Ako správne postupovať pri dopravnej nehode? Prehľad zranení

Článok prináša prehľad informácií čo robiť a ako postupovať pri dopravnej nehode. Koho volať pri škodovej udalosti a pri nehode so zranením? A prehľad najčastejších zranení u chodcov i členov posádky vozidiel.

Čítajte s nami a budete mať prehľad najpotrebnejších informácií.

Čím väčší je stres, tým je viac chýb. Každý vodič osobného motorového vozidla, by preto mal vedieť základy postupov pri nehode.

Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s vozidlom, a pri ktorej dôjde k poraneniu alebo až k usmrteniu jej priameho, alebo nepriameho účastníka.

Pod pojmom účastník dopravnej nehody sa rozumie každá osoba, ktorá sa zúčastnila na dopravnej nehode, či už aktívne, alebo pasívne (svedok, okolo idúce vozidlo).

Účastníkovi alebo svedkovi dopravnej nehody vyplývajú zo zákona určité povinnosti, a to nie len ohlásiť dopravnú nehodu na polícii, ako si to väčšina ohlasovateľov myslí!
V prípade zranenia osôb sú zo zákona povinní:
poskytnúť prvú pomoc podľa svojich schopností a možností,
a až následne bezodkladne privolať záchranné zložky.

Koho treba privolať pri dopravnej nehode?

• PZ - policajný zbor 158,
  • pri akejkoľvek dopravnej nehode či škodovej udalosti,
    
• ZZS - záchranná zdravotná služba 155,
  • pri dopravných nehodách s poškodením zdravia,
  • pri dopravných nehodách so závažným mechanizmom,
    • taktiež i v prípade zdanlivo bez zranení,
      
• HaZZ - hasičský a záchranný zbor 150,
  • pri akejkoľvek vážnejšej dopravnej nehode, ak si to situácia vyžaduje,
    • zakliesnená osoba,
    • horiace alebo dymiace auto,
    • pri úniku kvapalín z vozidla,
    • prevrátene vozidlo,
    • ak vozidlo tvorí prekážku v plynulosti premávky,
      
    • a iné situácie, ktoré vyhodnotí hasič na tiesňovej linke.

Pri banálnej dopravnej nehode, napríklad na parkovisku, kedy nedôjde k zraneniam osoby, nie je potrebná záchranná služba ani hasiči. V takomto prípade je postačujúce privolanie polície za účelom doriešenia škodovej udalosti.

Pri dopravnej nehode s ľahkým zranením (odrenina na ruke) je možné vyhľadať zdravotnú pomoc po vlastnej osi (najbližšie zdravotnícke zariadenie).

Pri vážnejších dopravných nehodách je potrebné kontaktovať záchrannú zdravotnú službu, a tiež hasičský záchranný zbor.

Je to najmä vtedy, ak došlo k vážnejším zraneniam a poškodeniam zdravia, alebo pri dopravných nehodách bez zjavných zranení so závažným mechanizmom.

Čo je to integrovaný záchranný systém - IZS?

Integrovaný záchranný systém - IZS je systém, ktorý na Slovensku vznikol dňa 15. februára 2002, bol schválený a nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2002. Hovorí sa o ňom v zákone č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme.

Ide o systém tvorený viacerými záchrannými zložkami, ktoré v prípade ohrozenia života, zdravia, majetku, ale aj životného prostredia, zabezpečujú rýchlu aktiváciu a koordináciu potrebných síl, a prostriedkov pri poskytovaní nevyhnutnej pomoci a riešenia danej situácie.

Tieto zložky možno kontaktovať na jednotnom telefónnom čísle 112.

Zložky IZS v tabuľke

Povinnosti účastníka a svedka dopravnej nehody

Povinnosti účastníka a svedka dopravnej nehody sú jasne stanovené v legislatíve SR, kde o nich konkrétnejšie hovorí zákon o cestnej premávke č.8/2009 Z.z., §64.

Aké povinnosti vznikajú účastníkovi dopravnej nehody?

Vodič, ktorý je účastníkom dopravnej nehody, je povinný, ak je to možné, bezodkladne zastaviť svoje vozidlo na krajnici tak, aby nebol prekážkou v cestnej premávke. V niektorých prípadoch pri vážnejších dopravných nehodách môže byť vozidlo nepojazdné.

Účastník nehody by sa mal zdržať požitia alkoholu alebo inej návykovej látky z dôvodu ujmy na zisťovaní, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.

