Ochorenia spojovky

Ochorenia spojovky sa týkajú najmä samotnej spojovky, čo je tenká, vlhká a prekrvená sliznica nachádzajúca sa na povrchu oka a vnútornej strane viečok, ale vo viacerých prípadoch môžu najmä zápalové ochorenia súvisieť buď s viečkom alebo s rohovkou, pretože práve s týmito časťami oka prichádza spojovková sliznica do priameho kontaktu. Spojovka patrí medzi prídavné očné orgány, pričom na jednej strane prechádza do očného kútika a na druhej do rohovky.

Choroby spojovky zväčša narúšajú len jej povrch, ale sú možné aj cievne alebo degeneratívne ochorenia spojené so spojovkou, ktoré môžu narušiť hlavné funkcie spojovky a to najmä obranné funkcie voči rohovke oka, kútikom oka a slzným kanálikom a tiež voči viečkam. Najtypickejším problémom spojovky býva začervenanie, ktoré je prítomné napríklad aj pri niektorých chlamýdiových, herpetických, vírusových alebo adenovírusových infekciách a zápaloch.

Stavba spojovky

Spojovka je blana pokrytá sliznicou, ktorá vystiela priestor medzi viečkami, očnou guľou a očnou dutinou a pokrýva spodnú stranu horného aj spodného viečka, prekrýva viditeľnú časť očného bielka a končí pri rohovke. Okrem viečok je spojovka súčasťou ochrannej bariéry oka pred mechanickými a chemickými podráždeniami a tiež bráni vniknutiu cudzích telies alebo choroboplodných zárodkov a infekcií z vonkajšieho a externého priestoru do priestoru oka.

Spojovka ako taká je tenká a dobre prekrvená vlhká sliznica bledoružovej farby a je súvisle napojená na epitel rohovky na prednej strane oka. Spája očnú guľu s viečkom a je vyživovaná veľmi tenkými cievami, ktoré sa ale pri obrannej reakcii dokážu intenzívne a veľmi rýchlo zväčšiť a rozšíriť a tak dochádza k začervenaniu spojovky. Spojovka má štyri časti. Medzi okom a viečkom je priestor, ktorý je krytý spojovkou a nazýva sa spojovkový vak. Tento úzky štrbinový vak obsahuje slzy a pritekajú sem slzy z vývodov slzných žliaz.

Okrem neho má spojovka ešte tri ďalšie časti. Časť pokrývajúca vnútornú stranu viečka sa nazýva viečková spojovka a ide o okrajovú epitelovú zónu, kde sa nachádzajú aj pohárikovité mukózne bunky. Okraj tejto časti je však hladký. Miesto, kde prechádza spojovka z očnej bulvy na vnútornú stranu viečka, je časť zvaná prechodná riasa. Horná prechodná riasa je umiestnená medzi spojovkou viečka a bulbárnou spojovkou, dolná prechodná riasa umožňuje pohyb viečka a končí vo vnútornom kútiku.

Cez očnú guľu a očné belmo prechádza bulbárna časť spojovky, ktorá ich pokrýva a chráni pred mechanickými aj infekčnými faktormi z vonkajšieho prostredia. Táto časť spojovky nadväzuje priebežne na epitel rohovky na jej okraji a pokračuje cez viditeľnú časť predného oka priamo do klenbového priestoru medzi okom a viečkom. Spojovka ako taká je pomerne tenká blana, avšak veľmi elastická a pevná, ktorá má viacero funkcií vrátane ochrannej.

Funkcie spojovky

Úlohou spojovky je vystielať priestor medzi viečkom, očnou guľou a očnou dutinou a práve preto táto blana sýto ružovej farby prilieha k rohovke, slzným kanálikom a hornému aj dolnému viečku. Vďaka hladkým pohybom očnej gule má spojovka význam aj z hľadiska elasticity, ale má rovnako aj mechanické a ochranné funkcie. Ide o sídlo imunitných buniek, takže akékoľvek infekcie či už na sliznici alebo v blízkosti oka vyvolávajú v spojovke zápalovú proti reakciu imunitného systému.

