Ochorenia šošovky

Zoznam chorôb

Ochorenia šošovky patria medzi pomerne časté choroby najmä zákalového typu, kedy dochádza k zhoršeniu zraku vplyvom zakalenia šošovky alebo vytvorenia nejakej obštrukcie. Niektoré choroby sa týkajú priamo šošovky, iné môžu súvisieť aj s niektorými inými systémovými chorobami alebo problémami v organizme a postihovať môžu nielen priamo šošovku, ale aj závesný aparát šošovky. Vzhľadom na to, že šošovka pomáha zaostriť lúč svetla na sietnicu, je mimoriadne dôležitou súčasťou oka.

Šošovka je veľmi dôležitý orgán nachádzajúci sa za zrenicou a dúhovkou. Cez ňu prechádzajú svetelné lúče na sietnicu, pričom vďaka svojej optickej mohutnosti a schopnosti meniť ju, je šošovka najdôležitejšia pre vytváranie ostrého obrazu u človeka. Choroby šošovky sa tak týkajú najmä schopnosti šošovky prenášať lúče svetla z vonkajšieho prostredia ďalej do oka na sietnicu a v prípade poruchy tejto schopnosti prichádza k rýchlemu alebo postupnému zhoršeniu zraku.

Najčastejšie sa objavujú rozličné druhy katarákt a zákalov, kedy dochádza v šošovke k rozptylu svetla a človeka tak vidí predmety pred sebou akoby cez nejakú clonu alebo zahmlene. V minulosti boli tieto zákaly pomerne veľkým problémom, ale najmä s nástupom moderných laserových technológii v medicíne je dnes väčšina zákalov veľmi dobre odstrániteľných a operovateľných a to aj bez dlhej rekonvalescencie. Viaceré ochorenia šošovky prichádzajú aj s vekom.

Stavba a funkcie šošovky

Šošovka je priehľadný útvar a časť oka uložená a dúhovkou oka, pričom má diskovitý tvar. Šošovka je upevnená k vráskovcovému opašteku, čo je časť strednej vrstvy očnej gule hneď za dúhovkou. Toto riasnaté teleso umožňuje sťahmi svojich svalov zmeny zakrivenia šošovky, čiže zmeny ohniskovej vzdialenosti, čo je jedna z najdôležitejších funkcií šošovky. Vďaka tomu totiž vie meniť svoju optickú mohutnosť a dokáže ohýbať lúče svetla tak, aby sa zbiehali na sietnici.

Táto funkcia sa volá aj akomodácia a umožňuje tak vytvorenie ostrého obrazu v oku. Postupom času ako človek starne však schopnosť vytvárania obrazu klesá, čo spôsobuje niektoré druhy stareckých chorôb šošovky. Šošovka je hrubá približne 4 mm a má zakrivenú zadnú plochu, pričom cez ňu a rohovku prechádzajú lúče svetla smerom na sietnicu. Svetlo vstupuje cez rohovku, odtiaľ ide cez oblasť vyplnenú tzv. komorovou vodou a dopadá na šošovku a následne na zrenicu.

Keď prechádzajú svetelné lúče cez šošovku, tá pomocou svojej akomodácie dokáže tieto lúče usmerniť tak, aby sa zbiehali na sietnici, kde vytvárajú prevrátený obraz, ktorý však vie sietnica správne spracovať a následne poslať cez optické nervy do mozgu. Šošovka je upevnená vláknami závesného aparátu, ktorý sa upína medzi výbežky tzv. ciliárneho (riasnatého) telieska, pričom sama o sebe je elastická, uzavretá v púzdre a práve ťahom závesného aparátu môže meniť svoj tvar.

Riasnaté teliesko má v prednej časti výbežky, ktoré tvoria okolo šošovky kruh a z neho sa tiahnu tenké vlákna tvoria závesný aparát šošovky. Zároveň je v tomto teliesku uložený sval tvoriaci celkový akomodačný aparát šošovky. Vďaka nemu sa šošovka zakrivuje a mení svoju lomivosť, pričom pri pohľade do blízka sa zakrivuje viac, pri pohľade do diaľky menej alebo niekedy vôbec. Šošovka je priehľadná, ale s vekom priehľadnosť klesá a zároveň sa mení aj tvar šošovky.

Starecké šedé zákaly

Podobne ako pri iných orgánoch v tele alebo častiach oka, aj pri šošovke platí, že stráca spolu so stúpajúcim vekom aj viaceré svoje dôležité vlastnosti a naopak je náchylnejšia na rôzne defekty a degenerácie. Platí to aj pri zákalových ochoreniach, ktoré sa nazývajú odborne katarakty. Je viacero druhov zákalov postihujúcich ľudí postupom veku, ktoré sa objavujú najmä po 60. roku života a v podobnom zastúpení u mužov aj žien, aj keď o niečo viac možno postihuje ženy.

