohovky spôsobujú problémy so zhoršením kvality zraku. Niektoré sú viac nepríjemné než nebezpečné, napríklad výskyt rozličných vredov, no sú aj nebezpečné vrodené alebo získané poruchy, ktoré môžu spôsobiť nenávratné poškodenie rohovky. Väčšina z ochorení sa ale dá pomerne úspešne liečiť, len niektoré ešte nevie medicína kauzálne riešiť.
Stavba rohovky
Rohovka je priehľadná a najviac zakrivená časť vonkajšej väzivovej vrstvy oka, pričom má tvar horizontálne uloženej elipsy, ktorá sa vyklenuje smerom dopredu a zaberá zhruba 20 percent povrchu očnej gule. Je bezfarbená, bez ciev a predstavuje ako mechanickú, tak aj chemickú nepriepustnú vrstvu medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Na povrchu rohovky je slzný film, ktorého funkciou je ochrana rohovkového epitelu a taktiež aj kútikov oka na oboch stranách.
Rohovka sa skladá z 5 vrstiev. Prvou je predný rohovkový epitel tvorený viacerými vrstvami buniek, ktoré sú uložené v dlaždiciach a sú nerohovujúce. Druhou je homogénna Bowmanova membrána tvorená kolagénnymi vláknami. Tretia vrstva sa nazýva stroma rohovky, tvorí najväčšiu časť hrúbky rohovky a je zložená z kolagénnych lamiel. Štvrtou vrstvou je Descemetova membrána, ktorá je odolná voči poraneniam a infekciám. Poslednou vrstvou je endotel, ktorý oddeľuje rohovku od prednej očnej komory.
Základná funkcia, ktorú má rohovka, je prestup a lom svetla, pričom zo svojej vnútornej strany je omývaná vnútornou komorovou tekutinou, kým z vonkajšej strany má za cieľ chrániť oko. Neobsahuje cievy a je vyživovaná práve cez poslednú vrstvu, ktorá prichádza do kontaktu s komorovou vodou, avšak zato je veľmi bohato inervovaná, obsahuje veľa nervových zakončení a je citlivá tak na mechanické, ako aj chemické a tepelné podráždenie.
Práve na rozličné podráždenia reaguje spustením tzv. rohovkového reflexu, kedy prichádza k uzatvoreniu oka viečkom a zvýšeným zaslzením oka, čo je obranný mechanizmus rohovky voči okolitému prostrediu a externým podnetom. Na okraji viditeľnej časti oka prichádza rohovka do kontaktu aj so spojivkou. Z hľadiska optickej mohutnosti, čo je veličina vyjadrujúca zakrivenosť šošovky a meria sa v dioptriách, predstavuje rohovka dve tretiny celkovej optickej mohutnosti oka a to +-43 doptrií.
Zápaly rohovky
Najčastejším problémom, ktorý trápi väčšinu ľudí, sú zápaly rohovky. Môže k nim dochádzať z rozličných príčin, či už na základe infekčného základu, kedy sa jedná o vírusové, bakteriálne alebo mykotické infekcie, prípadne ide o mechanická základ, kedy je rohovka podráždená dlhodobým nosením kontaktných šošoviek, poranením alebo nedostatočným zvlhčením oka slzami. Existuje viacero druhov zápalov, pričom väčšina z nich prebieha povrchovo a akútne, menšina je hĺbková a dlhodobá.
Najčastejším zápalom je keratitída, ktorá môže byť areolárna, povrchová bodkovaná, pásikovaná, hviezdicovitá, numulárna, filamentárna, prípadne ako fotokeratitída získaná na základe dlhodobého UV žiarenia. Medzi ďalšie zápaly patria albopsia, zvaná aj biela slepota, keratokonjunktivitída po expozícii, neurotická a flyktenulózna keratokonjunktivitída, povrchová keratitída s konjunktivitídou a nodózna oftalmia. Zápalom rohovky sú aj intersticiálna a hlboká keratitída a neovaskularizácie rohovky.
Najviac trápi spomedzi zápalov rohovky ľudí keratitída, čo je bežný akútny zápal, ktorý však netreba podceniť, pretože jeho neliečenie môže spôsobiť aj slepotu. Najčastejšie ide o zápal infekčného charakteru, niekedy aj o zápal spôsobený mechanickým dráždením rohovky a prejavuje sa tupou bolesťou za očami, pálením a slzením očí a zvýšenou citlivosťou na svetlo. V niektorých prípadoch dochádza aj k rozmazanému videniu, prípadne ku kŕčom očných viečok.
Liečba tohto zápalu prebieha lokálne podávaním antibiotík, prípadne symptomaticky aj podávaním studených obkladov na oko a najmä dôležité je vyhýbanie sa prudkému svetlu. U ľudí, ktorí nosia často očné šošovky, môže prichádzať niekedy ku keratokonkjunktivitíde, ktorá sa najčastejšie vyskytuje u mladých ľudí a spravidla najväčší výskyt je na jar. Sezónne sú časté aj rôzne alergické konjunktivitídy, ktoré sa riešia podávaním antialergík, prípadne vo vážnom prípade kortikoidov.
Jazvy, zákaly a vredy
Na očnej rohovke sa veľmi často okrem zápalov objavujú aj rozličné jazvy, vredy a zákaly. Medzi najčastejšie typy vredov, ktoré na rohovke možno nájsť, patria ulcus corneae. Ide o vred, ktorý má viaceré formy a môže byť centrálny, marginálny, perforovaný, kruhový, s hypopyonom alebo ako tzv. Moorenov vred. Na rohovke sa vyskytujú aj rôzne druhy jaziev a zákalov, napríklad centrálne zákaly rohovky, nešpecifikované jazvy a zákaly rohovky, Leucoma adhaerens a iné jazvy a zákaly.
