Eutanázia znamená dobrá smrť: Čo to je a aký názor má právo a etika?

Ukončenie života pacienta je zakázané a to aj v prípade, že pacient trpí nevyliečiteľnou chorobou, bolesťami a mnohými zdravotnými komplikáciami. U nás je dokonca nelegálna aj asistovaná samovražda v zmysle poskytnutia látky na ukončenie života a to aj v prípade, že si látku podá sám pacient. 

Oba spôsoby totiž vedú k predčasnému ukončeniu života a ide teda o nelegálnu činnosť, ktorá je hodnotená rovnako ako vražda. 

Za aktívnu pomoc pri ukončení života je sadzba 10 až 15 rokov za mrežami. Pacient však v ťažkej chorobe má právo odmietnuť liečbu, čím priblíži svoju smrť. Zároveň má právo na zmiernenie bolesti a príznakov svojej choroby. 

V rámci Európy je eutanázia legálna v Belgicku, Holandsku, Luxembursku, Španielsku aj vo Švajčiarsku.

Antika a prvé pohľady

Práve v časoch antiky šlo o vykúpenie a ukončenie utrpenia. Aj tu sa však názory filozofov rozchádzali. Iný názor mal Hippoktares bol zásadne proti akejkoľvek forme, či už v podobe aktívnej pomoci alebo pasívneho neposkytnutia pomoci.

Platón, Aristoteles a stoici sa skôr prikláňali k pozitívnemu vnímaniu eutanázie. Ich pohľad hovoril o prirodzenej smrti pre tých, ktorí sú nevyliečiteľne chorí a slabí, a tiež o zabití tých, ktorí majú zlú, chorú a nevyliečteľnú dušu.

Seneca dokonca hovorí o eutanázii pre tých, ktorí majú čeliť poníženiu, obavám z budúcnosti, chorobe a starnutiu. Smrť je v tomto prípade čestnou, pokojnou a statočnou.

V antike sa ešte stretávame s výrazom ako mors voluntaria a ako vyplýva z názvu, ide o dobrovoľnú smrť. V tomto prípade má dobrá a pokojná smrť riešiť morálnym a mravným spôsobom bezvýchodiskovú situáciu. Bezvýchodiskovou situáciou sa v tomto prípade myslí nevyliečiteľná choroba, neľudské podmienky života či obrovská rana osudu.

Zneužitie eutanázie

Počas druhej svetovej vojny dochádzalo neustále k zneužívaniu a ohavnému ukončovaniu životov nevinných detí či dospelých. 

V nacistickej propagande Adolfa Hitlera totiž bolo prístupné len zachovanie silného a zdravého človeka. Ostatní boli považovaní za zbytočných ba priam až príživníckych.

Dochádzalo teda k usmrcovaniu znevýhodnených detí a to už krátko po pôrode. K usmrcovaniu sa pristupovalo v prípade duševných i telesných chorôb.

Systém z nich nemal osoh, stáli peniaze a zdroje, ktoré mali využívať Hitlerom zvolení vyvolení. Eutanáziu považoval Hitler za milosť, mala byť považovaná za výsadu a dar pre ostatných.

Eutanázia v súčasnosti

Naša súčasná medicína je zameraná len na záchranu života a zmierňovanie príznakov chorôb, uľavenie od bolesti.

Ešte počas prvej polovice uplynulého storočia bola eutanázia pomerne často poskytovaná každému ťažko chorému pacientovi. Vnímala sa ako uľahčenie ťažkého priebehu choroby a spôsob pomoci pacientovi k pokojnej smrti. Potom sa totiž zdravotníci viac zameriavali na predĺženie života, jeho obnovu a liečenie.

Dopomohli k tomu objavy liekov, spôsoby liečby a aj moderné prístroje. Pravidlom a heslom sa stalo maximálne predĺženie života pacienta a to aj v prípade, že už jeho život zachrániť nemôžeme.

Dá sa povedať, že kým v minulosti bola smrť vnímaná ako prirodzená súčasť života, dnes sa na ňu pozeráme ako na nepriateľa, proti ktorému je potrebné bojovať.

Existuje tiež niekoľko významov pojmu

Vnímanie eutanázie je chápané rôznorodo. Istým spôsobom je to aj prirodzená smrť, samovražda či asistovaná samovražda.

