Je tvrdenie o prekyslení pravda alebo nezmysel? Nedajte sa nachytať

Ohľadom tejto témy koluje množstvo informácií, ktoré nie sú vedecky overené. Vedú čitateľa viac od pravdy, ako k nej. 

Pýtate sa: 

Mám prekyslený organizmus = mám kyslé prostredie v organizme? 
Ide o zdravotné riziko? 
Pomôže mi pri prekyslení sóda bikarbóna? 
Treba sa ho obávať? 
Kyslá či zásaditá strava - kto sa v tom má vyznať? A má to vôbec význam - poznať pH všetkého čo zjem?
Aký názor si mám na prekyslenie urobiť?

Alebo...

Ako na prekyslenie organizmu? 

Odpoveď znie:

S rozumom!

Verte, že niektoré telesné tekutiny musia byť jednoducho kyslé. Ak by tomu tak nebolo, značilo by to problém. A mať prekyslený celý organizmus, tak ako to uvádzajú niektorí, nečítame tieto riadky.

Nenechajme mýtus o prekyslení organizmu riadiť naše životy. Zbytočné dávkovanie sa sódou bikarbónou môže skôr uškodiť.

Ľudský organizmus má na zmeny pH svoje kompenzačné mechanizmy. Každá chemická látka v tele má svoj význam.

Pokúsim sa, stručne podať najdôležitejšie informácie o vnútornom prostredí a acidobázickej rovnováhe. Potom bude aj pre vás jednoduchšie zaradiť pojem prekyslenia organizmu na správne miesto.

Vnútorné prostredie - náročný základ

Pokladám za potrebné, napísať k tejto téme niečo ohľadom vnútorného prostredia.

Je to prostredie organizmu, ktoré je tvorené vodným roztokom z organických a anorganických látok.

Množstvo tohto roztoku je závislé na viacerých faktoroch. Medzi tie patrí napríklad vek a pohlavie.

Celková telesná voda tvorí približne 60 % hmotnosti (mladý muž). V tele ju môžeme nájsť v priestore medzi bunkami a v bunkách (extracelulárne a intracelulárne).

Celková telesná voda

• intracelulárna je voda obsiahnutá v bunkách, čo predstavuje približne 40 % telesnej hmotnosti, ⅔ celkovej telesnej vody,
• extracelulárna je mimobunková voda, a tá predstavuje 20 % telesnej hmotnosti,
• tkanivový mok (intersticiálna tekutina) je približne 75% mimobunkovej tekutiny (15 % telesnej hmotnosti), obklopuje bunky a orgány,
• plazma (intravaskulárna tekutina) je v cievach krvného obehu, predstavuje 25 % mimobunkovej tekutiny (5 % telesnej hmotnosti).

Tabuľka uvádza - rozloženie telesnej vody v organizme v závislosti na veku v % telesnej hmotnosti

Homeostáza

Je udržovanie vnútorného prostredia v pre život potrebných hodnotách.

Vonkajšie prostredie, v ktorom sa náš organizmus nachádza, je odlišné od vnútorného prostredia. Tieto dve prostredia medzi sebou neustále komunikujú a vymieňajú si energiu a informácie. Napriek tejto otvorenej komunikácii je telo schopné zachovať si stálosť vnútorného prostredia.

Ako prvý sa myšlienkou zachovania si stálosti vnútorného prostredia (milieu intérieur) zaoberal francúzsky vedec Claude Bernard (1813 - 1878). Tvrdil, že jeho stála hodnota je dôležitá pre život.

Termín homeostáza navrhol v roku 1932 americký fyziológ Walter Bradford Cannon (1871-1945).

Zachovanie homeostázy, navzdory všetkým vonkajším vplyvom, je proces nazývaný homeostatický regulačný systém.

Ten je definovaný, ako súbor vzájomne funkčne prepojených buniek a tkanív, ktoré spolupracujú na udržaní fyzikálnej alebo chemickej veličiny v úzkom rozmedzí. Medzi tieto veličiny sa zahŕňa napríklad telesná teplota, krvný tlak, hladina glukózy v krvi, pH.

Regulačné systémy sú v ľudskom organizme zastúpené v hojnom množstve, vzájomne na seba nadväzujú a sú prepojené. Regulácia prebieha na úrovni nervového systému, hormonálneho systému a na systéme spätnej väzby.

