Patologické hráčstvo - gamblerstvo. Aké má dôsledky na život?

Patologické hráčstvo - gamblerstvo. Aké má dôsledky na život?
Zdroj foto: Getty images

Patologické hráčstvo - gablerstvo patrí medzi psychiatrické ochorenia od roku 1994. Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb sa jedná o poruchu osobnosti, konkrétne o návykovú, impulzívnu poruchu. Niektorý odborníci ho označujú aj ako „nelátkovú závislosť”, pretože má s ostatnými závislosťami mnoho spoločných znakov.

Hra ako taká patrí medzi úplne legálne voľno-časové aktivity.
Gamblerstvo znamená taktiež legálne hráčstvo, ktoré však od hráča vyžaduje menšie, alebo väčšie finančné zdroje.

Patologické hráčstvo je ale už definované podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb ako časté, resp. opakujúce sa epizódy hráčstva, ktoré dominujú v živote jedinca a zároveň vedú k narušeniu jeho rodinných, spoločenských, pracovných a materiálno-ekonomických hodnôt.

Vzniká ako dôsledok vzájomnej súhry psychologických, behaviorálnych, kognitívnych a biologických faktorov.

Hry, ktoré gambler hráva sa nazývajú hazardné hry. Rozdiel medzi hazardom a obyčajnou hrou je v tom, že pri hazarde sú v stávke zväčša peniaze (poker, black jack, kocky, ruleta, mariáš, automaty, bingo, loto, keno, eurojackpot), ale aj život a zdravie (ruská ruleta).

Zaujímavé:
V niektorých štátoch je hazard zakázaný.
Na Slovensku prevádzkovanie hazardných hier upravuje zákon, pričom prevádzkovateľ podniku (napr. kasíno) musí mať licenciu, a samozrejme odvádzať štátnu daň.
Zatvorenie kasín by znamenalo pre štát veľký škrt cez rozpočet (podobne je to s alkoholom a cigaretami).
V marci 2019 vznikol Úrad pre reguláciu hazardných hier, čo je vlastne rozpočtová organizácia patriaca pod MF-SR, ktorá je napojená na štátny rozpočet.

Rizikové skupiny ľudí s vysokou pravdepodobnosťou vzniku patologického hráčstva

  • ľudia s pozitívnou rodinnou anamnézou gamblerstva
  • podľa štatistík patria medzi najrizikovejšie skupiny ľudí mladistvý (priemerný vek začatia gamblerstva je 12 rokov) a mladí ľudia
  • rizikovou skupinou sú aj jedinci s predchádzajúcou psychickou traumou počas detstva (úmrtie v rodine, rozvod, alkoholizmus, výchova)
  • častejšie sú postihnutý muži, no stúpa taktiež gambling u žien
  • hazardu rýchlo podľahnú hlavne nezamestnaní ľudia, a ľudia s nízkym príjmom. Dôvodom je „vidina” veľkého a rýchleho zisku.
  • zraniteľný sú aj tí, ktorí prichádzajú s hrou často do kontaktu (krupiéry, zamestnanci nočných podnikov ...)

Patologickému hráčstvu sa zatiaľ nevenuje zvýšená pozornosť, pritom postihuje pacienta, jeho rodinu, ale aj celú spoločnosť.
Samotný pacient si v čase rozvoja gamblovania nemusí v plnom rozsahu uvedomovať, do akého problému sa dostal. Prvým článkom v identifikácii diagnózy býva zväčša rodina.

.

Hry voľakedy a teraz

Hry odpradávna patrili k životu človeka. Boli formou oddychu a zábavy, teda ich princípom nebolo získanie veľkého množstva peňazí.
Človek v minulosti uprednostňoval jednoduché hry, ako napríklad hádzanie kamienkami, či vetvičkami. Neskôr to boli loptové hry, kartové hry, kocky, či šachy.

Koncom 16. storočia vznikali stále zložitejšie hry. Už sa jednalo o prvých predchodcov dnešných hracích automatov. Boli to menšie hracie prístroje ako napríklad hracie skrinky.

V roku 1905 vynašli v Nemecku automat nazývaný Bocián, ktorý po vhodení mincí vyhodil čokoládu.

