Plagiocefália u detí. Aké polohové deformity hlavičky poznáme?

Určite ste sa stretli už s pojmami ako uležaná, zležaná, preležaná, alebo šišatá hlava. Prečo vzniká a ako sa dá predísť takejto deformite lebky u detí, sa dočítate v článku. 

Deformity hlavičky často vznikajú u novorodencov a dojčiat vplyvom vonkajších síl, ako napríklad: 

• Intrauterinne - ešte počas vývoja vo vnútromaternicovom priestore, kedy bol tlak vyvíjajúci na hlavičku ešte pred narodením, napríklad pri zníženom množstve plodovej vody, ktoré dieťa obklopovalo. 
• Peripôrodne - počas pôrodu, pri komplikáciách, kedy boli použité pôrodnícke kliešte, alebo vákuum extraktum na urýchlenie vypudzovanej pôrodnej fázy. 
• Postnatálne - po narodení, a to buď úrazom, zlým polohovaním najmä u detí s refluxom násilím, alebo u predčasne narodených detí. 

Hlavička novorodenca často vyzerá po pôrode a v prvých týždňoch života mierne zdeformovaná, čo je úplne normálne vplyvom tlaku vo vnútromaternicovom vývoji a po pôrode prechodom cez pôrodné cesty. 

Deformity alebo asymetrie lebky sa udáva u 1. dieťaťa na 300 narodených detí. 

U niektorých detí je deformita zvýšená, hlavne u predčasne narodených detí, u detí s refluxom a detí, ktoré niektoré polohy vôbec netolerujú. 

Hlavička sa správnym polohovaním dokáže pekne vytvarovať.

Spánok na chrbte, napätie krčných svalov môže brániť otáčať hlavu do strany, čím je jedna strana hlavy vystavená riziku sploštenia. 

Lebka

Lebka dieťaťa sa líši od lebky dospelého jedinca. Nielen svojou veľkosťou, ale i jej tvarom. 

Detská lebka má väčšiu mozgovú časť oproti tvárovej časti. 

Lebka nielen chráni mozog, ale u dojčiat kým sú oddelené lebečné kosti, umožňuje jeho objemový rast i vývoj mozgu. 

V prvých 6. mesiacov lebka rýchlo rastie a svoju veľkosť zdvojnásobí, a do veku 2. rokov strojnásobí. Od 7. roku sa jej rast spomaľuje a vo veku 16 až 18 rokov sa vývoj klenby lebky zastaví. 

Kosti lebky sa vyvíjajú pomocou osifikácie - kostnatenia zo základu pomocou väzivového, alebo chrupavkového tkaniva. Kostnatenie začína už u plodu počas vnútromaternicového vývoja. 

Kosti lebky novorodenca sú ešte veľmi mäkké, tenké a pružné, spojené švami na hlavičke, ktoré sú široké. Kosti lebky predčasne narodeného dieťaťa sú ešte mäkšie, ako u donoseného novorodenca. 

Lebečné švy sú väzivové spoje kostí lebky. Švy pokiaľ neosifikujú zvyšujú pružnosť lebky i umožňujú pohyb klenby. 

Kosti sú vďaka nim pohyblivé proti sebe, čo má dôležitú úlohu pri prechode pôrodnými cestami, ktorým sa hlavička prispôsobí. 

U novorodencov a dojčiat sa medzi kosťami lebky, na mieste kde sa švy spájajú nachádzajú fontanely - väzivové pásky. 

Dôležité sú dve fontanely nazývané ako malá a veľká fontanela, ktoré sú hmatné, a sú dôležitým ukazovateľom vnútorno lebečného tlaku. 

Veľká fontanela – sa nazýva aj ako čelová fontanela. Nachádza sa medzi čelom a oboma temennými kosťami na temene hlavy. Má kosoštvorcový tvar a zaniká do konca druhého roku. 

Malá fontanela – sa nachádza medzi temennými kosťami a tylovou kosťou. Má trojuholníkový tvar a zaniká do 3. mesiaca života. 

Na lebke sa nachádzajú ešte ďalšie dve fontanely, ktoré sa nedajú nahmatať, a to sfenoidálna fontanela, ktorá sa nachádza spánkovej jame, a mastoidálna fontanela v zadnej časti lebky za uchom. 

Prečo vzniká deformovanie hlavičky?

Príčiny vzniku deformít sú kraniosynostóza alebo polohovanie. 

Lebka novorodenca v prvých mesiacoch života má schopnosť sa formovať, a preto je náchylná na vznik deformít vplyvom vonkajšieho prostredia. 

