Ochorenia sietnice a cievovky

Ochorenia sietnice a cievovky sa týkajú najdôležitejšej časti oka, kde sú uložené svetlocitlivé zrakové bunky, čiže čapíky a tyčinky a práve preto je dôležité tieto choroby nepodceňovať. Či už ide o rôzne zápaly, problémy s odlúpením a odchlýpením sietnice, prípadne o problémy cievneho charakteru alebo výživy sietnice, viaceré ochorenia dokážu aj trvalo poškodiť zrak. Niektoré choroby sietnice a cievovky je možné riešiť len čiastočne, pričom takáto terapia prebieha najmä formou laserovej liečby.

Na vonkajšej vrstve sa nachádza v zadnej časti sietnice vrstva tyčiniek a čapíkov, kým na vnútornej vrstve je vrstva multipolárnych buniek. Medzi nimi existuje ešte vrstva bipolárnych buniek. Na prednej strane sietnice a v cievovke sú pigmentové bunky, ktoré vysielajú výbežky práve medzi tyčinky a čapíky, pričom tieto bunky sa nazývajú aj fotopigmenty a transformujú svetlo na chemické impulzy nervového typu. Cievovka sa nachádza medzi bielkom a sietnicou a obsahuje veľa ciev, ktoré slúžia na prísun výživy a kyslíka pre oko.

Zápaly sietnice a cievovky

Najčastejšie sa zápaly sietnice a cievovky vyskytujú spoločne a neprejavujú sa ani tak bolesťami ako zhoršením kvality alebo ostrosti zraku. Najčastejšie sú vyvolané rôznymi mikrobionálnymi infekciami, ktoré sa sem dostanú z okolitých tkanív alebo krvnou cestou z iných častí tela. častokrát prebehnú zápaly asymptoticky, pričom zníženie zrakovej ostrosti je signálom len vtedy, ak je postihnutá aj žltá škvrna. Včasná diagnostika ako aj liečba však môže predísť trvalým poruchám zraku.

Medzi zápaly patria ložiskový chorioretinálny zápal, ktorý má viaceré formy ako retinitis, retinochoroiditis, chorioretinitis alebo choroiditis, taktiež roztrúsený chorioretinálny zápal s rovnakými formami, zápal zvaný Pars planitis, zápalová Haradova choroba alebo iné nešpecifikované zápaly. Najbežnejším zápalom je bežná retinitída, čiže akútny zápal sietnice a cievovky, zvaný odborne aj retinitis. U nás sa vyskytujú najviac dve formy a to retinits pigmentosa a retinits cytomegalovirus.

Retinitis pigmentosa je ochorenie postihujúce priamo svetlocitlivé tyčinky a čapíky, ktoré sa nachádza v zadnej časti sietnice, pričom tyčinky, ktoré zabezpečujú periférne a nočné videnie sú postihnuté viac ako čapíky zodpovedné za centrálne a farebné videnie. Aj preto sa ochorenie najčastejšie prejavuje tzv. nočnou slepotou a poruchou zorného poľa či bočného videnia. Postupom času sa ochorenie neustále zhoršuje a tak je potrebné čo najskôr začať liečbu.

Retinitis cytomegalovirus je zápal spôsobený cytomegalovírusom, kedy tento vírus útočí na bunky v sietnici. V úvodných štádiách sa tento druh zápalu takmer vôbec neprejavuje, prípadne len čiastočnými poruchami periférneho videnia podobne ako pri predošlom ochorení a najskôr býva postihnuté len jedno oko, no neskôr aj druhé. Medzi príznakmi nie sú naopak zvýšená citlivosť na svetlo alebo bolesti. Aj v prípade tohto zápalu platí, že jeho neliečenie môže viesť k strate zraku.