Prvý hrací automat bol vyrobený v roku 1981 v New Yorku. Obsahoval 5 valcov a 50 kariet. Stal sa veľmi rýchlo populárnym, a onedlho sa rozšíril. Výhru ale ešte nepredstavovali peniaze, ale to čo ponúkal konkrétny podnik (pohárik whisky).

Dnešné hazardné hry

V dnešnej dobe existuje množstvo hazardných hier, ktoré sú veľmi populárne. Číslom jeden ale zostávajú stále výherné hracie automaty.

Ide o skupiny hier, ktorý už neslúžia na zábavu, ale ako prostriedok k strate väčšieho množstva peňazí a vzniku závislosti.

Pri patologickom hráčstve existuje komorbidita s inými závislosťami (cigarety, alkohol, drogy), ale aj s inými psychickým ochoreniami.

  • poker - je hazardná kartová hra, ktorej princípom je skombinovať svoje karty s ďalšími ťahanými kartami tak, aby došlo k najlepšej kombinácii s najvyššou hodnotou
  • black jack - je hazardná hra, ktorej princípom je dosiahnutie väčšieho súčtu bodov ako má spoluhráč
  • mariáš - je hazardná kartová hra. Hrá sa zo sedmovými kartami, pričom kombinácia kráľ - dáma má najvyššiu hodnotu.
  • kocky -  ide o hru s kockami, pričom vyhráva hráč s najvyšším súčtom
  • ruleta - je hra na stroji, ktorý má tvar kolesa. Ten pozostáva z dvoch poschodí. V hornom sú číslice a v dolnom chlieviky pre hádzanú guľôčku. pred hodom sa uzatvárajú stávky na čísla a farby.
  • hracie automaty - ide o najpopulárnejšiu hazardnú hru, kedy po vhodení mincí je možné zatočiť valcami na automate. Tie obsahujú rôzne karty a znaky, pričom 2 alebo 3 rovnaké znaky znamenajú výhru podľa predtým určenej stávky.

Kto je to patologický hráč?

Za patologického hráča, alebo gamblera považujeme takého človeka, ktorý spĺňa základné kritéria gamblerstva. O človeku, ktorý sporadicky hráva automaty, či iné hry, nemožno automaticky prehlásiť, že gambluje len preto, že sa to niekomu zdá až príliš často.

Zaujímavé:
EEG (elektroencephalograf) robené patologickým hráčom vykazuje určité abnormality v čelovom a spánkovom, mozgovom laloku. Predpokladá sa, že elektrické odchýlky týchto častí mozgu, spôsobujú zvýšenú impulzívnosť a poruchu pozornosti u hráča.
Iné štúdie zase potvrdzujú narušenie metabolizmu serotonínu, noradrenalínu a dopamínu. V likvore boli zistené vyššie hladiny metabolitov noradrenalínu, v moči hladina adrenalínu.

Kritéria patologického hráča

Existujú určité kritéria, na základe ktorých možno vysloviť záver, že jedinec je gambler. Ktoré to sú?

Základné kritéria patologického hráča:

  • v období jedného roka sa u jedinca vyskytnú minimálne dve epizódy hráčstva
  • tieto epizódy sú pre neho nevýnosné, dokonca stratové, spôsobujú mu stav tiesne a problémy v bežnom živote
  • hráč nie je schopný hre odolať, nemá dostatok vôle na to, aby prestal
  • chorý má nutkavé myšlienky a predstavy hrania (aj minulých zážitkov z hry), je nimi akoby posadnutý, zaujatý

Ďalšie znaky patologického hráča mimo základných kritérií:

  • plánuje opätovné hranie, racionalizuje (klamne si odôvodňuje prečo hrá - napr. útočisko po hádke, hľadanie pokoja)
  • klame rodine a okoliu o pravidelnom hraní, nepriznáva si, resp. zatajuje pravidelnosť hrania
  • zvyšuje množstvo vsadených peňazí a stávok (pocit napätia, vzrušenia)
  • uvažuje kde získať finančné prostriedky na hru (zadlžovanie sa ľuďom, úvery, sprenevera, podvody, krádeže)
  • v čase, keď nehrá má nutkavé myšlienky sprevádzané vnútorným nepokojom, je podráždený, impulzívny
  • kvôli hre stráca zamestnanie, rodinu, kamarátov - rozpadá sa mu osobný život
  • keď si začne uvedomovať svoju závislosť, snaží sa opakovane s hrou prestať, pričom absencia hry spôsobuje nepokoj a zlé pocity

