Parazitická pleseň, kandidóza: Kožná pleseň môže škodiť orgánom?

Kandidóza

Kandidóza (candidosis) je pomerne časté hubové ochorenie spôsobené rôznymi plesňovými pôvodcami.

Vyvolávatelia mykóz sú známi už od roku 1837. Momentálne ich poznáme až vyše 200 druhov. Ochorenie však vyvoláva len 12 z nich.

Zaujímavé:
Záhadná smrť herečky Brittany Murphy v Decembri 2009, a jej manžela Simona Monjacka len o niekoľko mesiacov neskôr sa pretriasala médiami. Vyšetrovatelia najskôr odmietali priznať, že by za skorý skon populárneho páru mohla práve pleseň, nachádzajúca sa v ich dome. Práve tá však mala za následok ich dýchacie ťažkosti, ktorým nakoniec podľahli.

Najčastejšie sa stretávame s plesňami (mykózami) spôsobenými kvasinkou Candida albicans, a to napriek tomu faktu, že za posledné desaťročia stúpa počet ochorení Non albicans candida. Častou príčinou mykóz  je aj vláknitá huba Aspergillus fumigatus.

Medzi non albicans kandidózy patria plesňové ochorenia vyvolané napríklad kvasinkou:

• Candida Parapsilosis
• Candida Tropicalis
• Candida Glabrata
• Candida Krusei
• Candida Species
• Candida Hamata
• Candida Guilliermondii
• Candida Lusitaniae
• iné

Medzi vláknité huby vyvolávajúce plesňové ochorenia zaraďujeme:

• Fusarium Species
• Zygomycetes
• Scedosporium species
• iné

Dôležité: Plesňové ochorenie, postihujúce hlavne kožu a sliznice nám môže alarmovať poruchu imunity organizmu z rôznych chorobných príčin (AIDS, cukrovka alebo iné vážne ochorenia). Preto okrem samoliečby mykózy voľne dostupnými liečivami, je potrebné pátrať po príčine zníženej obranyschopnosti a následnej plesňovej infekcii.

Organizmus človeka a huby

Huby sú odpradávna súčasťou prirodzenej mikroflóry organizmu (saprofyt), kde žijú v symbióze spolu s ostatnými mikroorganizmami nachádzajúcimi sa na povrchu ľudského tela, slizníc či vnútorných orgánov.

Ku kolonizácii ľudského organizmu plesňami dochádza už u novorodencov, v dobe pôrodu. Najčastejšie osídľujú ústnu a črevnú sliznicu. Za normálnych okolností nespôsobujú žiadne zdravotné ťažkosti a ľudia si prítomnosť húb neuvedomujú.

Problém nastáva pri ich premnožení sa za určitých špecifických okolností, kedy dochádza k prejavom ochorenia. Deje sa tak hlavne pri znížení imunity z iných chorobných príčin, hlavne pri oportúnnych ochoreniach (nádorové ochorenia, AIDS).  

Rizikovú skupinu predstavujú aj obézny ľudia alebo tehotné ženy. Vhodné podmienky pre ich množenie predstavuje aj užívanie niektorých liekov.

Základné delenie mykóz:

1. povrchové (superfiaciálne) mykózy - plesne napríklad na koži, slizniciach, nechtoch
2. systémové (orgánové) mykózy - pľúcne mykózy, plesňové ochorenie močového ústrojenstva

Huby vo vonkajšom prostredí

Mikroskopické huby sú takmer všade okolo nás. Okrem toho, že osídľujú povrch kože, slizníc ale aj orgánov človeka, napádajú taktiež zvieratá a rastliny. Vyskytujú sa vo vode (stojaté povrchové vody, rezervoáre vody), v pôde, sú rozptýlené vo vzduchu.

Rovnako tak sa nachádzajú na neživých predmetoch (steny, kúpeľne, toalety, sprchy, odpady, jedlo, špinavé ruky). 

Zaujímavé: Pleseň je všade okolo nás. Videl ju takmer každý. Dobrým príkladom, viditeľným ľudským okom je dlhšie zabudnutý chlieb, na ktorom sa vytvára zelenkavo belavý film.

Prospešná pleseň objavená vďaka neporiadku

Pozitívne účinky plesne objavil známy lekár Alexander Fleming. Nestalo sa tak však vďaka jeho vedomostiam, ale práve vďaka neporiadku, ktorý zanechal vo svojom laboratóriu v roku 1928 a následne odcestoval.

Po návrate z dovolenky si všimol, že na neumytých kultivačných miskách sa nachádza pleseň. Baktérie, ktoré boli predmetom kultivácie, sa tam ale už nenachádzali.

Tak prišiel na to, že pleseň produkuje antimikrobiálnu látku, ktorá ničí baktérie a potom ju izoloval. Výsledným produktom bolo antibiotikum Penicilin (PNC), ktoré sa do dnešnej doby považuje za najúčinnejšie.