Acidobázická rovnováha - bludisko, v ktorom sa nedajte nachytať

Z chémie si pamätáme, že hodnoty pH sa pohybujú od 1 do 14.

Tabuľka uvádza pH kyslého, neutrálneho a zásaditého prostredia:

Acidobázická rovnováha je rovnováhou medzi tvorbou - neutralizovaním kyselín a zásad v organizme.

Všetky metabolické činnosti organizmu sú možné len v určitom úzkom rozsahu pH.

V organizme vznikajú neustále produkty metabolizmu, ktoré majú prevažne kyslý charakter. Za 24 hodín sa vytvára približne 12 000 mmol/ l vodíkových iónov. H⁺ ióny v mimobunkovej tekutine tvoria približne pH 7,40 čo predstavuje hodnotu 40 nmol/l H⁺.

Telo ich podľa hodnoty z tela odstraňuje. Udržuje takzvanú izohydriu.

V danej tabuľke je vidieť vzťah koncentrácie H⁺ s hodnotou pH

Dostávame sa k hodnote pH v organizme, ktorá je potrebná k prežitiu organizmu.

Krv, krvná plazma má pH udržiavané v úzkom rozmedzí, čo predstavuje hodnotu pH od 7,35 do 7,45. 

Pokles pH pod 7,35 je acidóza a vzostup pH nad 7,45 sa nazýva alkalóza.

Acidóza ani nie je stav, kedy pH tekutiny je kyslé, len sa presúva smerom ku kyslému.

Krátkodobý stav, ktorý je ešte zlučiteľný so životom je v rozsahu 6,8 - 7,8 pH. Ak by sa hodnoty pH aj naďalej pohybovali od týchto hodnôt nasledovala by smrť organizmu.

Spôsob regulácie pH v organizme

V tele ako produkt metabolizmu vznikajú kyseliny. Sú to napríklad kyselina sírová, chlorovodíková, mliečna, mastné kyseliny, kyselina acetónová a fosforečná.

Naše telo je vybavené mechanizmami, ktoré sú schopné regulovať pH.

Prvý je chemický a druhý fyziologický.

1. Ako prvé nastupujú chemické nárazníkové tlmivé systémy - pufre. Zasahujú okamžite.

Tie buď zvyšujú alebo znižujú pH, tým, že buď viažu alebo uvoľňujú H+. Najvýznamnejšie pufrovacie systémy sú bikarbonátový systém, hemoglobínový pufrovací systém, proteíny.

2. Druhou voľbou sú fyziologické, a tu sa uplatňujú dýchací a vylučovací systém.

Dýchací systém (respiračný) za pomoci dýchania (ventilácie) buď vo zvýšenej miere alebo v zníženej odstraňuje CO2 z krvi. Tento proces nastupuje v minútach. Produktom bunkového metabolizmu je CO2 (parciálny tlak CO2 - pCO2 je v rovnováhe s H+).

Vylučovací systém pomocou obličiek. Reguluje hladinu pH a jeho nástup je v hodinách až desiatkach hodín. Ak hladina H+ v krvnej plazme rastie, obličky pristúpia k jeho zvýšenému vylučovaniu v moči.

V prípade jeho poklesu, naopak, bráni vylučovaniu a spätne ho resorbuje. Takisto, aj hladina bikarbonátu je regulovaná obličkami.

3. významný vplyv na udržiavaní pH majú i pečeň a srdce.

Možností vyšetrenia acidobázickej rovnováhy

O stave acidobázickej rovnováhy (ABR) nám môže niečo povedať vyšetrenie ABR, ASTRUP.

Vyšetruje sa krv z artérií (okysličená krv) odobratá z arteria radialis alebo femoralis, krv z drobných ciev (kapilárna krv z bruška prstu). Následne vyšetrenie, ktoré dopomáha k vytvoreniu obrazu o stave ABR je rovnováha iontov (Anion gap). Okrem týchto existujú aj iné parametre na posúdenie stavu ABR.

Poruchy acidobázickej rovnováhy

• acidóza je pokles pH,
• alkalóza je vzostup pH.