Odlúpenia a trhliny sietnice

Odlúpenia a odchlýpenia sietnice a trhliny na sietnici patria medzi najvážnejšie choroby, ktoré môžu túto časť oka postihnúť a musia sa riešiť výlučne chirurgickou cestou. Môžu vznikať z rôznych príčin a podľa toho sú aj viaceré druhy týchto ochorení. Ide napríklad o odlúpenie sietnice s natrhnutím sietnice, trhlinové odlúpenie sietnice, serózne odlúpenie sietnice bez trhliny alebo aj s vytvorením trhliny, odlúpenie sietnice ťahom, ako napríklad proliferačná vitreoretinopatia s odlúpením sietnice.

Okrem odlúpenia vznikajú na sietnici aj rôzne formy trhlín, ktoré môžu byť bez odlúpenia sietnice. Tu je tiež viacero foriem ochorení a to sú podkovovitá trhlina sietnice bez odlúpenia, Okrúhla diera sietnice bez odlúpenia, Operculum sietnice bez odlúpenia alebo nešpecifická trhlina sietnice. Okrem toho problémy s natrhnutím alebo poškodením sietnice vyvolávajú tiež aj retinoschíza a cysty sietnice, parazotárna cysta sietnice, pseudocysta sietnice a cysta ora serrata retinae.

Odlúpenie sietnice je choroba, ktorá môže v neskorších štádiach pri niektorých formách spôsobiť nezvratné zhoršenie zraku. Dochádza totiž k odlúčeniu senzorickej časti od pigmentovej časti, ktorá zostáva fixovaná k cievovke. Odlúpenie môže byť idiopatické, teda vzniká aj trhlina, alebo bez vzniku trhliny, čo býva obvykle následok nejakého infekčného ochorenia v oku. Pri odchlýpení sietnice dochádza tiež k vážnemu narušeniu tyčiniek a čapíkov, čo sú dôležité fotoreceptory.

Sietnica ako tak je vyživovaná nepriamo cez bohato cievne zásobenú cievovku, takže odlúčenie a odlúpenie sietnice od cievovky znamená narušenie tohto vyživovania a následné odumieranie svetlocitlivých buniek, čo sa začne veľmi rýchlo prejavovať poruchami videnia a zraku. Choroba väčšinou postupuje veľmi rýchlo a vzniká buď zo zápalových alebo posttraumatických príčin. Musí sa riešiť chirurgicky a podľa druhu odlúpenia buď klasickou alebo laserovou cestou.

Cievne oklúzie

Medzi choroby postihujúce sietnicu patria aj cievne oklúzie. Ide o viacero typov oklúzií, napríklad je to prechodná oklúzia stredovej tepny sietnice, oklúzia centralis retinae, oklúzia žily sietnice alebo iné oklúzie stredovej tepny sietnice. Oklúzia žily sietnice môže byť začiatočná, čiastočná, prítoková alebo centrálna. Pri oklúziach stredovej tepny sietnice je tiež viacero druhov choroby, ako napríklad Hollenhorstove plaky, artériová oklúzia, čiastočná, vetvová oklúzia alebo mikroembólia.

Oklúzia je uzavretie stietnicovej tepny a žily, pričom môže byť dočasné alebo trvalé. Kým artérie vedú okysličenú krv do oka, žily vedú odkysličenú krv z oka. Oklúzia sa prejaví náhlou stratou zraku a postihuje obvykle len jedno oko, prípadne stratou centrálneho videnia postupnou formou, ak sú postihnuté žily a nie tepny. K oklúzii dochádza napríklad pri vytvorení zrazeniny, embolizácii z iného miesta, prípadne v dôsledku niektorých zápalových ochorení ciev.

Najčastejšie postihuje oklúzia mužov a to vo veku nad 60 rokov a môže súvisieť aj s cukrovkou, fajčením alebo vysokým krvným tlakom. Podľa druhu oklúzie sa rieši buď odstránením prekážky v cievach alebo vytvorením podmienok na obídenie prekážky. Najčastejšou formou centrálnej oklúzie kombinovaná oklúzia ciev sietnice, avšak tieto prípady, kedy dochádza ku kombinovanej oklúzii centrálnej retinálnej žily sú zriedkavé v rámci všetkých chorôb sietnice.