Plesňové ochorenie novorodencov a dojčiat - soor

Veľmi často sa stretávame s plesňovým ochorením novorodencov a dojčiat. K prejavom kandidózy dochádza najčastejšie u novorodencov okolo druhého týždňa života - soor.

U dojčiat a batoliat sa stretávame s plesňovým ochorením kože a záhybov v oblasti, kde nevzdušná plienka nalieha na kožu. V týchto miestach je ideálne prostredie (teplo a vlhko) na premnoženie kvasiniek.

Prevenciou je kupovanie len kvalitných plienok, ich správne uskladňovanie v suchom prostredí a pravidelné prebaľovanie a udržiavanie detského zadočku v suchu.

Menej často sa objavuje v podpazuší alebo v oblasti krku u bacuľatých detí.

Soor a kandidóza dojčiat - klinický obraz

Soor (laicky žabka alebo aj múčnivka) sa typicky objavuje na sliznici ústnej dutiny, prevažne na podnebí, jazyku a lícnej sliznici. Ochorenie sa manifestuje vo forme bielych, takzvaných mliečnych škvŕn, ktoré sa nedajú zotrieť. Pri násilnom mechanickom pokuse o odstránenie krvácajú a sú bolestivé.

Plesňové ochorenie dojčiat a batoliat v kožných záhyboch môže v úvode pripomínať bežné zapareniny. Koža je lakovo začervenaná, zmäknutá, pričom sa vyskytujú menšie trhlinky. Ložisková spodina je naopak mliečne sfarbená s prítomnosťou pľuzgierov. To býva pre bábätká bolestivé, preto sú nepokojné a často plačú.

Plesňové ochorenie kože a slizníc

Infekcie kože a slizníc (mucocutánne mykózy) bývajú samostatné alebo sa vyskytujú spolu. Mykotické ložiská spôsobujú na koži povrchové ale aj hlbšie poškodenia kožného krytu. Veľmi často k nim dochádza u oslabených - imunodeficientných pacientov.

Príčinou býva taktiež nedostatočná hygiena, nadmerné potenie, tesný, nevzdušný odev či narušenie prirodzenej kyslosti kože (pH).

Príznaky plesňového ochorenia slizníc a kože

Prejavy mykotického ochorenia sú totožné ako u novorodencov (soor). Na koži sa objavujú pľuzgieriky s bielou spodinou. Po ich prasknutí vzniká ohraničené ložisko, ktoré je lesklé a červené. V ložisku sa vytvárajú trhlinky a v jeho osa olupuje povrchová vrstvička kože.

Prejavy na slizniciach sa manifestujú belavými ložiskami. Chorý pociťuje sucho a škriabanie v postihnutom mieste. Neskôr ide o svrbenie až bolestivosť.

Bolestivé prehĺtanie napríklad pri napadnutí sliznice dutiny ústnej spôsobuje nechutenstvo a problém s príjmom potravy.

Plesňové ochorenie nechtov - onychomykóza

Plesňové ochorenie nechtov sa vyskytuje vo väčšej miere na nohách (až sedem krát častejšie ako na prstoch horných končatín) ale môže sa objaviť aj na rukách. Plesne na končatinách, ktoré postihujú prevažne okolie prstov a nie sú ničím zvláštnym.

Nechtová mykóza predstavuje viac ako 50% ochorení nechtov, ktoré spôsobujú zmenu a deštrukciu nechtu.

Onychomykóza sa šíri buď priamym kontaktom alebo ju možno dostať na miestach kde je vlhko a teplo (spoločné sprchy, kúpaliská, tropické oblasti). Vytvoriť sa môže aj pri nosení tesných a nevzdušných topánok a nesprávnej hygiene.

Ako vyzerá nechtová mykóza?

Ochorenie sa najčastejšie vyskytuje u ľudí so zvýšenou potivosťou nôh. Najskôr sa objaví prvotné svrbenie, koža v postihnutom mieste je začervenaná a macerovaná (zmäknutá). Neskôr môže praskať, pričom sú viditeľné drobné trhlinky kože (ragády).

Pleseň sa šíri na nechtové lôžko. Jeho povrch sa stáva žlto až hnedo sfarbený (pôsobí akoby bol špinavý), necht je zhrubnutý, lámavejší, sú prítomné priečne ryhy až nakoniec dochádza k jeho hyperkeratóze, deformácii, strate kutikuly a rozpadnutiu sa.

Plesňové ochorenie vagíny

Zápalové ochorenie pošvy spôsobené plesňami je jedným z najčastejších gynekologických problémov. Prejavy vaginálnej mykózy sú častým dôvodom návštevy gynekologickej ambulancie.

