späť na zoznam článkov

Má vaše dieťa Aspergerov syndróm?

Má vaše dieťa Aspergerov syndróm?

Aspergerov syndróm je súhrnný názov pre poruchy na úrovni sociálnej interakcie, komunikácie a správania. V súčasnosti ho možno kategorizovať ako samostatné ochorenie zaradené do porúch autistického spektra. Postihnuté sú rovnaké oblasti ako pri autizme no úroveň postihnutia je odlišná a má svoje špecifické črty. Tieto odlišnosti značnou mierou vplývajú na život dieťaťa alebo aj dospelého a robia ho ,,iným". Úroveň inteligencie býva normálna až vysoká.


Aspergerov syndróm patrí medzi poruchy autistického spektra. Možno ho zaradiť medzi ľahšie formy autizmu so zachovanou inteligenciou. Ako sa prejavuje a čo možno očakávať?

Čo je Aspergerov syndróm?

Pojem Aspergerov syndróm zaviedla v roku 1981 britská lekárka a psychologička Lora Wing, ktorá napísala aj mnoho publikácií o tomto ochorení vrátane autizmu.

Názov ochorenia bol pomenovaný po jeho objaviteľovi, ktorým bol vieďenský profesor medicíny a pediater Hans Asperger (1906-1980). Ten pozoroval skupinu svojich detských pacientov s normálnym a vyšším IQ, s určitými odchýlkami správania od normy.

Tieto deti boli pohybovo menej obratné, menej a zvláštne komunikovali, mali introvertné správanie sa samotára, ich záujmy vykazovali určitý obmedzený stereotyp a repertoár záujmov a činností sa opakoval. Prvotne tento ,,súbor zvláštností" nazval ,,autistická psychopatia".

Porucha autistického spektra

Aspergerov syndróm je porucha autistického spektra prejavujúca sa kvalitatívnymi poruchami sociálnej interakcie, komunikácie a správania ako pri autizme s normálnym inteligenčným kvocientom, v niektorých prípadoch až vysokým.

Tento syndróm je rôznorodý a nazýva sa tiež sociálna dyslexia alebo spoločenská porucha osvojovania si.

Výrazne ovplyvňuje spôsob akým dieťa komunikuje s okolím a tým znemožňuje chorému nadväzovať vzťahy s ostatnými ľuďmi, čo môže mať za následok až vyčlenenie jednotlivca z kolektívu a upevňovanie introvertného chovania sa. Tieto problémy nevymiznú ale pretrvávajú aj v dospelom veku.

Neporušená inteligencia dáva ľuďom s týmto syndrómom možnosť života na úrovni normálneho zdravého človeka ale pre ostatných so správaním ,,čudáka".

Uzavretosť pred okolitým svetom, neschopnosť spoločensky aktívneho správania a nižšia komunikatívnosť býva v dospelosti jediným nedostatkom inak normálne fungujúceho jedinca.

Ako sa Aspergerov syndróm prejavuje?

Prejavy tejto duševnej poruchy sú rôznorodé, prebiehajúce na viacerých úrovniach súbežne a nie u každého sa prejavuje totožne. Vzhľadom na normálnu až vyššiu inteligenciu sa symptómy stávajú málo výraznými a viditeľnými, čo sťažuje skorú diagnostiku ochorenia hlavne u detí, ktoré sa ešte len začínajú učiť mnohým veciam.

Sám Hans Asperger nazýval svojich malých pacientov ,,malými profesormi". Veľakrát sa konečná diagnóza stanoví až po rokoch, v niektorých prípadoch zostáva navždy skrytá. Ochorenie postihuje častejšie chlapcov ako dievčatá v pomere 3:1, no v poslednej dobe sa uvažuje nad tým, že u dievčat je ochorenie lepšie skryté a prejaví sa v neskoršom veku.

Poruchy sociálnej interakcie (vzájomných medziľudských vzťahov)

dieťa hrajúce sa s kameňom na chodníku
Introvertné správanie sa dieťaťa

Väčšina detí s Aspergerovým syndrómom preferuje samotu, nemajú veľa kamarátov a nerozumejú chovaniu svojich rovesníkov. Ľuďom sa zámerne vyhýbajú, nie pretože by chceli byť sami, naopak tým veľmi trpia.