Po odstavení vozidla na krajnicu je nutné vypnúť motor, vytiahnuť kľúčiky zo zapaľovania, zapnúť štyri smerovky, obliecť si výstražnú vestu a položiť výstražný trojuholník asi 50 metrov za vozidlom, na diaľnici 80 metrov.

Ak je to v jeho silách, a ak mu to jeho zdravotný stav dovoľuje, mal by poskytnúť bezodkladnú prvú pomoc ostatným zraneným osobám a privolať potrebné záchranné zložky.

Prvú pomoc neposkytuje len v prípade, že by sa sám vystavil nebezpečenstvu (horiace vozidlo, nestabilná poloha vozidla s možnosťou prevrátenia či pádu ...).

Aké povinnosti vznikajú svedkovi dopravnej nehody?

Osoba, ktorá je svedkom dopravnej nehody je povinná, ak je to možné, bezodkladne zastaviť svoje vozidlo na krajnici tak, aby nebol prekážkou v cestnej premávke.

Po odstavení vozidla na krajnicu je nutné vypnúť motor, vytiahnuť kľúčiky zo zapaľovania, zapnúť štyri smerovky, obliecť si výstražnú vestu a položiť výstražný trojuholník asi 50 m za vozidlom, na diaľnici 80 m.

Ak je to pre svedka nehody bezpečné, je povinný poskytnúť bezodkladnú prvú pomoc všetkým zraneným účastníkom, ktorej bezprostredné neposkytnutie by ich mohlo ohroziť na živote (napr. zastavenie veľkého vonkajšieho krvácania), a až potom privolať potrebné záchranné zložky.

Do ich príchodu poskytuje aj naďalej potrebnú pomoc a ošetruje zranenia, ktoré účastníkov neohrozujú na živote, preto nie je nutné ich vykonať hneď (nakladanie provizórnych dláh, šatkových obväzov, ošetrovanie menších rán).

Opustiť miesto nehody by mal až po dorazení špecializovanej pomoci.

Dopravné nehody zo závažným poškodením zdravia a mechanizmom úrazu

Záchrannú zdravotnú službu ľudia volajú vždy, keď vidia, že je osoba zranená.

Samozrejme mali by tak robiť aj naďalej, a to hlavne pri závažných poraneniach, ako sú napríklad:

• vážne úrazy hlavy s poruchou vedomia,
• poranenia hrudníka s poruchami dýchania,
• poranenia brucha so závažným krvácaním alebo s rozvojom šokového stavu,
• mnohopočetné zlomeniny končatín aj bez viditeľného vonkajšieho krvácania,
• úrazy chrbtice a miechy s neurologickými prejavmi (poruchy hybnosti a citlivosti končatín).

Existujú však prípady, kedy účastník dopravnej nehody vyjde z havarovaného vozidla, je pri vedomí, normálne komunikuje, chodí, na nič sa nesťažuje, nekrváca, no napriek tomu môže byť o nejaký čas mŕtvy.

Zdanlivo nezranená osoba, môže mať závažné až smrteľné, vnútorné poranenia v súvislosti s nehodou, o ktorých nemusí tušiť ani ona, ani okolie.

Stáva sa tak hlavne pri závažných mechanizmoch dopravnej nehody.

Zaujímavé, vychádzajúce z reálnych skúseností:
Ak ste na mieste dopravnej nehody nenašli pacienta, no našli ste jeho obuv, sú len dve možnosti. Na mieste nehody už boli záchranné zložky a pacient sa nachádza v bezpečí zdravotníckeho zariadenia. Treba to však vždy overiť na čísle 155.
V prípade, že táto dopravná nehoda ešte nebola hlásená, je takmer isté, že pacient bol z vozidla vymrštený takou enormnou silou, že topánky zostali v blízkosti vozidla (vo vozidle) a zranená (vo väčšine prípadov už mŕtva) osoba sa nachádza až niekoľko metrov niekde v okolí vozidla.
Fakt, že sa účastník dopravnej nehody vyzuje a naboso odkráča domov je síce možný, no nepravdepodobný.