Šedý zákal je postihnutie šošovky oka, kedy dochádza k chemickým zmenám bielkoví tvoriacich šošovku, takže sa priehľadné tkanivo začína znepriehľadňovať a kaliť, čo vyzerá z vonkajšej strany ako zbelenie alebo zošednutie šošovky, pri niektorých špecifických druhoch zákalu môže mať šošovka aj inú farbu. Človek tak stráca ostrosť videnia a pozerá sa na okolité predmety akoby cez hmlu alebo clonu. Sivý zákal je zároveň najčastejším problémom a ochorením šošovky.

Medzi starecké zákaly patria senilná katarakta v začiatočnom štádiu, ktorá môže byť koronárna, krotikálna alebo bodkovitá, taktiež predná a zadná subkapsulárna polárna senilná katarakta a začiatočná katarakta. Iným druhom je tzv. fakosklerón, čo je katarakta culcearis sclerotica. Taktiež medzi senilné zákaly patria aj senilná katarakta Morgagniho typu, katarakta senilis hypermatura a rozličné kombinované typy senilnej katarakty, vrátane nešpecifikovaného zákalu.

Starecké zákaly patria medzi najviac časté šedé zákaly šošoviek, pričom medzi rizikové faktory vzniku tohto zákalu patria dedičnosť, ale aj rôzne infekcie alebo úrazy oka či užívanie niektorých druhov liekov, najmä kortikosteroidov. Pri stareckom katarakte dochádza k postupnej strate priehľadnosti, čiže dochádza k zhoršovaniu videnia. Senilná katarakta má štyri základné formy a to nukleárnu, kortikálnu, zadnú subkapsulárnu a formu zrelého šedého stareckého zákalu.

Pri nukleárnej forme ide o sekundárny typ, ktorý nastupuje pomerne rýchlo, dochádza k zažltnutiu šošovky a vzniku centrálnej nepriehľadnosti. Niekedy môže byť zákal aj hnedej farby. Pri kortikálnej forme dochádza k iónovým zmenám v zložení kôry šošovky a nadmernej záťaži niektorých vlákien. Subkapsulárnej forme zákalu sa objavuje v zadnej kôry šošovky zrnitý povlak spôsobujúci zahmlené videnie. Najťažšou formou je zrelý zákal postihujúci celú šošovku, ktorý je úplne nepriehľadný.

Sivé zákaly súvisiace s inými ochoreniami

Okrem stareckých foriem zákalu sa objavujú aj tzv. sekundárne katarakty, čo sú zákaly vznikajúce na podklade iných ochorení, napríklad rôznych metabolických porúch a podobne. Veľmi častý je šedý zákal vzniknutý na podklade cukrovky zvaný aj cataracta diabetica. Okrem toho vznikajú zápaly aj pri iných endokrinných, nutričných a metabolických chorobách, ako sú napríklad katarakta pri hypoparatyreóze alebo malnutrično-dehydratačná katarakta.

Medzi zákaly, ktoré súvisia s inými chorobami v tele patrí aj myotonická katarakta. Ide o zákal, ktorý môže byť zároveň aj príznakom pre myotonickú dystrofiu, čo je multisystémová porucha postihujúca v organizme viacero systémov, konkrétne kostrové svalstvo, hladké svalstvo, oči, srdce, endokrinný systém a samozrejme centrálny nervový systém. Práve pri miernej forme myotonickej dystrofie nastáva vznik zákalu v súbehu s miernou myotóniou.

Veľmi často sa vyskytuje šedý zákal aj v súvislosti s cukrovkou, niekedy aj v súbehu s diabetickou retinopatiou. Hovorí sa mu aj cukrovkový šedý zákal, pričom pri tomto zákale je narušené jednak priestorové videnie, ale aj farebnosť a jas obrazu. U ľudí s cukrovkou sa šedé zákaly vyskytujú oveľa častejšie a rýchlejšie ako je to pri bežnej zdravej populácii, takže napríklad ľudia s cukrovkou by mali častejšie absolvovať oftalmologické vyšetrenie šošovky u odborného lekára.

Taktiež pri atópii alebo galaktosémii je vyššia pravdepodobnosť vzniku šedého zákalu. Okrem toho aj pri niektorých iných infekčných ochoreniach, ako je rubeola, dochádza k postihnutiu oka a vzniku šedého zákalu, prípadne pri Greggovom syndróme, niekedy dochádza k vzniku zápalu aj pri toxoplazmóze, prípadne pri zápale dúhovky, najmä pri sekundárnom prednom zápale dúhovky v prípade chronickej forme, prípadne pri zápale v strednej časti dúhovky.