Snažia sa byť spoločenskými a bojujú, pre nich s nepochopiteľným vonkajším svetom ale sa im to nedarí z čoho bývajú neraz smutný. V spoločnosti sa cítia byť ,,iný" ako ostatní.

Nerozumejú chovaniu druhých, rôznym gestám, pohľadom a reči tela. Tieto sociálne vzťahy sa pre nich stávajú nezrozumiteľnými, čo vedie k pocitom opustenosti, bezmocnosti, smútku a utiahnutia sa so úzadia.

V detskom veku práve pre neschopnosť zo strany kamarátov a veľakrát až výsmech či šikanu vyčnievajú z kolektívu a preferujú vzťahy k dospelým.

Nie v jednom prípade sa dieťa stáva priam závislým od vzťahu s jedným s rodičov. Rodičia sa pre nich stávajú jediným útočiskom, preto pri včasnej diagnóze je rola matky alebo otca cieľová.

V dospelosti sa naopak cítia lepšie v spoločnosti malých detí. Sú spoločensky izolovaný a ich život je pasívny bez motivácie. V spoločnosti sa necítia príjemne, takisto určité situácie v nich vyvolávajú nepríjemné pocity.

Čím je týchto nepríjemných pocitov a skúseností viac, tým viac sa uzatvárajú do seba. Introvertný spôsob života sa prehlbuje a časom strácajú väčšinu kontaktov s okolitým svetom.

Často trpia až sociálnou fóbiou - strachom zo spoločnosti, spoločenských udalostí a vyhýbajú sa miestam s vysokým počtom ľudí. Spoločenské akcie im pôsobia stres, negatívne pocity, strach a úzkosť.

Okrem sociálnej fóbie, niektorý jedinci môžu prepadať aj iným fóbiám ako napríklad antropofóbia (strach z ľudí), agarofóbia (strach z otvoreného priestranstva), autofóbia (zo samoty), baktriofóbia (strach z baktérií), catagelofóbia (strach z posmeškov druhých ľudí), cherofóbia (strach zo zábavy), chiraptofóbia (strach z dotykov), decidofóbia (strach z rozhodovania sa), didaskaleinofóbia (strach z chodenia do školy),enosiofóbia (strach z kritiky), klaustrofóbia (strach z uzatvorených priestorov), ochlofóbia (zo zaľudnených priestorov) a veľa ďalších, ťažko vysvetliteľných fóbií.

Poruchy na úrovni spoločenských aspektov komunikácie s okolitým svetom 

dieťa v modrej bunde a červenej čiapke pozerajúci sa do objektívu
Dieťa neschopné porozumieť

Vývin reči nie je u týchto detí oneskorený ale veku primeraný. Komunikačné zručnosti sú na dobrej neraz na veľmi vysokej úrovni a majú dobrú slovnú zásobu. Vedia hovoriť plynulo, nemajú problém hovoriť rýchlo a ani pochopiť povedané.

Ich problém spočíva v spoločenských aspektoch komunikácie a úzko súvisí so sociálnou interakciou popísanou vyššie. Nedostatok komunikácie je úzko spojený s nedostatkom kamarátov, čo sa v rannom detstve prejavuje málovravnosťou.

Nedokážu začať, viesť a udržať bežný rozhovor o každodenných (pre nich nezaujímavých) veciach. Nemajú však problém so zložitejším rozhovorom ani na odbornú tému, hlavne ak ich zaujme.

Prevažne nadané deti s vyšším IQ tak môžu pôsobiť hlúpo, či nechápavo pre okolie a byť terčom neopodstatneného výsmechu. Tieto odlišnosti vzhľadom na to, že nie sú ani zďaleka hlúpy si so stúpajúcim vekom začínajú uvedomovať, čím sa prehlbuje izolácia z dôvodu uvedomovania si svojich odlišností.

Pri komunikácií s inými ľuďmi neberú ohľad na to, či to druhého zaujíma a či je to spoločensky vhodné. Reakcie okolia si nevšímajú a ani ich nezaujímajú. Málokedy dajú priestor na spätnú väzbu, iného nenechajú dohovoriť a často skáču do reči. Nevedia odhadnúť vhodný moment vstupu do konverzácie.

