Liečba opuchu mozgu, lieky i chirurgia

Liečba mozgového edému je zameraná na terapiu základnej príčiny a ďalších život ohrozujúcich komplikácií. Zahŕňa hyperventiláciu, osmoterapiu, diuretiká, kortikosteroidy a chirurgickú dekompresiu.

Liečba mozgového edému má dva ciele: zabrániť ďalšiemu poškodeniu mozgovým edémom a ak je to možné, napraviť už vzniknuté poškodenie spôsobené tlakom edému.

Náprava pôvodného a pretrvávajúceho poškodenia zahŕňa úpravu metabolických porúch, kontrolu hypertenzie, odstránenie intrakraniálnych lézií, alebo shunting hydrocefalu v závislosti od príčin cerebrálneho edému.

Osmoterapia

Najrýchlejším a najúčinnejším prostriedkom na zníženie objemu vody v tkanivách a mozgu je osmoterapia.

Osmotická terapia je určená na odvádzanie vody z mozgu osmotickým gradientom a tiež znižuje viskozitu krvi. Tieto zmeny znižujú intrakraniálny tlak a zvyšujú prietok krvi v mozgu.

Manitol je najpoužívanejším osmotickým činidlom. Zatiaľ nie sú jasné všetky mechanizmy akými manitol znižuje intrakranálny tlak.

Predpokladá sa, že manitol znižuje celkový objem mozgu tým, že zníži obsah vody a znižuje objem krvi vazokonstrikciou (stiahnutie ciev). 

Manitol môže tiež zlepšiť cerebrálnu perfúziu znížením hustoty, alebo zmenou pomeru červených krviniek a plazmy v krvi. Napokon, manitol môže mať aj ochranný účinok pred biochemickým poškodením mozgu.

Najvhodnejšie je podávanie manitolu v nižšom dávkovaní, pretože takto dosiahneme dostatočný účinok a zároveň je menšia pravdepodobnosť vyvolania hyperosmolárnych komplikácii, ktoré boli zaznamenané pri častej liečbe vysokými dávkami.

Dlhodobé podávanie manitolu má vedľajšie účinky ako napr. nerovnováhu elektrolytov, ktoré môžu prevážiť nad jeho výhodami a ktoré sa musia starostlivo monitorovať. 

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta, ktorý dostáva manitol, si okrem neurologického vyšetrenia vyžaduje dôsledné monitorovanie elektrolytov, celkovej rovnováhy tekutín a sledovanie rozvoja kardiopulmonálnych komplikácií.

Diuretiká 

Osmotický účinok napr. manitolu, možno predĺžiť použitím kľučkových diuretík, čo sú ,,močopudné” liečivá. Takýmto diuretikom je napr. furosemid.

Nadbytočná tekutina, ktorá sa uvoľní z tkanív mozgu sa pomocou týchto látok rýchlo vylúči z organizmu.

Kortikosteroidy 

Kortikosteroidy znižujú intrakraniálny tlak predovšetkým pri vazogénnych edémoch.

Majú priaznivý účinok na cievy. Menej účinné sú pri cytotoxickom edéme a neodporúčajú sa pri liečbe edému sekundárneho pôvodu, napr. pri ischemickej cievnej mozgovej príhode, alebo pri krvácaní do mozgu. 

Veľmi efektívne sú pri edémoch spôsobených chronickou meningitídou a pri akútnej bakteriálnej meningitíde pod krytím antibiotík.

Glukokortikoidy sa často používajú aj na liečbu malígnych nádorov mozgu, či už primárnych alebo sekundárnych, ako prídavná chemoterapia niektorých nádorov CNS a peroperačne pri chirurgických zákrokoch mozgu. 

Edém okolo mozgových nádorov, najmä v okolí mozgových metastáz, reaguje veľmi rýchlo a dramaticky na liečbu vysokými dávkami dexametazónu. 

Hyperventilácia 

Riadená hyperventilácia pomocou umelej pľúcnej ventilácie pomáha znížiť zvýšený intrakraniálny tlak. 

Mozgové cievy sú najcitlivejšie na zmeny arteriálneho množstva oxidu uhličitého a pri jeho znížení sa začnú sťahovať.

Intrakraniálny tlak začne klesať do niekoľkých minút po nástupe hyperventilácie a hoci tlmiace mechanizmy likvoru a extracelulárnej tekutiny čoskoro obnovia pH na normálnu hodnotu oxidu uhličitého, priaznivý účinok môže trvať aj niekoľko hodín. 

Dôležité je svedomito sledovať účinky ventilácie analýzou krvných plynov a rádiografiou (RTG) hrudníka. Hodnota parciálneho tlaku oxidu uhličitého by sa nemala znížiť pod 25 mm Hg.

V tomto bode vazokonstrikčný účinok samotnej hypokarbie (nízky obsah oxidu uhličitého) spôsobí hypoxiu (nedostatok kyslíka) a bunky sa poškodia ischémiou. 

Chirurgická liečba

Chirurgická liečba sa odporúča pri veľkých edémoch s život ohrozujúcimi zmenami mozgu. 

Dočasná ventrikulostómia je umelé vytvorenie komunikácie medzi mozgovými komorami. Vykonáva sa aby došlo k uľahčeniu odtekania likvoru. Využíva sa najmä na liečbu edémov pri hydrocefale.

Kraniektómia je invazívny neurochirurgický výkon, pri ktorom sa odstráni časť lebečnej klemby, čím sa uvoľní priestor pre opuchnutý mozog a tlak v lebke sa zníži. Odstránená kosť sa uloží do kostnej banky. Po úprave stavu sa vráti pacientovi naspäť. 

Tento výkon môže rýchlo zabrániť zhoršeniu stavu a zachrániť život pacienta. 

Chirurgické odstránenie lézií zodpovedných za mozgový edém, napríklad tumoru, vedie zároveň k vyliečeniu aj edému, ktorý bol týmito léziami spôsobený. 

Medzi ďalšie podporné metódy terapie patrí:

  1. Extraventrikulárna drenáž likvoru, napríklad ventrikuloperitoneálna drenáž. Pri nej sa vytvorí spojka medzi komorami mozgu a brušnou dutinou. 
  2. Vyhýbanie sa namáhaniu a kašľu, pretože zapojenie brušných svalov zvyšuje zároveň intrakraniálny tlak v lebke.
  3. Vyvolanie paralýzy u pacientov, ktorí sú intubovaní, zlepšuje toleranciu pacienta k intubácii.
  4. Udržiavanie polohy s rovným krkom a vyvýšenou hlavou, čo pomáha lepšej mozgovej cirkulácii a uľahčuje odtekanie tekutiny z hlavy.
  5. Navodenie hypotermie, čiže zníženie teploty tela, čím sa spomalí mozgový metabolizmus. Táto terapia sa aplikuje iba po dobu pár dní, keďže predĺžená hypotermia spôsobuje náchylnosť pacienta k systémovým infekciám a nízkemu krvnému tlaku.
fzdieľaj na Facebooku