Čo sa týka vredov, rohovkové vredy vznikajú rozpadom epitelu na povrchu rohovky, pričom nastáva zápalový proces, ktorý sa šíri tak plošne po rohovke, ako aj do jej hĺbky. V prípade, ak nastane zastavenie tohto zápalového procesu, vyskytne sa na rohovke jazva, ktorá prirodzene zhorší priehľadnosť rohovky. Vzápätí môže dokonca prísť aj k zápalu. pokiaľ k zastaveniu zápalového procesu nepríde, vzniká vyklenutie a uprostred rohovky prasknutie membrány a okno do rohovky.
Takéto jazvy a zákaly je možné dnes už našťastie vďaka modernej medicíne odstraňovať a opravovať a to najmä pomocou moderných laserových operácií rohovky, avšak neplatí to v plnej miere o každej jazve alebo zákale. Medzi pomerne zložité základy patrí aj Leucoma adhaerens, čo je druh bieleho zákalu na rohovke, ktorý je považovaný aj za tzv. biely tumor na okraji rohovky a spôsobuje taktiež narušenie prirodzenej priehľadnosti rohovky a tým aj zhoršenie videnia.
Zákaly rohovky spôsobujú aj rôzne vonkajšie faktory, ako napríklad poškodenie pri poleptaní rohovky chemikáliami alebo mechanické poranenie spôsobujúce nekrózu rohovky a niektorých jej epitelových tkanív. veľmi často zákaly aj rohovky vznikajú na infekčnom podklade napríklad kiahní ako ich komplikácia. Pokiaľ je zákal rohovky len menší, nemusí sa niekedy prejavovať ani žiadnymi prejavmi, avšak ak je narušené videnie, používa sa zákrok buď obrúsenia vrchnej vrstvy rohovky alebo rovno transplantácia rohovky.
Zmeny na rohovke
Na rohovke dochádza ja k rôznym zmenám alebo poruchám či ochoreniam aj na základe nezápalových príčin. Ide napríklad o pigmentácie a depozity rohovky ako sú hematokornea, Kayserov-Fleischerov prsteň alebo Krukenbergovo vretienko, taktiež môže ísť o rôzne degenerácie rohovky ako gerontoxon alebo pásový zákal rohovky, opuchy rohovky a časté sú aj hereditárne dystrofie rohovky. Dystrofia môže byť epiteliálna, granulárna, mriežková alebo škvrnitá.
Dystrofie ako také sú primárnym ochorením oka a sú síce vzácne, ale vyskytujú sa najčastejšie na základe dedičnosti a obvykle obojstranne. Prejavia sa pomerne skoro už počas dospievania a majú počas života tendenciu sa zhoršovať. Dystrofie epiteliárne sa prejavujú najviac eróziami na rohovke a bolesťou, pričom sa veľmi často vracajú aj po laserovom preliečení. V niektorých prípadoch dochádza aj k miernemu zhoršeniu zraku a pocitu cudzieho telesa v oku.
Stromálna dystrofia sa zas prejavuje významným znížením zrakovej ostrosti a častokrát aj následným progresom tohto zhoršovania, pričom je tiež bolestivá a ma recidivujúci charakteru. V prípade tejto dystrofie je tiež jediným efektívnym riešením chirurgický zákrok. Ťažkou formou dystrofie, kedy prichádza k zmenám na rohovke a tiež k vzniku epitelových búl, je aj endoteliálna dystrofia, ktorá môže byť spojená tiež s výskytom zákalu, bolesťou a vznikom edému.
Rohovky môžu postihovať aj rozličné pigmentácie, prípadne degenerácie tvaru. Medzi deformácie a zmeny postihujúce rohovku patria aj rohovková extázia a stafylóm a hernia Descemetovej membrány. Vo väčšine prípadov je riešením týchto ochorení len chirurgický zákrok, kedy príde k oprave rohovky, vo výnimočných prípadoch je nutná transplantácia novej umelej rohovky a to vzhľadom na rozsiahlosť poškodenia alebo dlhodobé nezvratné zmeny rohovky.
Iné ochorenia rohovky
Okrem toho rohovku postihujú aj rôzne druhy degenerácií rohovky, ako napríklad keratokonus, keratoglobus alebo pelucidná marginálna degenerácia. Ide o sekundárne vzniknuté choroby, ktoré najčastejšie vznikajú pri pokročilom veku človeka a môžu byť niekedy podmienené aj inými systémovými chorobami. Najčastejšou deformáciou je konické vyklenovanie stenčenej rohovky a to buď centrálne alebo paracentrálne, pričom táto degenerácia má pozvoľný charakter.
Vo väčšine prípadov je obojstranné a častokrát vzniká v súbehu napríklad s atopickou dermatitídou alebo Downovým, Turnerovým či Marfanovým syndrómom. Okrem degenerácii môžu rohovku postihnúť anestézia, hyperstézia alebo rôzne druhy recidivujúcich erózii rohoviek. Taktiež medzi ochorenia poškodzujúce aj rohovku patria skleritídy, episkleritídy, herpetické keratitídy alebo keratokonjunktivitídy vznikajúce na podklade tuberkulózy, syfilisu či z iných epidemických príčin.
Cez centrálnu rohovku niekedy prerastá aj pterýgium, čo je mäsitý výrastok pochádzajúci zo spojovky. U nás sa však táto vada nevyskytuje príliš často. Vo výnimočných prípadoch sa na rohovke oka môže objaviť aj spinocelulárny karcinóm, čo je maligný nádor podobný ako nádory pri rakovine koži, ktorý sa vyskytuje nielen na rohovke, ale aj na očnom viečku alebo spojovke. Najčastejšie sem prechádza z očného viečka a trápi najmä ľudí v staršom veku.