Sploštená hlava sa často vyvinie u detí, ktoré veľa času trávia v rovnakej polohe, najčastejšie počas spánku a následným stiahnutým svalov na krku. Slabé, alebo napäté krčné svaly bránia otáčať hlavičku dieťatka, a to vytvára tlak na jedno miesto. 

Deformovaná hlavička z polohovania nemá vplyv na vývoj mozgu a rast dieťatka. Dieťatko nemá bolesti ani iné príznaky. Vyvíja sa normálne, ako každé iné a nejde len o kozmetický problém, ktorý v dospelosti môže vyvolať zníženie sebavedomia a sebaúcty. 

Detský pediater počas pravidelnej prehliadky kontroluje dieťatko a všíma si jeho tvar hlavičky. 

Ak si pediater všimne nerovnosť rastu hlavičky odosiela dieťa k ortopédovi, ktorý sleduje nie len symetriu dolných končatín, ale sleduje aj tvar, veľkosť a formovanie lebky. 

Pri diagnostike sa zisťuje kraniosynostóza – predčasné zrastenie kostí lebky, alebo hydrocephalus – nadmerné hromadenie mozgomiešneho moku vo vnútri lebky, ktoré patria k vážnym diagnózam ovplyvňujúce vývoj mozgu a psychomotorický vývin dieťaťa. 

Prevaha v deformitách sa vyskytuje viac u chlapcov, než u dievčat. Dôvodom býva vyššia pôrodná hmotnosť dieťaťa. 

Deťom vo veku 1. – 4. mesiace je možné deformity upraviť pomocou správneho polohovania. 

V neskoršom veku si už úprava tvaru hlavy vyžaduje špecialistu v odbore ortopédie, ortopedickej protetiky, neurochirurga, chirurga, a rehabilitácie. 

Tvary deformít lebky

Závažnosť deformít sa určuje podľa stupňov závažnosti, pomocou merania kranio cemetrom, a výpočtami s vytvorením 3D fotografii pomocou špeciálneho skenu. 

Plagiocefália

Je nepravidelné oploštenie záhlavia, často spojení s deformitou ušníc, a niekedy aj spojený s vytlačením prednej časti čela. 

Táto deformita býva často spojená s postihnutím krčnej chrbtice, ktorá neumožňuje plný pohyb. Preto dieťa drží hlavičku v jednej polohe dlhší čas. 

Sploštenie hlavičky sa vytvára, keď je ešte lebka dieťaťa mäkká a je na hlavu vyvíjaný opakovaný tlak na jednu stranu. Najčastejšie sa vyvíja z dôvodu pravidelného spánku v jednej polohe. 

Typické pre tento typ tvaru hlavy je sploštenie na jednej strane, pričom druhá strana je naopak vyčnievajúca. 

Pri plagiocefálii je viditeľná nerovnosť tvaru hlavičky. 

Hlavička nemá správny tvar, uši môžu byť nerovnomerne zarovnané, jedno uško dieťatka býva viditeľne posunuté. 

Na strane zadného sploštenia je čelo a ucho vysunuté dopredu. Oko a tvár môže byť tiež posunuté dopredu, čo spôsobuje nerovnosť tváre. 

Z pohľadu z hora vyzerá hlava ako rovnobežník. 

Brachycefália

Celé záhlavie hlavičky je symetricky stlačené. Hlavička je širokého tvaru.  

Stačenie záhlavia môže byť asymetrické, ako napríklad stlačenie boku záhlavia. 

Táto deformita lebky spôsobuje, že hlavička má nižší pomer dĺžky v porovnaní s jej šírkou. Dochádza k skráteniu lebky v predo-zadnom rozmere. 

Symetrická brachycefalia je deformita, ktorá vedie zlej proporcionalite hlavičky. 

Sploštenie je vzadu v strede hlavičky.  Hlava je široká s prominenciou oboch temenných kostí. 

Z boku je hlavička vyššia a sploštená. Čelo je veľké a niekedy posunuté dopredu. 

Často sa vyskytuje u detí, ktoré ležia len na chrbte a neotáčajú hlavičkou. 

Asymetrická brachycefalia je kombinácia plagiocefalie a brachycefalie. 

Zvyčajne je spojená s nehybnosťou krčnej chrbtice. 

Zadná časť je sploštená nepravidelne, pričom je jedna strana plochejšia ako druhá. 

Hlava môže byť vyššia na jednej strane a je nezvyčajne široká. Ucho, čelo, oko a časť tváre na strane väčšieho sploštenia môže byť trochu posunuté dopredu. 

