Choroby vnútorného ucha

Choroby vnútorného ucha postihujú vnútornú časť ucha, ktorá má senzorickú funkciu a tiež zohráva významnú úlohu pri udržiavaní rovnováhy tela. Aj preto sa ochorenia vzťahujú práve na narušenie týchto dvoch základných funkcií tohto orgánu, ktorý sa nachádza v spánkovej kosti. Vo vnútornom uchu je uložený vlastný sluchový orgán a rovnovážny orgán na vnímanie polohy rovnováhy tela. Vnútorné ucho tvorí kostný labyrint a blanitý labyrint, ktoré sa niekedy nazývajú aj bludiská.

Je viacero druhov ochorení, ktoré môže postihnúť vnútorné ucho. Niektoré spôsobujú poruchy sluchu a zníženie vnímania sluchu, pre iné sú typické závraty a dôsledkom choroby je narušená rovnováha. Samozrejme, niekedy sa môže v tejto časti ucha vyskytnúť aj zápal. Stavba ucha je pomerne zložitá a dáva možnosť na vznik viacerým chorobám, pričom viaceré z nich vie súčasná medicína riešiť len symptomaticky, iné však vie liečiť úplne a to vrátane príčiny.

Otosklerózy a príbuzné choroby

Vnútorné ucho postihujú napríklad ochorenia spôsobené poruchami metabolizmu, napríklad sú to otoskleróza a otospongióza, neobliterujúca otoskleróza, obliterujúca otoskleróza, kochleárna otoskleróza, ktorá môže postihovať kostené púzdro labyrintu alebo slimákový okrúhly blok a tiež iné druhy špecifikovaných a nešpecifikovaných otoskleróz. Ide v zásade o choroby spôsobujúce sklerotizáciu kostí v uchu, kedy dochádza k zhoršeniu prenosu zvuku a niekedy aj k strate sluchu.

Samotná otoskleróza je choroba vnútorného ucha, pri ktorej dochádza k abnormálnemu rastu kostí v blízkosti vnútorného aj stredného ucha, čo spôsobuje prevodovú poruchu sluchu, kedy sa zhoršuje prenos zvuku do vnútorného ucha, ale aj percepčnú poruchu sluchu, kedy dochádza k postihnutiu vnútorného ucha a niekedy až k hluchote. Častejšie postihuje otoskleróza ľudí v strednom veku a ženy, pričom ide o degeneratívnu chorobu kosteného labyrintu.

Otoskleróza síce postihuje len pol percenta populácie, ale je zároveň pomerne častým ochorením v rámci problémov vo vnútornom uchu. Najčastejšie dôsledkom choroby dochádza k postupnej strate sluchu, ale niekedy sa môže objaviť ako príznak aj menšie motanie hlavy. Liečba otosklerózy si vyžaduje náročný chirurgický zákrok, kedy dochádza k nahradeniu strmienka a k implantovaniu umelej náhrady. Konzervatívne formy liečby na otosklerózu neexistujú.

Ostatné druhy otoskleróz môžu postihovať predsieňový oválny blok, napríklad neobliterujúca aj obliterujúca otoskleróza. Samotné kostené púzdro labyrintu alebo slimákový okrúhly blok zas postihuje kochleárna otoskleróza. Pri tejto poruche sluchu, ktorá znamená vážne narušenie sluchu, dochádza k poškodeniu vláskových buniek a príčin môže byť viacero, od vrodených vývojových chýb až po iné choroby vnútorného ucha chronického, toxického alebo akútneho typu.

Poruchy vestibulárnej funkcie

V rámci vestibulárnej funkcie, ktorej cieľom je hlavne udržiavanie rovnováhy a správnej polohy hlavy a tela, dochádza tiež k viacerým ochoreniam a poruchám, ktoré sa prejavujú nekontrolovateľnými závratmi. Patria sem napríklad Meniérova choroba, hydrops labyrintu, Meniérov syndróm a Meniérov ošiaľ, ale aj benigný paroxyzmálny ošiaľ, vestibulárna neuronitída, Lermoyezov syndróm, aurálne, otogénne a periférne Vertigo, centrálny polohový nystagmus a vertiginózny syndróm.

