Liečba kliešťovej encefalitídy: Lieky i ostatné opatrenia
Na trhu nie je dostupné žiadne účinné špecifické virostatikum.
V prvej fáze ochorenia sa vysoká teplota a bolesti hlavy zvládajú podávaním bežných analgetík a antipyretík. Pacient je liečený v domácom prostredí, často svojpomocne, keďže v prvej fáze ešte podozrenie na kliešťovú encefalitídu nie je.
Takto príznaky po pár dňoch samé ustúpia.
Ak je je prítomný výtok z nosa a bolesti prínosových dutín, lekár naordinuje antibiotickú liečbu, ktorá je však na vírus neúčinná a teda zbytočná.
V druhej fáze ochorenia je pri ľahšom meningitickom priebehu postačujúca analgetická a antipyretická medikácia, riadna hydratácia a výživa. Potom čo symptómy spontánne ustúpia, nasleduje dôkladná rehabilitácia a dlhá rekonvalescencia.
Encefalitída má však dramatickejšie príznaky.
V závažných prípadoch je prvoradá hospitalizácia pacienta. Symptomatická liečba je aktívna, podávaná intravenózne, čiže priamo do žily.
Pri starších ľuďoch, ktorí trpia chronickými napr. metabolickými chorobami (ako je napr. diabetes mellitus), je potrebné dbať o dobrú kompenzáciu týchto ochorení. Základná je intravenózna hydratácia, kvalitná výživa, kontrola glykémie, tlaku krvi, či srdcovej aktivity.
Prvé príznaky zmätenosti, alebo poruchy vedomia (spavosť, apatia, delírium, bezvedomie atď.) sú znamením pre zahájenie antiedematóznej liečby. Ide o kortikosteroidnú terapiu, eventuálne podanie manitolu, k zvládnutiu opuchu mozgu, ktorý pri väčších rozmeroch, môže ohrozovať život pacienta.
Podporu prekrvenia a funkcie mozgu dosiahneme podaním tzv. nootropík (vinpocetín, piracetam).
Pri psychickom nepokoji a zmätenosti sú vhodné aj psychofarmaká.
Antibiotiká sa pri primárnej vírusovej infekcii nepodávajú, avšak ak dôjde k sekundárnej bakteriálnej superinfekcii, je ich podanie nevyhnutné.
Niekedy ich lekár indikuje takzvane skusmo, v priebehu diagnostického procesu, a to pri obave z purulentnej meningitídy. Pri obdržaní pozitívneho výsledku vírusového pôvodcu, je potrebné antibiotiká vysadiť.
Je to najmä z dôvodu nezaťaženia pacienta zbytočnou terapiou a tiež preto, aby nevznikali rezistentné kmene baktérii, pri nadužívaní antibiotík.
Najzávažnejšou komplikáciou encefalitídy a encefalomyelitídy je porucha dýchania. Vyžaduje uloženie pacienta na monitorované lôžko s napojením na umelú pľúcnu ventiláciu.
Stav po prekonanej kliešťovej encefalitíde, ktorá prebehla s obrnami, vyžaduje dlhodobú rehabilitáciu spojenú s kúpeňou liečbou. Pri postencefalitickom syndróme pacienti užívajú analgetiká, nootropiká, sedatíva, antidepresíva a neuroleptiká aj v domácom doliečovacom prostredí.
Nie je vzácnosťou, ak pacient vyžaduje odbornú pomoc psychoterapeuta, najmä ak bolesti, únava a nespavosť trvajú dlhší čas, alebo ak po zotavení zostali reziduálne obrny končatín, či tváre.