Oni sami vedú dlhé monológy o svojich obľúbených témach bez toho, aby si všimli nezáujem protistrany. Ak majú nejakú svoju záľubu alebo obľúbený predmet v škole, dokážu na túto tému nasať enormne veľa informácií a stať sa v danej problematike uznávaným odborníkom.

Pomyslená čiara medzi vysokou odbornosťou a fanatizmom je však veľmi tenká. Mohlo by sa stať, že svojmu záujmu prepadnú viac ako sa očakáva.

Reč býva monotónna ako pri recitovaní básne, uhýbajú sa pohľadom hlavne pri konverzácií. Majú problém s vyjadrovaním sa v citovej oblasti a s prejavom citov ako bozk, pohladenie, vyjadrenie náklonnosti či už slovne alebo neverbálnym spôsobom. Lepšia logika ide na úkor intuície a citov.

Niektorí majú problém pochopiť symbolické alebo dvojzmyselné výrazy. Niektoré metafory a vtipy berú doslovne, čo ich môže doviesť k tomu, že budú medzi rovesníkmi atakovaný posmeškami. Mätie ich sarkazmus, humor, ktorému nechápu. Niekedy si možno aj vy poviete ako môže byť to moje dieťa tak hlúpe, že nepochopí tak jednoduchú a banálnu vec, napriek tomu že po inteligenčnej stránke je v poriadku a neraz vyniká.

Poruchy na úrovni vnímania a predstavivosti

dievčatko v kabáte a s prskavkou v ruke smutne hľadí do zeme
Smutné dieťa

 Úroveň vedomostí týchto detí je priam vysoká. Nemajú najmenší problém s vnímaním faktov, odborných tém, matematických úloh.

To isté sa nedá povedať o vnímaní abstraktných vecí a ich chudobnej predstavivosti. Deťom to môže robiť problémy v škole počas vyučovania výtvarnej výchovy, náboženstva, na karnevaloch alebo na branných cvičeniach.

Deti s Aspergerovým syndrómom dávajú prednosť doposiaľ zaužívaným spôsobom a nedostatok predstavivosti treba chápať ako neschopnosť nachádzať alternatívne riešenia nejakého problému.

Vyvedenie dieťaťa z bežne zaužívanej normy vedie k stavom úzkosti, plačlivosti, depresie a opätovného uzavretia sa do seba. Jednoducho povedané vyvádza ho to z miery a navodzuje nepríjemné pocity.

U najmenších sa to prejavuje preferovaním nejakej rutiny, napríklad zaspávanie v noci s tou istou hračkou - novú netoleruje, jedenie z toho istého taniera a s tou istou lyžicou alebo chodenie do školy tou istou cestou.

V neskoršom veku sa to prejavuje vopred stanoveným harmonogramom a jeho dodržiavaním. Pri náhlej, neočakávanej zmene plánov to rovnako ako maličké deti vyvodzuje staršie dieťa z miery a spôsobuje mu to nepohodlie a smútok.

Akákoľvek zmena v živote či už je to meškanie, spoločenské podujatie, zmena bydliska bývajú pre jedinca z Aspergerovým syndrómom mimoriadne stresujúce. Podobné črty vidíme u ľudí s obsedantno-kompulzívnou poruchou avšak vo vyššej miere s ťažšími pocitmi pri zmene zaužívaného. Obsedantno-komplzívny typ správania býva u veľa detí s Aspergerom ich sekundárnou črtou.

Vynikajúce logické myslenie im však nedovoľuje pochopiť kontext ako zdravému človeku. Autisti sú viac zameraný na detaily, okolité signály, ktoré si zase zdravý človek nemusí všimnúť. Z týchto úlomkov si v hlave skladajú celok po opakovaných myslených rozboroch. Konečný výsledok má však vyššiu výslednú cenu. Pre neustále zameriavanie pozornosti na myslené, strácajú koncentráciu v škole, na prednáškach, v zamestnaní. Autisti musia logicky a vedecky pochopiť a prísť na to, čo zdravý človek pochopil z nejakého signálu či symbolu (intuitívne).

Dá sa Aspergerov syndróm liečiť?

Liečba Aspergerového syndrómu nie je možná. Ide o vývinovú, genetickú poruchu (anomáliu) v pravej hemisfére. Tí, čo sa s týmto ochorením narodili, s ním aj zostarnú.