Faktorov, ktoré toto ochorenie spúšťajú je mnoho (lieky, stres, gravidita, obezita, cukrovka, AIDS). Faktom však zostáva, že vagína je z hľadiska teploty a vlhkosti ideálnym predilekčným miestom vzniku mykóz ale aj iných ochorení (napríklad bakteriálnych).

Ako sa prejavuje vaginálna mykóza?

Najnepríjemnejším príznakom, ktorý obťažuje pacientku vo dne aj v noci, je nepríjemné svrbenie pošvy a okolia vonkajšieho genitálu. Dostavuje sa silný výtok vodnatej konzistencie alebo častejšie hustý biely, tvarohový výtok s kyslým zápachom. Lokálne je prítomné začervenanie a opuch. V pošve sa vyskytujú belavé povlaky podobne ako je to u novorodencov so soor.

Plesňové ochorenie postihujúce vnútorné orgány

Plesňovým ochoreniam postihujúcim vnútorné orgány hovoríme aj invazívne systémové mykózy. K invázii húb do systému dochádza v dôsledku zníženia celkovej alebo lokálnej imunity človeka. Počet takýchto pacientov neustále narastá a to z dôvodu zvýšeného počtu imunodeficientných ľudí.

Medzi rizikové skupiny ľudí patria:

• rizikoví novorodenci (nízka pôrodná hmotnosť)
• starší pacienti (nad 70rokov)
• pacienti s AIDS (akútny imunodeficientný syndróm)
• pacienti liečení imunosupresívnou terapiou (lieky potláčajúce imunitu - transplantácia orgánov, krvotvorných buniek)
• pacienti dlhodobo liečený antibiotikami
• pacienti dlhodobo užívajúci steroidy
• pacienti s vrodeným ale aj získaným imunodeficitom
• pacienti s nádorovými ochoreniami a s následnou agresívnou liečbou (chemoterapia, kortikoterapia)
• pacienti trpiaci leukémiou
• pacienti s krvnými malignitami
• pacienti s ťažkou cukrovkou a ketoacidózou a so zlyhávaním obličiek
• pacienti s cystickou fibrózou
• pacienti s cytomegalovírusovou infekciou
• pacienti po opakovaných väčších chirurgických výkonoch
• pacienti s rozsiahlymi popáleninami
• pacienti po ťažkých mnohopočetných poraneniach viacerých orgánových systémov
• pacienti s invazívnou mykózou v anamnéze

Orgány najčastejšie postihnuté kvasinkami:

• krvný obeh napadnutý plesňami
• dýchací systém napadnutý plesňami
• močová sústava napadnutá plesňami
• chronická diseminovaná forma ochorenia

Liečba plesňových ochorení

Liečba plesňových ochorení sa teší až 90% úspešnosti. Dôvodom je široké spektrum antimykotík (liekov proti plesniam), ktorými disponuje dnešný trh. Neoddeliteľnou súčasťou liečby musí byť bezpodmienečne hygiena ale aj úprava životosprávy a v niektorých prípadoch liečba základného ochorenia.

Možnosti liečby plesní:

1. lokálna (miestna) terapia - liečivo sa v podobe roztoku, krému či masti aplikuje lokálne na postihnutú oblasť
2. celková (systémová) terapia - používa sa v prípade, že lokálna terapia nie je úspešná, prípadne ak dochádza k opakovaným a častým recidívam ochorenia

Antimykotiká používané pri liečbe plesní

Liečba mykóz závisí od viacerých faktorov. Prvoradá je príčina zníženia imunity a fakt, prečo sa pleseň objavila. Nemenej dôležitý je vek a aktuálny stav pacienta. Aj lekár - dermatológ musí byť skúsený na to, aby stanovil správnu diagnózu.

Antimykotiká sa zväčša používajú širokospektrálne. Pôsobia tak, že zastavujú delenie buniek mykóz, čím zastavujú ich rast a ďalšie množenie. Pôsobia na aktívne rastúce huby, nie na spóry (tzv. spiace bunky). Doba liečby by sa mala dodržiavať podľa ordinácie lekára. Zväčša trvá 2 až 3 týždne.

V liečbe mykóz majú svoje prvenstvo imidazolové preparáty. Do tejto skupiny patrí napríklad ketokonazol. Vhodné sú aj triazolové deriváty ako flukonazol, itrakonazol a posakonazol alebo echinokandíny typu kaspofungín a mikafungín.

Najznámejšie preparáty na liečbu mykóz:

1. soor (sóda bikarbóna, genciánová violeť)
2. plesne na koži a slizniciach (genciánová violeť, candimis)
3. nechtová mykóza (canesten kombi, candibene, nailexpert, manuka myconail, tea tree oil, iza effect, lamisil)
4. vaginálna mykóza (rosalgin, gynofit, gyno - pevaryl, canesbalance, canesten gyn, jenamazol)
5. systémová a recidivujúca mykóza (mycomax, fungicidin, candimis)

Otestujte sa