Ako sa lieči koxartróza? Lieky, cviky až operačná výmena kĺbu

Prečo začať liečbu koxartrózy čo najskôr?

Je potrebné začať liečbu artrózy hneď pri prvých príznakoch a spomaliť resp. zabrzdiť tak degeneratívny proces v kĺbe. Pri neliečení a ignorovaní signálov tela, môže dôjsť k urýchlenému rozvoju deštruktívneho priebehu v bedrovom kĺbe.

Okrem samotnej bolesti a obmedzenia pohybu v kĺbe, môže dôjsť k rozvinutiu komplexných svalových dysbalancii v pohybovom aparáte človeka.

Pri bolestiach je typická analgetická chôdza – chôdza, pri ktorej „šetríme“ poškodený kĺb a viac zaťažujeme druhý.

Dlhodobým preťažovaním opačného bedrového kĺbu môže dôjsť k rýchlemu opotrebovaniu a rozvoju artrózy i v druhom zdravom kĺbe.

Je prítomné nesprávne postavenie chrbta a zošikmenie panvy, ktoré reťazovo ovplyvňuje držanie trupu, ramien i hlavy.

Po určitom čase je možný výskyt svalových bolestí aj v tých najvzdialenejších častiach tela.

Liečba koxartrózy

Liečba artrózy bedrového kĺbu je delená na konzervatívny a operačný typ.

Hlavným cieľom terapie artrózy je oddialenie invazívnej liečby, a to umelej náhrady bedrového kĺbu. Vždy závisí na objektívnych i subjektívnych príznakoch pacienta a dohode s lekárom.

Častým javom je aplikovanie konzervatívnej liečby a následné zhodnotenie výsledkov, ktoré určia vhodnosť a nutnosť operácie. Pri pokročilom štádiu a akútnej bolesti pacienta je doporučená výmena kĺbu (endoprotéza) okamžite.

Konzervatívna liečba

Konzervatívna liečba je zameraná na elimináciu bolesti, zvýšenie pohyblivosti kĺbu, posilnenie oslabeného svalstva, uvoľnenie preťaženého svalstva, reguláciu telesnej hmotnosti, úpravu fyzickej aktivity a náuku správnej ergonómie pri pracovných i bežných denných činnostiach.

Hlavnými predstaviteľmi farmakologickej liečby OA sú analgetiká, nesteroidné protizápalové lieky a chondroprotektíva.

Liečba je postavená na účinnej lokálnej výžive kĺbu vo forme kyseliny hyaluronovej, kolagénu a iných chondroprotektív. Lekár aplikuje bezbolestné injekcie priamo do vnútra kĺbového puzdra poškodeného kĺbu.

Konzervatívna liečba v sebe obsahuje pasívnu terapiu za využitia pozitívnych účinkov fyzikálnej terapie, ako je elektroterapia, fototerapia, ultrazvuk, termoterapia či hydroterapia.

Voľba konkrétneho druhu terapie vždy závisí na požadovanom účinku, ktorý zväčša býva analgetický – proti bolestivý a hojivý (regeneračný).

Neoddeliteľnou súčasťou terapie artróz je fyzioterapia. Rehabilitáciu lekár predpisuje jak prevenčne, tak i v predoperačnej a pooperačnej fáze liečby.

Koxartróza je jedna z najčastejších ortopedických diagnóz, s ktorou sa fyzioterapeut stretáva v ambulanciach, nemocniciach i rehabilitačných ústavoch.

Fyzioterapeut pacientovi na spoločných  sedeniach uvoľňuje a mobilizuje bedrový, sakrio-ilikálny kĺb (esíčka) a kĺby driekovej chrbtice. Mäkkými a manuálnymi technikami ovplyvňuje a eliminuje spazmy vo svaloch.

Naopak precvičuje s pacientom cviky najmä na posilnenie a stabilitu sedacích svalov a svalov v blízkosti bedrového kĺbu.

Koxartróza a cviky

Konkrétne cviky volí fyzioterapeut podľa cieľu terapie a zdravotného stavu pacienta. Cviky sa líšia v zmysle prevenčnej fázy, predoperačnej a pooperačnej fázy.

Po operácii sa pacient riadi určitými pohybovými zásadami a obmedzeniami (zákaz kríženia nôh, nízkeho sedu, veľkej páky na bedrový kĺb, nadmernej rotácie a podobne).

Najvyužívanejším cvičením je glute bridge, ktorý slúži na posilnenie sedacích svalov.

Pacient leží celým chrbtom a hlavou na mäkkej podložke s nohami ohnutými v kolenách. Medzi podložkou a chrbticou nie je voľný priestor. Plosky nôh sú celou dĺžkou prilepené k podložke a ruky voľne položené vedľa tela. Dbáme na pravidelné bránično-brušné dýchanie.

S výdychom postupne pacient odlepuje stavec po stavci od podložky a panvou sa dvíha smerom ku stropu, pričom dochádza k stiahnutiu a zapojeniu sedacích svalov.

Vo vyššej polohe pacient zotrvá, párkrát nadýchne a vydýchne do rebier, no zatnutie sedacích gluteálnych svalov nepovoľuje.

Následne s výdychom sa pacient opäť plynulo pomaly pokladá na podložku do počiatočnej polohy a povoľuje sedaciu oblasť. Pre bezpečnosť cviku si pacient môže medzi stehná vložiť mäkký fitball či vankúš, aby nedohádzalo k príliš veľkej addukcii a kríženiu nôh.