Tabuľka s typmi hráčov:

Sociálny patologický hráči hrajú za účelom vidiny finančného zisku, zväčša sa jedná o ľudí nezamestnaných a sociálne slabých
Patologický hráči s nízkou sebaúctou hrajú aby sa uvoľnili, vyventilovali, zbavili sa hromadiaceho sa napätia (rodina, práca)
Silne závislí patologický hráči hrajú aby unikli pred realitou, sú impulzívny, ťažko ovládajú zlosť, nemajú výčitky kvôli hre ani svojmu správaniu
Patologický hráči s poruchou osobnosti hrajú, pretože pociťujú veľmi intenzívne nutkanie hrať, ktorému nevedia odolať (podobne ako u drogovo závislých)

Kto je mylne považovaný za patologického hráča?

Je naozaj potrebné odlíšiť patologického hráča od normálnych hráčov a stávkarov, a taktiež od ľudí s inými psychiatrickými diagnózami, u ktorých sa taktiež objavuje časté hranie, no nejedná sa o ich primárny problém.

  • Hráči a ľudia, ktorí radi stávkujú – ide o jedincov, ktorí netrpia impulzívnou poruchou patologického hráčstva. Častejšie hranie im spôsobuje chvíľkové vzrušenie. Vo väčšine prípadov však nejde o vzrušenie, ale o pokus ako vyhrať nejaké peniaze. Hranie vedia držať na uzde a poznajú zdravú mieru toho, čo robia. Nikdy nevsadia viac peňazí ako majú. Stratu menších finančných prostriedkov vedia kompenzovať, resp. im nechýba.
  • Psychiatricky chorí jedinci bez diagnózy gamblerstva - často vídame hráčstvo u niektorých psychických porúch. Stretávame sa s ním u manických jedincov, a taktiež u sociopatických osobností. Je úlohou psychiatra na základe prevažujúcich znakov osobnosti a charakteristík oddiferencovať, o ktorú poruchu sa v skutočnosti jedná, a na základe toho ju liečiť.

Patologický hráč prechádza viacerými fázami

Ako každé ochorenie, alebo ako každá závislosť a gamblerstvo má svoj začiatok, priebeh a koniec. Od vzniku závislosti až po jej koniec, či už dobrý, alebo zlý, si gambler prechádza určitými fázami.

  1. Fáza menších výhier
  2. Fáza opakovaných prehier
  3. Fáza úplnej straty kontroly

Fáza menších výhier - začiatočnícke šťastie

Fáza výhier v začiatkoch gamlerstva sa nazýva aj fáza začiatočníckeho šťastia. V tejto fáze je najjednoduchšie s hráčstvom prestať, keďže jedinec ešte nestratil kontrolu nad hraním. Vstavuje zväčša menšie čiastky, ktoré sa mu opakovane darí vyhrávať späť, čím rastie jeho sebavedomie a klamné presvedčenie väčšej výhry.

Problémom je práve to občasné šťastie v hre, opakované malé peňažné výhry, a predstavy veľkej výhry, ktoré mu v tom bránia. Hráč pociťuje optimizmus a eufóriu, a mylne sa domnieva, že získa väčšie množstvo peňazí. Riziko predstavujú hlavne tí, ktorí trpia ich nedostatkom.

Sebavedomie mu dodáva odvahu, a preto zvyšuje stávky, hrá častejšie, a pomaly sa dostáva do bludného kruhu, z ktorého je ťažká cesta von. Hra ho skôr, alebo neskôr úplne pohltí.

Fáza opakovaných prehier

Vyššie stávky a častejšie hranie neznamená žiadnu výhru. Hráč naopak stráca peňažné prostriedky. V snahe získať ich naspäť sa frekventovanosť hry stále o niečo zvyšuje, namiesto aby s ňou skoncoval. Tu už možno hovoriť o patologickom hráčstve.

Strata peňazí sa odráža aj na jeho chovaní a prejavoch. Má problémy nie len v osobnom živote, ale aj v zamestnaní, či škole. Začína klamať rodine a okoliu o tom ako často hrá, a hlavne o tom koľko peňazí prehral. V domnienke, že peniaze získa naspäť si začína požičiavať financie od blízkych, neskôr sa zadlžuje (menšie pôžičky).