V niektorých prípadoch môže dochádzať k súčasnému poškodeniu oka oklúziou a zároveň k poruchám sluchu prípadne zápalom nervov, ako napríklad pri lokalizovanej forme Wegenerovej granulomatózy. Celkovo však až polovica prípadov závažných zmien na oku a vo videní je prejavom oklúzie očných alebo orbitálnych artérií, pričom najčastejšie k prepuknutiu cievnej uzávery dochádza v noci. Zastavenie vyživovania sa okamžite prejaví jednostrannou stratou zraku.

Iné choroby sietnice

Sietnicu postihujú okrem zápalov a problémov s oddelením alebo odlúpením sietnice od cievovky aj iné choroby, ktoré môžu súvisieť s nervovým systémom alebo ide o degeneratívne či iné zmeny priamo na sietnici. Medzi tieto choroby patria retinopatie pozadia a cievne zmeny na sietnici, napríklad Zmeny ciev sietnice, sietnicové mikroaneuryzmy, neovaskularizácia, perivaskulitída, vaskulitídy alebo varixy a rôzne retinopatie.

V rámci retinopatických ochorení sietnice postihuje oko Coatsova retinopatia, exsudatívna alebo hypertenzná retinopatia, proliférna vitreo-retinopatia a retrolentálna fibroplázia. Sietnicu postihujú aj rôzne druhy dystrofie, sietnicové krvácanie, odlúpenie pigmentového epitelu sietnice, centrálna serózna chorioretinopatia, periférne degenerácie sietnice mriežkové, mikrocystické, palisádové, dlaždicové alebo sieťové a tiež degenerácie makuly a zadného pólu oka, ako sú rôzne cysty, otvory, zvrásnenie, drúzy, Kuhntova-Juniusova degenerácia a atrofická senilná makulárna degenerácia.

Iné choroby cievovky

Cievovku samostatne okrem vyššie zmienených chorôb a porúch postihujú aj niektoré iné ochorenia, degenerácie alebo deformácie. Môže ísť napríklad o chorioretinálne jazvy, kam patria pozápalové a poúrazové škvrnité jazvy zadného pólu a solárna retinopatia, prípadne o degenerácie cievovky ako sú atrofia cievovky alebo sklerózia cievovky. Nebezpečné je aj puknutie cievovky a následné krvácanie, napríklad expluzívne, prípadne úplné odchlopenie cievovky.

Medzi degeneratívne a deštruktívne choroby vyskytujúce sa na cievovke patrí aj hereditárna dystrofia cievovky. Ide o skupinu ochorení zahŕňajúcu rôzne druhy dystrofie ako sú choroiderémia, dystrofia gyrata cievovky alebo centrálna areolárna dystrofia, generalizovaná dystrofia cievovky a peripapilárna dystrofia cievovky. Tieto dystrofie narušujú cievovku, čo spôsobuje poruchy jej vyživovania kyslíkom a živinami a následne aj poruchy vyživovania samotnej sietnice.

Atrofie sa v cievovke prejavujú nedostatočne vyvinutými kapilárami, čo znamená zníženie vyživovania cievovky. Taktiež môže prísť k problémom s cievovkou aj následkom niektorého zo systémových ochorení, napríklad pri ochorení pečene. Pri degeneráciach cievovky dochádza k výraznému stenčeniu a prejavujú sa aj rôzne škvrnité jazvy. Najmä na okrajoch v pigmentových bunkách dochádza k jazveniu a vzniká tak jazva epitelu, ktorá môže viesť k poruchám zraku.

K poruchám tak sietnice ako aj cievovky dochádza tiež následkom traumatických udalostí, napríklad pri úrazoch oka. Najčastejšie sa poruchy cievovky dostavujú pri tupom údere do oka, čo spôsobí otras očnej gule a môže prísť buď k otrasu alebo priamo k roztrhnutí tak sietnice ako aj cievovky. Následkom toho je krvácanie, pričom navonok sa nemusí krvácanie prejaviť a dostavujú sa len poruchy zraku. Taktiež v dôsledku niektorých sklerotizácii prichádza k prerušeniu vyživovania sietnice cievkovkou, čo spôsobuje degenerácie.