Liečba Guillain-Barré syndrómu: Lieky i podporná terapia

Imunoterapia

Medzi efektívne metódy terapie patrí určite imunoterapia, ktorá zahŕňa plazmaferézu a podávanie imunoglobulínov (IVIg).

Imunoterapia sa aplikuje v prípadoch, ak pacient nie je schopný prejsť minimálne 10 metrov bez akejkoľvek pomoci.

Kombinácia obidvoch spomenutých metód zatiaľ nepriniesla lepšie výsledky, ako voľba iba jednej metódy osamote. Obe tieto liečby sú asi rovnako nákladné a obidve majú spoločný princíp, a to je skrátenie času potrebného na zotavenie. 

IVIg je najúčinnejší, ak je liečba zahájená do dvoch týždňov od vzniku poruchy chôdze. Prípravky IVIg sa líšia v závislosti od výrobcu, s rôznym obsahom solí, cukru, pH a obsahom protilátok typu IgA.

Liečba IVIgmi musí byť prísne individualizovaná a prispôsobená na mieru jednotlivému pacientovi.

Hlavnou účinnou zložkou IVIG sú práve IgG protilátky. Tieto protilátky obsadia receptory na poškodzovaných nervových štruktúrach, čím znemožnia naviazanie ,,škodiacich” autoprotilátok.

Zvyčajná dávka IVIg sú 2g liečiva na 1kg hmotnosti pacienta. Dávka je rozdelená na obdobie dvoch až piatich dní.

Dôležité je neprestajné sledovanie vitálnych funkcií pacienta a to každých 15 minút počas prvej hodiny infúzie. Pred každou dávkou sa môže podať acetaminofén, alebo antihistaminikum. 

Liečba je náročnejšia pre obličky, preto by sa mala  funkcia obličiek kontrolovať pred každou dávkou a pravidelne aj po nej. Ľudia s poruchou funkcie obličiek by mali mať polovičnú rýchlosť infúzie oproti normálnej rýchlosti.

Medzi závažné nežiadúce vedľajšie účinky patrí:

• venózny tromboembolizmus (vytvorenie zrazeniny v žile s vycestovaním do tela)
• anafylaxia (vážna alergická reakcia ohrozujúca život), 
• akútne zlyhanie obličiek, 
• aseptická meningitída,
• stavy podobné mŕtvici.

Pacienti, ktorý dostávajú liečbu IVIGmi majú však stále menej vedľajších účinkov a komplikácií súvisiacich s liečbou, ako pacienti nastavení na plazmaferézu.

Plazmaferéza je liečebná metóda, pri ktorej dochádza ku odstráneniu autoprotilátok z krvi. Kontraindikovaná je u tehotných pacientiek, alebo hemodynamicky nestabilných pacientov. 

Plazmaferéza sa aplikuje do 4 týždňov od nástupu symptómov u nechodiacich pacientov a do 2 týždňov u ambulantných pacientov.

Najčastejšie vedľajšie účinky zahŕňajú hypotenziu, hypokalciémiu a trombocytopéniu, ktorá sa zvyčajne do 24 – 48 hodín zlepší. 

Ak pacienti potrebujú podstúpiť viacero výmen plazmy, jednotlivé sedenia by mali byť s odstupom 24 hodín, aby sa zabránilo poklesu zrážacích faktorov.

Medzi výhody terapie plazmaferézou patrí obnovená svalová sila, nižšia pravdepodobnosť trvalej poruchy motoriky a menej relapsov po 1 roku od prvej epizódy GBS. 

Kortikoterapia

Kortikosteroidy nie sú pri liečbe GBS prospešné, dokonca môžu stav pacienta aj zhoršiť. 

Podporná terapia

Pri liečbe GBS je nevyhnutná podporná starostlivosť. Životne dôležitá je prevencia hlbokej žilovej trombózy. Podávajú sa heparínové preparáty, enoxaparín.

Taktiež je účinné nasadenie elastických kompresných pančúch, až dovtedy, kým pacient nebude schopný samostatne chodiť.

Veľmi dôležitou súčasťou manažmentu pacienta s GBS je monitorovanie dýchania, pulzu a krvného tlaku.

U pacientov, ktorý musia byť ventilovaní za pomoci umelej pľúcnej ventilácie je po 2 týždňoch potrebné vykonať tracheostómiu, čiže vývod z dýchacej trubice pre potreby dlhodobej ventilácie. 

Podávajú sa aj jednoduché analgetiká ako acetaminofén a nesteroidné antiflogistiká, avšak proti svalovej bolesti nemusia byť účinné.

Opioidné analgetiká sú voľbou pri zmiernení bolesti, avšak ich podávanie je spojené s množstvom vedľajších účinkov ako je porucha pohybu čriev, zápcha, porucha močového mechúra a iné. 

Rehabilitačná terapia by sa mala zamerať na správne polohovanie končatín, držanie tela a zachovanie správnej výživy. 

Očkovanie by sa malo vynechať v akútnej fáze, alebo 1 rok po epizóde GBS. Potom je možné podstúpiť aktívnu imunizáciu, ak nejde o typy vakcín, pri ktorých je riziko vývoja GBS v postvakcinačnom období.