Taktiež sa za eutanáziu považuje zmierňovanie silných príznakov choroby, utlmovanie bolestí a tým pokojné sprevádzanie k dôstojnej prirodzenej smrti. Ide o pomoc zdravotníka a jeho podporu počas umierania. Aj táto forma je však u nás nelegálna.

Radí sa sem aj ukončenie liečby, ktorá má predlžovať život dlhodobo chorého pacienta. V tomto prípade hovoríme o dobrovoľnej eutanázii.

Deliť ju vo všeobecnosti môžeme na pasívnu a aktívnu. Pasívna je chrakterizovaná neposkytnutím liečby, ukončenie podávania potrebných liekov či odpojenie od dýchacích prístrojov.

Aktívna eutanázia je už priame a úmyselné konanie za účelom ukončenia života pacienta. Môže byť priama, keď lekár poskytne pacientovi látku, ktorá ukončí jeho život. Nepriama je pri poskytovaní utmlujúcich liekov s výsledkom rýchlejšieho príchodu smrti.

Etický kódex zdravotníckeho pracovníka

Zdravotnícki pracovník má poslanie, ktorým je pomoc a starostlivosť o ľudí. Majú ju vykonávať s hlbokým ľudským vzťahom k človeku.

Je povinnosťou zdravotníkov zachovávať život, chrániť, podporovať a obnovovať zdravie, predchádzať chorobám, mierniť utrpenie bez ohľadu na národnosť, rasu, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu, politickú príslušnosť, spoločenské postavenie, morálnu či rozumovú úroveň a povesť pacienta.

Etický kódex nepovoľuje ukončiť život pacienta nijakým spôsobom. 

Zdravotník ma tiež ale povinnosť starať sa o zdravie jednotlivca a spoločnosti v súlade so zásadami ľudskosti, v duchu úcty k ľudskému životu od jeho počiatku  až  do  konca s rešpektovaním dôstojnosti ľudského jedinca.

Zachovanie života

Hovorí teda etický kódex o zachovaní života za každú cenu alebo o dôstojnom odchode bez zbytočného predlžovania skutočného utrpenia pacienta? Závisí najmä od rozhodutia pacienta.

V prípade liečby je povinnosť zdravotníka jasná. Pacientovi má byť poskytnutá zdravotnícka pomoc. Je dôležité pravdivo a jasne pacientovi vysvetliť jeho stav, možnosti jeho liečby a iné postupy. 

Vždy je vhodné pacientovi poskytnúť písomný súhlas a informácie o jeho stave. V prípade odmietnutia liečby zo strany pacienta, ktorá by mala za následok jeho úmrtie, by malo byť vydané vyhlásenie.

Ide tak aj o ochranu lekára. Pacient v ňom vyhlasuje zrieknutie sa akejkoľvek liečby a potvrdí aj svoju informovanosť o následkoch tohto kroku.

Odmietnutie liečby je potrebné odlíšiť od eutanázie. Pacient tak aktívne nevykonáva kroky k samovražde, ale iba nesúhlasí a nevykonáva liečbu, ktorá mu je odporúčaná. 

Výnimočné prípady

Existujú však aj prípady pacientov napríklad s duševnou chorobou, ktorí si neuvedomujú následky konania a nevedia jasne posúdiť situáciu. V týchto prípadoch je vhodné sa obrátiť na súd.

Taktiež poznáme aj pojem distanázia, ktorá je opakom eutanázie. Ide o prípady, kedy je pacient umelo až násilne udržiavaný pri živote výlučne umelými prostriedkami.

Hovoríme o umelom predlžovaní utrpenia. Človeku je v tomto prípade priam až bránené odísť zo sveta, hoci jeho stav nepopierateľne smeruje touto cestou.

Liečba pacientovi neprináša prospech či úľavu, zvyšuje jeho bolesť a utrpenie.

Zdroje

• Kuře, Jozef. Dobrá smrť: K filozofickému ujasneniu pojmu eutanázie
• Kováč, Peter. Eutanázia a asistovaná samovražda z hľadiska trestného práva
• SPIŠÁK, Martin. Majú Slováci právo na smrť? Alebo ako sa na eutanáziu pozerá právo