Pri podráždení dochádza k rozšíreniu ciev, ktorými je táto blana početne pretkaná, pričom cievy sa rýchlo rozšíria a prekrvené spojovky sčervenajú. V rámci ochrannej funkcii je spojovka bohato inervovaná, takže akékoľvek podráždenie infekčné alebo mechanické spoľahlivo zachytí, čo sa prejaví jej zapálením, bolesťou, pálením a pocitom rezania. Spojovka obsahuje aj mukózne pohárikovité bunky, ktoré sú pri viečkovom okraji a produkujú mucín, ktorý sa vyprázdňuje na povrch spojovky.

V tejto súvislosti treba spomenúť aj veľmi dôležitú sekrečnú funkciu spojovky, pretože epitel spojovky obsahuje rôzne typy buniek produkujúce aj hlien a iné dôležité súčasti slzného filmu. Tieto bunky sa nazývajú aj Henleove krypty, pričom spolu v hornej aj dolnej časti s prídavnými Krauseho a Wolfringovymi žľazami sa podieľajú na zvlhčovaní celej spojovky a zároveň jej okolitých tkanív a štruktúr. Okrem zvlhčovania taktiež chránia tkanivá pred mechanickými nečistotami.

Pri poruchách vyprázdňovania týchto žliaz dochádza k vysychaniu spojovky, čo je príznakom jednak pre samotný patologický stav, ale môže to byť vyvolané aj rôznymi asymptotickými chorobnými príčinami, takže spojovka týmto spôsobom dá najavo problém, ktorý postihuje tkanivá blízke priamo oku. Najdôležitejšou úlohou spojovky je ale pokrývať viditeľnú vonkajšiu časť bielka, čím očné bielko chráni pred zápalmi a inými externými neinfekčnými vplyvmi okolia.

Zápaly spojoviek

Najčastejšie postihujú spojovky zápaly v rôznej forme. Konjunktivitídy, ako sa odborne týmto zápalom hovorí, môžu byť rôzneho druhu, konkrétne ako mukopurulentná, akútna atopická, chronická konjunktivitída alebo blefarokonjunktivitída. Najčastejšie ide o zápal infekčný spôsobený buď baktériami alebo vírusmi, ale môže vzniknúť aj na neinfekčnom poklade, napríklad pri intenzívnom podráždení sliznice chemikáliami, prudkým svetlom alebo pri mechanickom poškodení.

Najčastejšie sú bakteriálne a vírusové konjunktivitídy, ktoré môžu mať tak akútny ako aj chronický priebeh. Najviac vyvolávajú zápaly na spojovke adenovírusy spomedzi vírusov, prípadne tiež vírusy ostatných infekcií. Pri bakteriálnych infekciách primárneho typu ide najčastejšie o zápal spôsobený stafylokokmi a streptokokmi. Podľa rýchlosti a priebehu choroby môže byť zápal hyperakútny, kedy vzniká za pár hodín, akútny, čo je otázkou pár dní a chronický, ktorý trvá aj viac ako mesiac.

Pre bakteriálne zápaly platí, že najčastejšie sú v zime a na jar a veľmi často dochádza aj k hnisavej forme zápalu. Dochádza tak k opuchu viečok, zdureniu uzlín, začervenaniu a hustej sekrécii. Pri vírusových zápaloch je typickým príznakom bolesť a svrbenie očí a slzenie. Tieto infekčné zápaly sú pomerne veľmi ľahko rozšíriteľné a tak napríklad nedostatočnou hygienou alebo používaním spoločných uterákov môže prísť k prenosu. Najčastejšie sa používa lokálna, pri chronickom zápale aj celková liečba.

Zápaly spojoviek môžu ale vyvolať nielen priamo infekcie alebo príčiny na sliznici a v blízkosti oka, ale častokrát dochádza k prenosu infekcie aj z iných častí tela. Toto platí napríklad pri vírusových infekciách herpetickými vírusmi, vírusmi pri ovčích kiahňach, vírusmi rubeoly a podobne, kedy dochádza k prechodu infekcie cez krvné riečište až do spojoviek. Podobne sa môžu prejaviť aj chlamýdiové infekcie alebo kvapavka, ktoré tak zapálením spojoviek dajú tiež o sebe vedieť.

