Liečba leukémie
Základným štandardom liečebného postupu je rozdelenie skupín pacientov podľa prítomností genetických mutácii.
Viac poznatkov o jednotlivých genetických abnormalitách umožňuje pacientom lepšie ušiť liečbu na mieru.
Štandardom a základnou liečbou je chemoterapia, kombinácia cytostatík v režimoch podľa medzinárodných protokolov.
V súčasnosti máme k dispozícii aj cielenú liečbu, ktorá pôsobí selektívne na určitý terč.
Pôsobia na signálnych dráhach a snaží sa tlmiť nádorové bujnenie.
V liečbe sú využívané napr. inhibítori enzýmov napr. tyrozínkináz a monoklonálne protilátky.
Prináša terapeutický benefit u určitej populácie pacientov (napr. pri určitej genetickej mutácii).
V liečbe leukémii sa tiež stretneme s ožiarom (rádioterapiou), ktorá sa využíva v indikovaných prípadoch.
Nosným pilierom je symptomatická, podporná liečba, prevencia komplikácii a prísny dispenzár tzv. follow - up.
Pacienti bojujú často so závažným priebehom infekcií a je nevyhnutná širokospektrálna antibiotická liečba.
V terapii leukémií sa často využívajú kortikoidy, ktoré okrem iných účinkov aj tzv. lymfolytický efekt (tlmia proliferáciu lymfatického tkaniva).
Doplnkovou liečbou sú rastové faktory, ktoré podporujú krvotvorbu.
Transfúzia krvi je veľmi častou a opakovanou nevyhnutnou liečbou.
Transplantácia krvotvorných buniek
Transplantácia je liečebná metóda, keď sa pri porušenej krvotvorbe človeka prenesú krvotvorné bunky - tzv. transplantát pacientovi.
Hlavným cieľom transplantácie je náhrada zničeného krvotvorného tkaniva zdravými krvotvornými bunkami.
Podnetom k výskumu transplantácie boli atómové výbuchy, kedy došlo ku útlmu krvotvorby.
Prelomová myšlienka bola tak zničiť chorú kostnú dreň zámerne (napr. vysoké dávky žiarenia, chemoterapie) a nahradiť ich zdravými krvotvornými bunkami.
Veľký objav v medicíne bolo objavenie tzv. HLA systému (z ang. Human leukocyte antigens) v krvi.
Znamená to, že krv sa nedelila už len podľa krvných skupín, ale rozlišujeme na bielych krvinkách - leukocytoch aj špeciálne znaky - antigény.
Dokážeme tak oveľa presnejšie pri transfúzii alebo transplantácii charakterizovať krv človeka.
Pri liečbe leukémií sa využíva tento princíp. Vysokými dávkami cytostatík a/alebo žiarenia utlmíme chorú krvotvorbu. Opätovné obnovenie nám vo vhodnom čase umožní transplantácia krvotvorných buniek.
Typy transplantácií:
- alogénna príbuzenská
- alogénna nepríbuzenská (v registroch darcov kostnej drene alebo v registroch darcov pupočníkovej krvi)
- autológna transplantácia ( z vlastného organizmu, odber pri kompletnej remisii ochorenia)
Zdroj buniek:
- kostná dreň
- krvotvorné bunky cirkulujúcej periférnej krvi
- pupočníková krv
Periférne krvotvorné bunky
Vieme, že kostná dreň je sídlom krvotvorby.
V počiatkoch sa odbery ako aj transplantácie vykonávali vpichmi do kostnej drene.
Dnešná medicína detekuje kmeňové krvotvorné bunky na periférii, ktorých obsah je za normálnych okolností malý, avšak pri liečebnom manažmente a poklese bielych krviniek sa organizmus chce regenerovať a vyplaví do krvi zvýšené množstvo krvotvorných buniek.
Tento stav vieme ešte v liečbe potencovať špeciálnymi rastovými faktormi a vo vhodnom čase sa krvné bunky vyseparujú.
Tento typ transplantácie je dnes vo svete väčšinou používaný.
Pupočníková krv
Relatívne vysoký podiel krvotvorných buniek v pupočníkovej krvi umožňuje jej využívanie pri liečbe onkohematologických ochorení.
Transplantácia pupočníkovej krvi sa využívajú najmä pri liečbe u detí, avšak môže byť realizovaná aj u dospelých.