Meniérova choroba môže postihovať jedno alebo obe uši, pričom ide o poruchu, ktorá sa prejavuje rôznymi ušnými šelestami a zvonením, premenlivými poruchami sluchu, ale najmä nepríjemným točením hlavy, závratmi, zvracaním a stratou rovnováhy. Choroba postihuje rovnako mužov aj ženy a to najviac v strednom veku, pričom hoci je známa už viac ako 150 rokov, stále nie je známa presná príčina, ktorá ju spôsobuje. Príznaky choroby sa vracajú opakovane.

Práve tým, že sa toto ochorenie prejavuje záchvatmi točenia hlavy a problémov s rovnováhou, je choroba nepríjemná, pričom ide o ochorenie, ktoré súčasná medicína ešte nevie riešiť kauzálne a preto je terapia symptomatická, čiže zameraná na zmiernenie nepríjemných klinických symptómov. Hoci je možné absolvovať aj konzervatívnu liečbu medikamentóznou formou, závrate vie odstrániť len operácia, avšak aj v tomto prípade nejde o odstránenie príčiny.

Vestibulárny schwannóm je tiež jedno z ochorení spadajúce pod poruchy vestibulárnej funkcie, pričom nejde priamo o ochorenie ucha, ale o poruchu hlavového nervu, ktorý sa vo vnútornom uchu nachádza. Aj v tomto prípade je presná príčina poruchy nervu neznáma, avšak ide o poruchu sluchovo-rovnovážneho nervu a tak sa choroba prejavuje najmä problémami s rovnováhou a tiež percepčnou nedoslýchavosťou, kedy človek nepočuje zvlášť tiché zvuky.

Tento schwannóm je vlastne nezhubný nádor, ktorý sa musí odstrániť jedine operačnou cestou, aj keď vďaka moderným možnostiam už nie je potrebný klasický chirurgický zákrok, ale je možné odstrániť nádor aj ožarovaním. Obvykle je choroba veľmi dobre liečiteľná a po odstránení nádoru príznaky pominú. V tomto prípade tak na rozdiel od Meniérovej choroby je možné odstrániť príčinu a preto je aj výhľadovo liečba úspešnejšia, najmä pri skorej diagnóze.

Podobnými príznakmi ako Meniérova choroba sa prejavujú aj iné ochorenia vestibulárnej funkcie v rámci vnútorného ucha, napríklad aj Lermoyezov syndróm, pomenovaný podľa francúzskeho lekára. Tento syndróm je tiež charakteristický znížením sluchových schopností a akútnymi záchvatmi točenia hlavy. Taktiež rôzne druhy Vertiga, ktoré sa prejavujú nekontrolovateľným točením hlavy a nevoľnosťou, môžu postihovať nervy alebo rovnovážny aparát v uchu.

Poruchy labyrintu

Medzi poruchy labyrintu najčastejšia patria buď rôzne dysfunkcie alebo zápaly. Obvykle sa tieto problémy prejavujú najmä zhoršením sluchu, niekedy dokonca jeho úplnou stratou. Medzi choroby, ktoré sa zaraďujú do porúch labyrintu, patria labyrintída, fistula labyrintu a rôzne druhy chorôb spôsobujúce dysfunkciu labyrintu. Najčastejšie je dysfunkcia labyrintu súvisiaca s poruchami vnímania, takže sem patria hypersenzivita, hypofunkcia a úplná strata funkcie.

Zápal vnútorného ucha sa nazýva aj labyrintída a ide o ťažkú chorobu, ktorá môže v prípade komplikácii viesť dokonca až k hluchote. Zápal je väčšinou vyvolaný zápalom v strednom uchu, kedy sa baktérie dostanúce blanité okienka spájajúce tieto dve časti ucha a dostanú sa priamo do labyrintu, kde spôsobia zápal. Typicky sa choroba prejavuje bolesťami, závratmi, zvracaním a poruchami koordinácie, ale nie vždy je prítomný príznak bolesti, častokrát zápal prebieha bez nej.