Alergie, degenerácie, vredy a cievne problémy

Spojovky postihujú aj iné ochorenia okrem zápalov, ako napríklad rôzne druhy alergií, spojovkové degenerácie a depozity, ako napríklad spojovková argióza, zrasty, pigmentácia alebo xeróza, taktiež cievne choroby spojovky ako aneuryzma, hyperémia alebo opuch. Taktiež v dôsledku zápalov môžu na spojovkách vznikať vredy, pričom niekedy sa sem dostanú prechodom z očných viečok a rozšírením vredovej infekcie.

Alergie spojovky postihujú napríklad v dôsledku prítomnosti alergénov v ovzduší alebo ide o súčasť príznakov sennej nádchy. V tomto prípade je typickým príznakom najmä slzenie a pálenie očí a začervenanie spojoviek. Pri alergiách najviac zaberajú lokálne antialergické masti alebo kvapky a taktiež aj klasické tabletky. Taktiež v dôsledku patologických príčin prichádza k rozličným degeneráciam alebo deformáciam spojovky, napríklad ak zrastie s iným tkanivom v blízkosti oka.

Problémové sú aj niektoré vredy, ktoré môžu postihnúť spojovku priamo ako súčasť zápalu alebo sa sem dostanú prostredníctvom prechodu z očného viečka. Ploché vredy a defekty sa však častejšie vytvárajú ako komplikácie pri alergických aj infekčných zápaloch rohovky alebo priamo spojovky. Taktiež na spojovkách môže vzniknúť opuch, napríklad v súbehu s opuchom mihalníc alebo očných viečok. Niekedy dochádza aj k zalepeniu očí produkciou sekrétu pri opuchoch alebo vredoch.

Na spojovke sa okrem vredov môžu vytvárať aj trachómy alebo drobné pľuzgieriky vzniknuté zo zápalových aj neinfekčných príčin. Okrem toho veľkým problémom sú cievne poruchy, najmä ak prichádza k vydutiu ciev, čo zhoršuje samotné prekrvenie spojovky a to môže prerásť až do problémov so sekréciou a vysychaním spojovky. Vysychanie nastáva aj pri niektorých druhov zápalov, kedy sú postihnuté tie časti epitelu, ktoré sú zodpovedné za sekréciu spojovky a oka.

Nádory a ostatné choroby spojovky

Medzi ďalšie choroby postihujúce spojovky patria napríklad pterygium, pseudopterygium, rôzne spojovkové jazvy ako symblefaron, spojovkové krvácanie, subkonjunktiválne krvácanie, ale napríklad aj rôzne nádory. Medzi nezhubné nádory patria napríklad hemangiómy, ale oveľa častejšie sú zhubné nádory, ktoré môžu postihovať priamo spojovky ako napríklad spojovkový melanóm alebo ju napadnúť napríklad z očného viečka, čo je príklad karcinómu očného viečka.

Tieto nádory treba chirurgicky odstrániť, no stále majú vysokú recidívu. Problémom sú tiež pterygium a pseudopterygium. Kým pterygium je hyperplázia spojovkového fibrovaskulárneho tkaniva, pseudopterygium je poúrazová adhézia vznikajúca medzi sklovcom, rohovkou a spojovkou, ktorá je jazvovitého charakteru. Pterygium prerastá aj cez rohovku oka a ide o zväčšenú duplikáciu spojovky.

Má tvar šedej trojuholníkovej hlavičky, ktorá prerastá smerom k stredu rohovky a je nutné túto hlavičku odstrániť chirurgickou cestou. Pri vzniku pseudopterygiumu dochádza k jazveniu a to na základe poškodenia oka mechanicky, chemicky alebo vplyvom nadmerného tepla, pričom aj tento útvar je potrebné odstrániť chirurgicky, aby sa zabránilo ďalšiemu poškodzovaniu spojovkového tkaniva.