Život človeka s Aspergerom sa dá ovplyvniť výchovou a učením sa sociálnej interakcie a správnej komunikácie. Deti a ľudia s Aspergerom napriek vyššie uvedenému vedú plnohodnotný život. Rizikový je pubertálny vek, kedy treba zvýšiť opatrnosť, aby sa frustrácia, izolácia a samota nestala dôvodom samovraždy vnútorne smutného dieťaťa.

Ako sa dá stanoviť diagnóza?

Vzhľadom na relatívne normálny nástup rečových schopností v primeranom veku dieťaťa sa Aspergerov syndróm v nízkom veku diagnostikuje len veľmi ťažko.

Deti v tomto vekovom období sa nijak výrazne nelíšia od rovesníkov. Prvé náznaky sú badateľné v predškolskom veku, kedy je dieťa prvý krát v kolektíve. Ani tieto známky však nie sú smerodatné pre konečnú diagnóz aspergera.

Na konečnú diagnózu je potrebná anamnéza porúch vo všetkých oblastiach vyššie uvedenej triády, ktorá je u dieťaťa pozorovaná dlhšiu dobu. Väčšinou sa za dlhšiu dobu pokladajú roky.

Keď sa správanie dieťaťa nemení, má zaužívané stereotypné znaky chovania a izolovanosti v kolektíve je potrebné navštíviť obvodného lekára. Treba mu popísať konkrétne podozrenia a následne vyhľadať psychológa, ktorý po niekoľkých sedeniach diagnózu buď potvrdí alebo vyvráti.

Možno ste nevedeli: Vzhľadom na to, že sa jedná o mozgovú anomáliu je možne aj vyšetrenie SPET (single photon emmision thompgraphy), kde sa jednoznačne preukáže nesúmernosť stavby mozgových hemisfér. Pravá polovica mozgu, na rozdiel od zdravých jedincov má inú stavbu.

Čo robiť ak má vaše dieťa jasne stanovenú diagnózu?

Hlavne nezúfajte! Počet detí s diagnózou autizmus a Aspergerov syndróm síce  enormne stúpa ale správnym prístupom k tomuto ochoreniu sa dá veľa zvrátiť. Aspergerov syndróm je však málo nápadný.

Ťažkosti nastávajú hlavne v pubertálnom veku. Základné problémy pri Aspergerovom syndróme, hlavne pri potvrdenej diagnóze, sú v prevažnej miere ovplyvniteľné. Veľa odborníkov si stanovili diagnostické kritéria Aspergerovho syndrómu.

  • Prvoradá je úloha rodiča. Ako bolo už v článku napísané, väzba dieťaťa na jedného z rodičov býva nadštandardná. Rodič je osoba, ktorej dieťa verí a berie ho ako autoritu.Pokiaľ sa dieťaťu naplno venujeme od útleho veku alebo stanovenia diagnózy, vieme mu pomôcť do určitej miery prekonať prekážky a zábrany spojené so sociálnou interakciou. Dieťa treba učiť k správnej komunikácii, hlavne mu opakovane vysvetľovať kedy a čo je vhodné povedať.
  • Napriek problémom s predstavivosťou sa tento bod netýka všetkých chorých. Nejeden Asperger je spisovateľom, umelcom, básnikom, maliarom či hudobníkom. Takisto sa môžu stať uznávanými vedcami, či nositeľmi Nobelových cien.
  • Významnú rolu zohráva aj skúsený psychológ, ktorý má skúsenosti s deťmi s Aspergerovým syndrómom prípadne autistami. Pokiaľ si dieťa k nemu vytvorí pozitívny vzťah máme takmer vyhrané.
  • Psychológ usmerňuje dieťa na profesionálnej úrovni a ak ono spolupracuje, je to cesta k úspechu. K dispozícii sú aj špeciálne súkromné školy. Je na úvahe lekára a psychológa, či je pre dieťa táto škola vhodná alebo je lepšie vzhľadom na jeho stav navštevovať školu ako doposiaľ.

Otestujte sa:

1. Čo je to Aspergerov syndróm?

2. Aká je úroveň inteligencie týchto detí?

3. Asprgerov syndróm sa prejavuje:

4. Čo preferuje dieťa s týmto syndrómom?