Najčastejšie vyskytujúca deformita hlavičky u detí je typ asymetrickej brachycefálie. 

Symetrická brachycefália je druhá najčastejšia deformita. 

Dolichocefália

Tvar hlavičky je úzky a dlhý. Je to stlačenie hlavičky na bokoch po stranách a lebka sa predlžuje predo-zadne. 

Táto deformita sa často vyskytuje u predčasne narodených detí, ktoré sú v inkubátore polohované len na bok. 

Turicefália

Je vertikálne predĺžený tvar lebky, často následkom vákuum extrakcie pri pôrode. 

Hlavička má vydutú temennú časť a hlavička má tvar trojuholníka so zaoblenou hornou časťou. Po pôrode pomocou extrakcie sa hlavička sama vyrovná do pár dní. 

Kraniosynostóza

Sploštenie môže spôsobiť aj príliš skoré spojenie kosti lebky. 

Kraniosynostóza je vrodená chyba, kedy sa kosti lebky predčasne spoja, ešte pred úplným vyvinutím mozgu. Mozog sa naďalej vyvíja, ale vplyvom nerozťahovania lebky prestáva rásť a tým sa vytvorí abnormálny tvar hlavy. 

Predčasným zrastením jedného švu môžu vzniknúť rôzne deformácie. Takáto deformácia môže ovplyvniť vývoj mozgu, čím sa zvýši vnútrolebečný tlak a môže poškodiť kôru mozgu i zrakový nerv, čo vedie k slepote. 

Kraniosynostóza môže mať dva druhy: 

• Primárna je predčasné zrastenie lebečných kostí.
• Sekundárna, ktorá je súčasťou syndrómu (Apertov, Cruzov...). 

Ako si všimnem či má moje dieťa sploštenú hlavu?

Najčastejšie sa sploštenie hlavy vyvinie u 2. – 3. mesačných detí. 

Na hlavičke sa začnú vytvárať ploché škvrny buď na bokoch, alebo vzadu na hlavičke. V oblasti s pravidelným tlakom sa na hlavičke v mieste tlaku nenachádzajú vlásky a má tam plešinku. 

Najlepšie je spozorovateľná deformita z pohľadu z vrchu hlavy. 

Niektoré deformity môžu spôsobiť aj deformovanie časti tváre. A môže sa zdať, že je jedno ucho vpredšie ako druhé. Čelo môže byť viac vytlačené, alebo pri bočnej deformite sa čelo na jednej strane môže viac vyduť. 

Ako predchádzať deformitám lebky?

Rodičia by mali byť poučení o polohovaní a zamestnávaní dieťaťa počas dňa. 

Preto je dôležité, aby aj rodičia doma sledovali rast a formu hlavičky a správne ju polohovali, keď dieťa spí, pri kŕmení, alebo počas dňa, keď je hore. 

Novorodenec a nedonosenec nevie udržať hlavičku a zakláňa ju. Je ešte slabý, veľa nevládze a jeho držanie tela je nerovnomerné. 

Zdravé dieťatko musí však zvládnuť otočiť hlavičku do oboch strán. 

Pri otáčaní len na jednu stranu sa hovorí o predilekcii hlavy a nemal by trvať dlhšie ako 6 týždňov. Hlavne pri nedonosencoch, pri ktorých sa počíta korigovaný vek (ak sa dieťatko narodilo o dva mesiace skôr, tieto mesiace sa musia odčítať po určitú dobu a riadiť sa podľa dátumu pôrodu). 

U nedonosencov je veľmi dôležité ho polohovať, lebo dieťatko je veľmi slabé a nevládze otočiť hlavičku. 

Na zabránenie deformít hlavičky sa odporúča polohovanie a fyzioterapeutické cvičenie. 

Plochá hlava sa vo väčšine prípadov prirodzene svojim rastom zlepšuje. Rastom dieťatka a naberaním sily sa dokážu samé napolohovať, otáčať hlavičku a prevrátiť sa na bruško, čím si posilňuje aj krčné a chrbtové svalstvo. 

Ľah na bruchu

Od roku 1992 sa neodporúča dieťa polohovať na bruško z príčin zistenia, že táto poloha zvyšuje syndróm náhleho úmrtia novorodencov. Tým sa aj zvýšil počet deformít lebky, pretože veľa rodičov dieťa nepolohuje a je stále uložené len na chrbte. 

Je otázka, či dávať dieťatko na bruško. Veľa fyzioterapeutov odporúča polohu na bruchu, čím sa znižuje riziko preležania hlavičky. 