Závažné mechanizmy dopravnej nehody:

• akákoľvek dopravná nehoda vo vysokej rýchlosti (napr. na rýchlostných cestách),
• čelné zrážky dvoch vozidiel (rýchlosti jednotlivých vozidiel sa sčítavajú, t.j. ak má vozidlo č.1 rýchlosť 70 km/hod a vozidlo č.2 rýchlosť 80 km/hod, ide o dopravnú nehodu v rýchlosti 150 km/hod, čomu zodpovedajú aj zranenia),
• náraz vozidla do pevnej prekážky, hlavne vo vysokej rýchlosti (náraz do zvieraťa, stĺpa, múru, domu, iného stojaceho vozidla),
• vyletenie a následné otáčanie sa vozidla, ktoré predchádza jeho konečnú polohu (vychádza z popisu nehody účastníka alebo svedka, prípadne zo stôp, ktoré zanechalo vozidlo na cestnej komunikácii),
• vyletenie vodiča alebo spolujazdca z vozidla, letenie osoby vzduchom (tieto osoby nachádzame bezprostredne po náraze mimo vozidla),
• vozidlo na streche a na boku (dochádza k nemu pri vyšších rýchlostiach),
• zakliesnená osoba,
• zrazenie nechránenej osoby (chodec, korčuliar, cyklista, motocyklista).

Vážne poranenia chodcov - najrizikovejších účastníkov cestnej premávky

Poranenia chodcov v súvislosti s ich stretom s dopravným prostriedkom patria medzi najzávažnejšie a neraz smrteľné.

Chodci, ako priami účastníci cestnej premávky (prechádzajúci cez cestu) sú zároveň aj jej najohrozenejšími členmi.

Je to preto, že nie sú nijakým spôsobom chránení voči nárazom dopravných prostriedkov. Veď komu by už len napadlo, dať si prilbu a chrániče pri prechádzaní cez priechod pre chodcov?

K úrazom chodcov dochádza tromi spôsobmi, resp. v troch fázach, ako uvádza tabuľka

Nie vždy býva príčinou úmrtia prvotný náraz v prvej fáze nehody.

Neraz ešte živý človek môže letieť vzduchom a smrteľné poranenie mu spôsobí až následný pád na zem, náraz o stĺp alebo letiaci predmet. Poranenia letiacimi predmetmi sú zväčša banálne.

Tretia fáza, a to zrazenie už zrazeného chodca iným vozidlom je menej častá, avšak závažná.

Najčastejšie poranenia chodcov

Poranenia chodcov pri dopravných nehodách sú väčšinou vážne. Ich závažnosť závisí od viacerých faktorov.

Najzávažnejším aspektom je rýchlosť idúceho vozidla, avšak u chodca už rýchlosť 50 km/hod spôsobuje vážne následky. 

Kinetická energia vozidla (hmotnosť/rýchlosť) zohráva významnú úlohu. Nemenej dôležitý je typ vozidla (osobné, nákladné, kamión, vlak), kde nejde len o veľkosť vozidla, ale aj o typ karosérie.

Dôležitým faktorom je aj vzťah chodca k vozovke, teda jeho poloha (predná, zadná bočná, stojaca, sediaca, ležiaca). To, aké konečné zranenia chodec utrpí, závisí aj od toho, či stojí, alebo je v pohybe, prípadne ktorou nohou vykročil.

Zaujímavé:
Pri zrazení chodca celým vozidlom dochádza k dvom typom zranení, a to v závislosti od toho, čo bol prejdený kolesami alebo podvozkom.
Na podvozku (aj keď povrch je hladký) vyčnievajú rôzne časti (výfuk), ktoré môžu spôsobiť rozličné zranenia.
Po prejdení chodca kolesami dochádza k ťažkým drvivým poraneniam kostí, mäkkých tkanív a vnútorných orgánov, ktoré bývajú nezlučiteľné zo životom.

Aké najčastejšie zranenia vznikajú u chodcov? Uvádza tabuľka

Dopravné nehody a poranenia vodiča a spolujazdca v motorovom vozidle

Druh a vážnosť poranení posádky motorového vozidla závisia od viacerých faktorov.

Čo sa týka závažnosti je dôležitým faktorom rýchlosť a kinetická energia vozidla. Úlohu zohráva samotný mechanizmus dopravnej nehody a intenzita pôsobiacej sily.

Zaujímavé:
Pojem whiplash znamená v preklade tzv. švihnutia bičom.
Pri deceleračných mechanizmoch, teda pri zmene rýchlosti na nulovú je hlava vodiča švihnutá smerom dopredu, následne sa vyrovnáva a letí dozadu.
Dochádza k tomu u jazdca motorového vozidla so zlou, alebo nízko nastavenou opierkou hlavy.
Tento mechanizmus spôsobuje ťažké poranenie krčnej chrbtice a miechy.

Druh zranenia je odvodený od polohy účastníka nehody, teda či ide o jazdca alebo spolujazdca. Sedadlo, na ktorom postihnutý sedí v čase nehody zohráva významnú úlohu v rozmanitosti poranení.