5. Čo je to sociálna fóbia?

6. Aký problém majú s komunikáciou?

7. Medzi jednu s obľúbených činností deti s Aspergerovým syndrómom patrí:

8. Aku majú predstavivosť?

9. Akým ochorením je Asperger?

10. Akým vyšetrením je možné odhaliť u týchto pacientov mozgovú anomáliu?

Gratulujem, odpovedal/a ste správne na všetkých 10 otázok :-) Excelentný výsledok.

Gratulujem, odpovedal/a ste správne na 9 z 10 otázok. Skvelý výsledok.

Gratulujem, odpovedal/a ste správne na 8 z 10 otázok. Výborný výsledok.

Gratulujem, odpovedal/a ste správne na 7 z 10 otázok. Dobrý výsledok.

Gratulujem, odpovedal/a ste správne na 6 z 10 otázok. Celkom dobrý výsledok.

Odpovedal/a ste správne na polovicu otázok. Priemerný výsledok. Nabudúce to bude lepšie.

Odpovedal/a ste správne na 4 z 10 otázok. Nedostatočný výsledok. Nabudúce to bude lepšie.

Odpovedal/a ste správne na 3 z 10 otázok. Nedostatočný výsledok. Nabudúce to bude lepšie.

Získal/a ste iba 2 správne odpovede z 10. Nečítal/a ste pozorne. Zlý výsledok.

Máte iba jednu správnu odpoveď :-( Nečítal/a ste pozorne. Veľmi zlý výsledok.

Všetky Vaše odpovede boli bohužiaľ nesprávne :-( Nečítal/a ste pozorne. Máte ten najhorší výsledok.

Naposledy aktualizované 18.07.2018

Prihlásiť na odber noviniek

Autor článku

Bc. Lucia Sýkorová

Bc. Lucia Sýkorová

Redaktor

Vyštudovala som Strednú zdravotnícku školu a UKF v odbore urgentná medicína. Od roku 2008 som pracovala 10 rokov v Záchrannej zdravotnej službe na pozícii zdravotnícky záchranár. Neodkladnej prednemocničnej starostlivosti a urgentným stavom sa venujem doteraz ako Operátor záchrannej zdravotnej služby na linke tiesňového volania 155.

Zobraziť viac článkov Najnovšie články v magazíne
Čo môže znamenať točenie hlavy v tehotenstve? Čo môže znamenať točenie hlavy v tehotenstve?

Každá nastávajúca mamička si musí prejsť mnohými nepríjemnými zmenami. Okrem nevoľnosti a únave, sa často tehotné ženy sťažujú i na točenie hlavy. Tento častý príznak môže mať viacero...

Afty naše každodenné - môžu byť u detí, aj v tehotenstve Afty naše každodenné - môžu byť u detí, aj v tehotenstve

Afty sú nepríjemné, zapálené pľuzgieriky, ktoré sa vyskytujú na sliznici ústnej dutiny. Tieto bolestivé vriedky môžu potrápiť najmä deti a tehotné ženy. Prečo je tomu tak? Môžu byť...

Jedálniček pre pacientov s celiakiou, dôležité obmedzenia Jedálniček pre pacientov s celiakiou, dôležité obmedzenia

Celiakia  je novodobé ochorenie. Existovala aj v minulosti, ale pôvod zdravotných ťažkostí bol dlho nejasný. Prejavy boli závislé od stravovacích návykoch . Časom sa prišlo na...

Počas tehotenstva sa chráňte pred zápalom vaječníkov Počas tehotenstva sa chráňte pred zápalom vaječníkov

Zápal vaječníkov je pomerne časté gynekologické ochorenie. Na svedomí môže mať rôzne zdravotné komplikácie, v rátane neplodnosti. V tehotenstve toto zápalové ochorenie predstavuje riziko...

Ako schudnúť z brucha? Ako schudnúť z brucha?

Schudnúť z brucha je samozrejme možné. Ak si však niekto myslí, že sa to dá izolovane len z tejto telesnej partie, tak mám preňho dobrú správu. Pri redukcii hmotnosti sa budú strácať...


Pridajte skúsenosť Skúsenosti užívateľov

Zatiaľ neboli pridané žiadne skúsenosti. Podeľte sa s ostatnými o svoje skúsenosti.