Neustále myslí iba na hru - nutkavé myšlienky, taktiež na to, ako s ňou skoncovať, čo sa zväčša nepodarí. Začiatok klamstiev, bezohľadného správania, požičiavania si peňazí, či dokonca menších krádeží znamená začiatok poslednej fázy gamblerstva, a to fázy straty kontroly. Stáva sa uzavretým, izoluje sa od ostatných, je podráždený a nepokojný.

Fáza úplnej straty kontroly

Vo fáze straty kontroly, alebo aj tzv. fáze úplného zúfalstva, už hráč nie je schopný skoncovať s hrou bez pomoci iných. Napriek všetkým predchádzajúcim problémom, ktoré mu priniesla, zvyšuje stávky. Hre venuje všetok svoj čas, a všetok svoj majetok. A nie len svoj. Na získavanie finančných prostriedkov sa neraz uchýli k trestnej činnosti (krádeže, sprenevera).

V tejto fáze je jedinec už úplne izolovaný od okolia. Medziľudské vzťahy sú na bode mrazu, stráca rodinu, zamestnanie, kamarátov. Zostáva úplne sám zo svojou závislosťou. Postupne ho dobiehajú aj predchádzajúce resty, ako napríklad upomienky za nesplácanie úverov, exekúcie, neraz vymáhanie peňazí inými ľuďmi, či súdne procesy za krádeže.

Nachádza sa v situácii, z ktorej niet cesty späť. Uvedomuje si to, má výčitky, no bez pomoci (ktorú často odmieta) sa z toho ani nikdy nedostane. Samozrejme za svoje neúspechy obviňuje všetkých, len nie seba.

Ku koncu holduje aj iným závislostiam (alkohol, drogy), prepadá depresii, beznádeji, a časté sú samovražedné pokusy. Ojedinelé nie sú ani dokonané samovraždy, kedy pacient vidí ukončenie svojho života ako jediné vykúpenie z ťažkej situácie.

Liečba gamblera nie je jednoduchá!

Liečba závislostí je veľmi ťažká. Aj keď patologické hráčstvo nie je závislosť v pravom zmysle slova, má so závislosťou mnoho spoločného.
Jedinec má nutkanie stále hrať, keď nemá možnosť je nepokojný, podráždený, ba dokonca môže vykazovať prejavy podobné abstinenčným príznakom.

Spoločným rysom nie je iba symptomatológia, ale taktiež podobné postupy v terapii patologického hráčstva.
To má samozrejme aj svoju temnú stránku, a tou je v prvom rade súhlas samotného pacienta, ktorý si na jednej strane nechce priznať ochorenie, a na strane druhej podpis znamená dlhodobú absenciu hry.

Psychoterapia a dlhodobá ústavná liečba

Pacient - hráč musí byť plne kontrolovaný inou osobou. Dôvod je jednoduchý. Ako náhle nemá nad sebou kontrolu, vracia sa k hre.
Práve z dôvodu úplnej kontroly je nutná dlhodobá hospitalizácia v špecializovaných, psychiatrických zariadeniach pod dohľadom psychiatra.
Iba v ústavnom zariadení sa dá zamedziť kontaktu s hrou.

Počas hospitalizácie pacient podstupuje rôzne druhy psychoterapie a rehabilitácie. Tieto procedúry sa robia samostatne, ale aj skupinovo. Dôležitým článkom býva rodina.

Lieky a ambulantná starostlivosť

V závažnejších prípadoch býva pacientovi nasadená medikamentózna liečba, ako napríklad antidepresíva, ktoré tlmia pacientovu výbušnosť. zmierňujú nepríjemné pocity, úzkosti, depresie a suicidálne myšlienky.

Po prepustení z liečebne sa odporúča pravidelné, ambulantné sledovanie pacienta psychiatrom. To je veľmi dôležité, pretože u patologických hráčov dochádza k opakovaným vzplanutiam ochorenia pomerne často.

Ďalšie zaujímavé zdroje

  • soslc.sk - Gamblerstvo
  • solen.sk - Patologické hráčstvo, odporúčané postupy
  • nehraj.sk - Mýty o patologických hráčoch
fzdieľaj na Facebooku
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.

Odporúčané