Dieťatko však ukladajte na bruško, keď je hore, vtedy nehrozí nebezpečenstvo. Začínajte ho dávať postupe viackrát denne na minútu až dve, čo sa neskôr môže predlžovať. 

Základnou zásadou je nedávať dieťatko na bruško, keď je unavené. Vtedy bude plačlivé, alebo neaktívne, a to vedie k svalovému napätiu, dráždivosti či k jeho zlej nálade. 

Dieťatko s refluxom by malo byť viackrát počas dňa polohované na bruško, čím si spevňujú brušné svaly, zlepšuje sa jeho trávenie a pôsobí proti kolike. 

Pri polohe na bruchu dieťatko cvičí, dvíha hlavičku, posilňuje šijové svalstvo a aktivuje vzpriamenú polohu. 

Pri polohovaní na brušku sa má dieťa opierať o predlaktie, zadkom je pritlačené o podložku v jednej rovine s hlavou. Ruky by nemalo mať v pästi a uvoľnené. Touto polohou sa formuje prvá oporná báza, ktorá je dôležitá pre správny vývin chrbtice. 

Meňte polohy dieťatka v postieľke

Pravidelne meňte polohu dieťatka v postieľke. 

Väčšina rodičov, najmä praváci nosia deti v ľavom náručí a v postieľke ho ukladajú na ľavú stranu. Dieťatko sa obzerá väčšinou von do miestnosti, čím sa neustále ukladá hlavičku len na jednu stranu. 

Otáčajte ho aj v postieľke, prípadne mu dajte do zorného poľa nejakú hračku, ktorú budete zakaždým meniť, čím ho budete nútiť otáčať hlavičku do strán. 

Nosenie na rukách

Veľa rodičov nepreferuje nosenie dieťaťa na rukách. 

Ale aj to je možnosť, ako zmierniť oploštenie hlavičky. Pravidelne noste dieťa, dvíhajte ho, čím sa znižuje tlak podložky v ľahu na hlavičku. 

Zdravé a prospešné je nosiť dieťa v klokanke, či v klbku. Táto poloha je vhodná aj pre formovanie hlavičky a trénuje si posturálne svaly potrebné na udržanie tela, ktoré majú tendenciu ku skráteniu. 

Polohovanie počas spánku

Počas spánku vášho dieťatka mu zmeňte polohu hlavy, podložením malého uteráčika, alebo plienkou, aby sa vyvíjal tlak hlavy o podložku aj na strane hlavy, kde sa vytvára deformita. 

Na trhu sú dostupne aj oporné vankúšiky na hlavičku, ktoré držia hlavičku v jednej polohe a je vyvíjaný nižší tlak na záhlavie. 

Ukladanie dieťatka na podložku

Vyhýbajte sa príliš dlhému ukladaniu dieťatka na tvrdé podložky, ako napríklad do autosedačky, ktoré majú tvrdý plast pokrytý len tenkou vrstvou výplne. 

Ukladajte dieťatko celým telom na mäkký vankúš, ktorý po bokoch vypodložíte, aby sa neprevalilo. Vytvorte ako keby hniezdo s vypodloženými bokmi celej plochy. Dostupné sú aj rôzne polohovacie hniezda pre malé deti, ktoré sú mäkkého materiálu a nevytvárajú tlak na lebku dieťatka. 

Remodelačná ortéza

Pri deformite u staršieho dieťaťa viac ako 4 mesiace je potrebná aplikácie KRO – kraniálnej remodelačnej ortézy, čo má až 95% úspešnosť. 

Liečba KRO sa musí konzultovať s neurológom, prípadne s neurochirurgom, pretože v niektorých prípadoch je táto metóda kontraindikovaná, ako napríklad pri hydrocefale. 

Ortéza KRO je špeciálna prilba z vonkajšej strany tvrdá a vnútorná časť je vystlaná mäkkou výstelkou. Prilba dieťatko netlačí, čím nespôsobuje tlak na lebku, len ju ľahko stláča a časť kde sa deformita nachádza, je medzera medzi lebkou a prilbou. 

Prilbu nie je možné skladať 24 hodín, a to ani za účelom hygieny. 

Je to náročná liečba a používa sa pri stredných a ťažkých deformitách hlavičky dieťaťa. 

KRO je zameraná na správne usmernenie rastu lebky. 

Najvhodnejším obdobím je vek 4 až 7 mesiacov, čím sa skracuje liečba na 4 až 5 mesiacov. Čím je vek dieťaťa vyšší, tým dlhšie trvá správna remodelácia lebky dieťaťa, kvôli uzatváraniu štrbín a rastu lebky. Liečba ortézou je možná do veku 18. mesiaca života.