Dôležitým aspektom je aj použitie bezpečnostných pásov a aktivácia airbagov. Tie na jednej strane život zachraňujú, no na druhej strane bývajú príčinou niektorých menej vážnych poranení.

Zaujímavé:
Bezpečnostné pásy sú úplne bezvýznamné pri bočných nárazoch.
Dá sa povedať že ich význam je ochranný len pri čelných zrážkach.
Čím laterálnejšie (bočnejšie) sa nachádza vozidlo, s ktorým došlo k zrážke, tým menší protektívny účinok pásy spĺňajú.

K úrazom posádky vozidla dochádza tromi spôsobmi, resp. v troch fázach, ako uvádza tabuľka

K tretej fáze dopravnej nehody s poranením jazdca alebo spolujazdca dochádza málokedy. V prípade, že vodič alebo spolujazdec nemali zapnutý bezpečnostný pás, a následne boli vymrštení von z auta je známkou toho, že rýchlosť vozidla bola príliš vysoká.

V takomto prípade je pacient zväčša po dopade na zem dávno mŕtvy.

Najčastejšie poranenia posádky havarovaného vozidla

Rozdiely vo výsledných poraneniach vodiča a spolujazdca sú priamo závislé od odlišností v interiéri motorového vozidla na mieste jazdca a ostatných členov posádky.

Dobrým príkladom je volant a časté nárazy hrudníka nepripútaného vodiča na volant, ktoré u spolujazdca chýbajú.

Zakliesnenie dolných končatín pod pedálmi je taktiež typické pre jazdca.

Zaujímavé:
Vodič automobilu je oproti spolujazdcovi v menšej výhode, a to aj vtedy, ak nie je pripútaný.
Tesne pred stretom dvoch vozidiel, alebo vozidla do pevnej prekážky, je vodič ľavou nohou zapretý do brzdového pedálu a rukami silne drží volant.
Táto sila môže do istej miery zbrzdiť pohyb jeho tela. Platí to však iba v menších rýchlostiach.
Vo vysokej rýchlosti je táto brzdiaca sila zanedbateľná.

Tabuľka uvádza najčastejšie poranenia

Aké poranenia nám môžu spôsobiť bezpečnostné pásy a airbagy?

Veľa ľudí sa počas jazdy nerado pripútava pásmi. Argumentujú tým, že pásy sú nebezpečnejšie, a spôsobujú horšie poranenia, ako by nás stála jazda bez nich.

Niečo málo pravdy na tom je. Aj bezpečnostný pás a airbag spôsobujú isté typy zranení. Je ale potrebné myslieť na to, aké by tie poranenia mohli byť bez nich!

Poranenia spôsobené bezpečnostnými pásmi:

• pruhovité odreniny na prednej časti hrudníka a brucha, kopírujúce pás,
• časté sú zlomeniny kľúčnej kosti,
• kontúzia hrudníka, vyrazený dych.

Poranenia spôsobené bezpečnostnými pásmi pri vysokej rýchlosti:

• zlomenina rebier pri vyššej rýchlosti,
• zlomenina hrudnej kosti pri vysokej rýchlosti,
• kontúzia až roztrhnutie pľúcneho tkaniva,
• pneumotorax/hemotorax,
• otras srdca, ruptúra aorty,
• krvácanie do hrudnej dutiny.

Poranenia spôsobené pri vystrelení airbagu:

• najčastejšie sú poranenia tváre a tvárového skeletu (typicky zlomenina nosa),
• kontúzia hrudníka a pľúc,
• kontúzia až roztrhnutie srdca a aorty,
• zlomeniny hrudnej kosti,
• zlomeniny rebier,
• pneumotorax/hemotorax,
• krvácanie do hrudnej dutiny.

Pozor:
Vyššie uvedené poranenia airbagom sú výsledkom vzájomného nesúladu medzi pásmi a airbagmi.
Niektorí ľudia si myslia, že keď majú airbag, nepotrebujú byť pripútaný.
Omyl!
Pásy nás držia pri náraze v dostatočnej vzdialenosti od vystrelených airbagov, ktoré tlmia náraz.
Len vzájomnou kombináciou týchto dvoch prvkov vieme byť dostatočne chránený!

Ďalšie zaujímavé zdroje

• minv.sk - Dopravné nehody, Ministerstvo vnútra SR
• minv.sk - Zákonný postup vinníka dopravnej nehody