Pre úplnosť informácií uvádzame základné poruchy ABR:

1. Respiračná acidóza, ktorej príčiny sú napríklad: zápal pľúc (pneumónia), cystická fibróza, pľúcny emfyzém, prekážka v dýchacích cestách (obštrukcia), astmatický záchvat, poruchy CNS (centrálny nervový systém), otravy opiátmi.
2. Respiračná alkalóza, ktorej príčiny sú napríklad: hyperventilácia (psychicky navodená alebo vo vysokej nadmorskej výške), poranenia CNS, otrava salicilátmi (Aspirin, ktorý sa podáva pri horúčkach).
3. Metabolická acidóza vzniká pri hypoxii, pri ťažkých hnačkách, syndróm krátkeho čreva, ketoacidóza pri cukrovke, otrava alkoholom.
4. Metabolická alkalóza vzniká pri dlhodobom vracaní, pri nízkej hodnote bielkovín v krvi (ochorenia pečene a obličiek), hyperaldosterizme.

V tele máme rôzne telesné tekutiny a tie majú svoje pH, kyslosť či zásaditosť

V našom organizme sa nachádzajú tekutiny s rôznym pH. Každá hodnota pre daný prípad má svoje opodstatnenie.

Mali by sme si uvedomiť, že akoukoľvek snahou zmeniť to, môžeme spôsobiť opak toho čo sme si zaumienili.

V žalúdku musí byť kyselina, inak by to značilo problém. Vysoké pH v žalúdku by mohla zvyšovať žlč.

Pamätajte si: 
Žlč je zelená a vylučuje sa v tenkom čreve. Žlté sú žalúdočné šťavy. Toľko k farbám, ktoré vidíme pri zvracaní. 
Žltá farba = žalúdočné šťavy, obsah. 
Zelená farba = žlč, obsah zo žlčníka. 

Otázka: A čo moč?

Rovnako, aj jeho kyslé pH má svoj význam. A to konkrétne - pri ochrane pred prienikom cudzorodých látok do vylučovacej sústavy.

Nesnažme sa preto znížiť pH moču. Aký to má význam?

Mladí, nemyslite si, že ak budete jesť zásadité potraviny, tak vám zmizne akné. Prečítajte si radšej článok ako na liečbu akné doma.

Kyslá krv = nie!
Jej pH je 7,35 - 7,45.
Všetko mimo týchto hodnôt znamená problém a je nezlučiteľné so životom.

A týmto spôsobom by sme mohli pokračovať ďalej, od slín, cez pankreatické šťavy až po vaginálnu tekutinu a spermatickú tekutinu.

Vaginálne prostredie = kyslé = taktiež má i ochranný význam.
pH spermií je tomu prispôsobené.

Tabuľka uvádza hodnotu pH rôznych telesných tekutín

Aký záver o prekyslení organizmu si mám utvoriť? Stručne a zrozumiteľne, nie sme prekyslení

Poruchy acidobázickej rovnováhy nie sú zapríčinené zlou stravou, životosprávou, ale sú následkom ochorení.

Ako je vidieť v tabuľke, tráviace šťavy majú svoje pH. To žalúdočnej je na rozdiel od pH potravín výrazne kyslé. Preto nie je dôvod na obavy z príčin chorobnosti na základe zlého prekyslenia potravín.

Ale, aby som nehodnotil len negatívne, tak autori článkov o prekyslení majú predsa v niečom pravdu.

Zdravý životný štýl je základom pre dobrú kondíciu tela aj psychiky.

Vhodným zložením jedálnička si vieme dopriať všetky dôležité prvky, ktoré telo potrebuje pre správne fungovanie alebo boj s chorobami. Zdravá miera pohybovej aktivity tiež dodá energiu. K zdraviu treba pristupovať s rozumom a nie sa púšťať do experimentov. To isté platí aj pri výbere informácií, ktoré sú nám na internete poskytnuté.

Bezhlavé znižovanie prekyslenia organizmu = bezvýznamný boj, ktorý môže uškodiť.

Test z prekyslenia organizmu

Krátky kvíz pre zopakovanie problematiky o prekyslení

Zdroje informácií

• wikiskripta.eu - o acidobázickej rovnováhe
• fblt.cz - informácie o udržiavaní rovnováhy
• msdmanuals.com - Overview of Acid-Base Balance
• Literatúra
  • Lekárska fyziológia Kamil Javoka a kolektív 2001
  • Lékařska fyziologie Stanislav Trojan a kolektiv 2003
  • Lékařska fyziologie Otomar Kittnar a kolektiv 2011