Obvykle postihuje tento zápal len jedno ucho, ale v niektorých prípadoch môže ísť aj o obojušný zápal. Vzhľadom na to, že ide o bakteriálnu chorobu, je nutné na liečbu nasadiť antibiotiká a zároveň je potrebné počas liečby oddychovať na lôžku, aby sa zbytočne nestali závrate príliš veľkou komplikáciou. Klasická konzervatívna liečba obvykle stačí na vyriešenie tohto zápalu, ale pokiaľ ide o ťažší priebeh choroby, je potrebný niekedy aj chirurgický zákrok.

Problémom je aj fistula labyrintu. Ide o získaný defekt kostenej steny labyrintu vo vnútornom uchu a obvykle toto ochorenie vzniká tiež ako komplikácia stredoušného zápalu, konkrétne chronického hnisavého zápalu. fistula sa môže vyskytovať v rôznych častiach labyrintu, ale najviac prípadov sa vyskytuje v laterálnej polokruhovitej chodbičke. Choroba má niekedy asymptotický priebeh, takže nespôsobuje pacientovi veľké problémy, ale vo väčšine prípadov sa prejavuje.

Najčastejšie dochádza k percepčnej nedoslýchavosti na niektoré tóny a hladiny zvuku a prítomné sú aj závrate. Tento patologický stav sa dá liečiť jedine chirurgickou operáciou, pričom sú dve varianty zákroku. Pri jednej sa ponecháva matrix cholesteatomu v oblasti fistuly, pri druhej sa komplexne odstraňuje. Operácia je riziková z hľadiska rizika postihnutia funkcie vnútorného ucha, kedy hrozí buď dlhodobá percepčná nedoslýchavosť alebo výnimočne hluchota.

Labyrint môžu postihnúť aj rôzne dysfunkcie, buď jeho nedostatočná funkcia vplyvom patologických zápalových aj nezápalových príčin, prípadne jeho nadmerná senzivita, napríklad aj na základe alergických reakcií. Najťažšou poruchou je úplná strata funkcie labyrintu, čo sa podobne ako iné poruchy v tejto oblasti vnútorného ucha prejavuje čiastočným zhoršením alebo čiastočnou stratou sluchu a taktiež aj poruchou koordinácie rovnováhy a točením hlavy.

Poruchy spôsobené vplyvom hluku

Hluk dokáže tiež spôsobiť veľké problémy so sluchom a to najmä vo vnútornom uchu. V podstate je možné poškodenie buď akútneho alebo chronického typu. Pri akútnom sa jedná o tzv. akútnu akustickú traumu, kedy bol človek síce krátkodobo, ale nadmerne, vystavený hluku. Ide už o hranice zvuku nad 120db, ktoré bežné ucho vydrží len 10 až 15 sekúnd. Pri chronickom type poruchy sluchu ide o chronickú akustickú traumu, kedy stačí zvuk už len nad 90db.

Pri akustickom poškodení spôsobenom akútnou príčinou, napríklad petardou alebo silným výbuchom, je nutné čo najskôr vyhľadať lekára, ktorý spraví vyšetrenia a okamžite nasadí glukokortikoidnú liečbu. Táto liečba je protizápalová a dáva lepšiu šancu na regeneráciu sluchových buniek v uchu. V tomto prípade doslova rozhoduje každá hodina a pokiaľ človek zmešká obvykle prvých 24 hodín až 48 hodín po spôsobení problému, šance na liečbu rapídne klesnú.

Chronické poškodenie je spôsobené dlhodobejším vystavením uší nadmernému hluku a môže sa jednať napríklad aj o pracovnú činnosť v náročnom prostredí, kedy si človek nedostatočne chráni sluch. Tu sluch odchádza postupne, na rozdiel od akútneho prípadu, kde sa pískanie v ušiach alebo nedoslýchavosť prejavujú s akútnym a intenzívnym nábehom. Pri chronickej forme sa používa tiež konzervatívna medikamentózna terapia, prípadne sa liečba dopĺňa podobne ako pri akútnej traume pobytom v hyperbarickej komore, ktorá zlepšuje prekrvenie a obnovu sluchových funkcií.