Traumatické, liekové a iné šedé zákaly

Katarakty, čiže sivé zákaly, vznikajú aj na podklade traumatických zmien, kedy dochádza k poraneniu oka. Taktiež po extrakcii katarakty môžu vznikať sekundárna katarakta alebo Soemmerringov krúžok. Samotná sekundárna katarakta je spôsobená zhoršením zrakovej ostrosti vplyvom zhrubnutia alebo zošednutia zadného púzdra šošovky po primárnej operácii šedého zákalu a ide tak o následok tohto zákroku. Liečbou je laserová operácia a to cez laserovú kapsulotómiu.

Taktiež po užívaní niektorých liekov, napríklad kortikosteroidov, môže prísť k vytvoreniu šedého zákalu. Medzi ďalšie druhy katarákt patria infantilná, juvenilná a presenilná katarakta, komplikovaný šedý zákal napríklad pri chronickej iridocyklitíde alebo ako následok iných očných chorôb. Niekedy dochádza k vytvoreniu šedého zákalu aj po operácii upravujúcej odlúpenie sietnice oka. Veľmi problémové sú vrodené katarakty, podedené najčastejšie počas prenatálneho vývoja od matky.

Šedý zákal ako taký sa prejavuje zahmleným a zníženým videním a znížením zrakovej ostrosti a operuje sa najčastejšie formou laserového odstránenia zakalenej šošovky a nahradením novou, umelou šošovkou. Z priehľadného pôvodného šošovkového púzdra sa odstráni pôvodná zakalená šošovka a implantuje sa nová, ktorá je vytvorená individuálne pre každého pacienta zvlášť. Operácie sa vykonávajú len pri lokálnom znecitlivení daného oka.

Dislokácie, afakie a iné ochorenia

Medzi iné iné problémy šošovky patria napríklad zmeny ich pôvodného postavenia v rámci oka, prípadne úplná alebo čiastočná absencia šošovky. Šošovku postihujú aj kongenitálne chyby, mechanické poruchy a komplikácie intraokulárnej časti šošovky, pseudofakie, afakia šošovky, dislokácia šošovky alebo presbyobia, čo je strata akomodačnej schopnosti šošovky v dôsledku vysokého veku. Akomodačná schopnosť znamená zaostrovanie šošovky a možnosť zmeniť optickú mohutnosť.

Častá je aj dislokácia šošovky, ktorá môže byť vrodená alebo získaná vplyvom vytvorenia sekundárneho zeleného zákalu, čiže glaukómu. Ide o čiastočné posunutie umiestnenia šošovky, čo spôsobuje problémy so zaostrovaním svetelných lúčov na zadnú časť oka do sietnice. Ťažké prípady dokonca vedú k úplnej strate schopnosti oka zaostrovať predmety a niekedy nepomôže ani operačné riešenie. Ľahšie prípady sa však dajú korigovať, najčastejšie laserovou koaguláciou.

Úplná absencia šošovky v oku sa nazýva afakia a ide o deštrukciu šošovky najčastejšie patologickým procesom ako je zápal alebo poranenie oka. Keďže úplná strata šošovky znamená pre oko významnú zmenu z hľadiska optického systému, oko sa stáva výrazne ďalekozraké, čiže svetelné lúče nie sú šošovkou lomené na sietnicu, ale premietajú sa až za ňu. Tento stav sa však dá nahradiť buď okuliarmi alebo priamo operačným implantovaním umelej šošovky.

Autor článku

Michal Hrebík

Michal Hrebík

redaktor

Redaktor portálu Zdravotéka.sk, ktorého zaujíma zdravý životný štýl, správne stravovanie a životospráva. Aktívne sa vzdeláva v oblasti zdravotníctva, najnovších medicínskych objavov a veľmi rád píše o všetkom dôležitom z oblasti zdravia s dôrazom na zrozumiteľnosť pre čitateľa.

Zobraziť viac článkov Najnovšie články v magazíne
Bolesť očí môže potrápiť najmä v lete Bolesť očí môže potrápiť najmä v lete

Bolesť očí nás vo zvýšenej miere postihuje práve v lete a počas dovolenky. A nie náhodou. Je tu totiž množstvo faktorov, ktoré vplývajú na vznik podráždenia a bolesti tohto zmyslového...


Pridajte skúsenosť Skúsenosti užívateľov

Zatiaľ neboli pridané žiadne skúsenosti. Podeľte sa s ostatnými o svoje skúsenosti.