Variáciou tohto cviku na posilnenie jak sedacích svalov, tak i abduktorov stehna (unoženie) je využitie hornej pozície glute bridge, kde pri stiahnutí sedacej oblasti zároveň od seba oddialime kolená (žabiak). 

Následne plynulo vrátime kolená k sebe na úroveň bedrových kĺbov. Výhodou je ak cvičíme proti miernemu odporu (odporová látková guma alebo ruky terapeuta mierne brániace proti pohybu cvičiaceho).

Plosky počas celého prevedenia cviku opäť ostávajú prilepené na podložke. Dbáme na bránično-brušné dýchanie (dýchanie do strán dolnej časti rebier).

Pre efektívnosť liečby a vyvarovaniu sa chýb pri cvičení, je odporučená konzultácia s terapeutom, ktorý pacientovi pripraví cviky na mieru s ohľadom na jeho zdravotný stav, diagnózu a cieľ terapie.

Biologická liečba

Biologická liečba je najnovším druhom konzervatívnej liečby, ktorá nie je často využívaná vzhľadom na finančnú náročnosť.

Jedná sa o odber vlastných kmeňových buniek z tuku aplikovaných priamo do poškodeného kĺbu. Majú schopnosť obnovy, regenerácie buniek a tkanív v tele.

Pacienti s artrózou I. a II. stupňa v dotazníkoch subjektívne vyhodnotili zlepšenie zdravotného stavu. Približne 65 % pacientov po 6 mesiacoch od zákroku pociťovalo ústup bolestí a určité zlepšenie hybnosti poškodeného kĺbu.

Liečba je tým účinnejšia a pôsobí trvalejšie, čím je aplikovaná pri nižšom štádiu artrózy.

Vzhľadom na posun vývoja a medicíny sa predpokladá, že práve biologická liečba môže byť v budúcnosti najúčinnejšou formou terapie osteoartróz.

Výmena bedrového kĺbu

Endoprotéza, výmena bedrového kĺbu, je indikovaná v prípade ak nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu konzervatívnou liečbou. Častokrát býva odporúčaná pri vyššom stupni artrózy a silných bolestiach pacienta.

Koxartróza je najčastejším dôvodom výmeny bedrového kĺbu.

Endoprotézy sú vyrábané z titanu, kobaltu alebo chrómu. Tieto materiály majú dlhú životnosť. Rozlišujeme dva typy náhrad, a to čiastočnú a úplnú.

Pri čiastočnej endoprotéze dochádza k výmene poškodenej časti kĺbu, pričom pri úplnej výmene sú nahradené obe časti kĺbových plôch.

Moderná doba ponúka veľký výber implantátov, ktorý lekárom umožňuje zvoliť ku každému typu postihnutia adekvátny typ endoprotézy.

Implantáty delíme na:

• cementované,
• necementované,
• hybridné.

Cementovaná náhrada s využitím kostného cementu je na povrchu hladšia a plne zaťažiteľná skoro po operácii. Nevýhodou je prípadná výmena, kde by mal následne operatér zložitý prístup.

Je preto využívaná najmä u starších a neaktívnych pacientov.

Necementovaná náhrada je naopak na povrchu drsná a k jej stabilnému ukotveniu dochádza postupne. Nevýhodou je nemožnosť plného zaťaženia skoro po operácii.

Pre prípadnú výmenu v budúcnosti sa však jedná o ľahkú operačnú variantu. Je vhodná pre mladších a aktívnejších pacientov.

U hybridných náhrad je každý kostný komponent individuálne fixovaný iným spôsobom.

Rekonvalescencia a komplikácie

Rekonvalescencia po endoprotéze bedrového kĺbu je vo väčšine prípadov nenáročná a bezbolestná. Pacient i terapeut sa snaží, aby mohol byť „nový“ kĺb používaný plnohodnotne čo najskôr po operácii.

Pacient sa môže stretnúť s bolestivosťou svalstva okolo bedrového kĺbu v zmysle svalových dysbalancii. Tie sa však správnou rehabilitáciou dokážu pomerne rýchlo eliminovať. Telo i okolité štruktúry kĺbu si postupne zvykajú na nový kĺb.

Možné komplikácie sú spojené s celkovou a lokálnou anestéziou, ako i pri iných operačných zákrokoch. Lokálne je minimálna, no možná komplikácia v zmysle pooperačného vykĺbenia endoprotézy, infekcie či nervovo-svalvovej poruchy operovanej oblasti.

Rehabilitácia sa začína bezprostredne v nultý deň operácie. Prebieha za účasti fyzioterapeutov s využitím rehabilitačných pomôcok, ako sú motorové dlahy, rotopedy či overbally a fitlopty.

V stoji pacient absolvuje nácvik chôdze na dvoch francúzskych barlách po rovine. Po jej zvládnutí sa postupne predlžuje vzdialenosť a učí sa chôdza po schodoch.

Prvých 6 týždňov po operácii (z čoho približne 2 sú strávené  v nemocnici) prebieha proces adaptácie a hojenia operovaného kĺbu. Pacient v tomto čase nesmie končatinu zaťažovať naplno a chodiť by mal za pomoci francúzskych barlí.

Postupným pomalým zaťažovaním operovanej strany sa pacient zbaví barle. Pacient cvičí s fyzioterapeutom od operačného dňa v nemocnici a následne i na stretnutiach v rehabilitačnej ambulancii.

Výsledkom je plnohodnotný návrat do života.