Syndróm nepokojných nôh: Ako ho zvládať? Pomôžu cviky?

Neviete, ako ho zvládnuť a pomôcť si pri ňom? Existujú na to nejaké cviky? 

V posledných rokoch je syndróm nepokojných nôh znovu v popredí záujmu verejnosti, ale aj odborníkov z odboru neurológie. Ide o menej závažné neurologické ochorenie, resp. neurologický syndróm, nie za obyčajný výmysel jednotlivca.

V medzinárodnej klasifikácii chorôb je zaradený medzi neurologické ochorenia, konkrétne extrapyramídové syndrómy.

Trpí ním až 10 % prevažne staršej populácie.

Postihuje častejšie ženy ako mužov, čo je spôsobené fyziologickými odlišnosťami (menštruácia, gravidita a dojčenie). Jeho incidencia stúpa priamo úmerne s vekom.

Prvé prejavy sa zvyknú objaviť okolo 45 roku, no môžu aj oveľa skôr, napríklad okolo 10. roku života, pričom sú veľmi nešpecifické, a v tomto období sa naň nepomýšľa.

Pozor:
Syndróm nepokojných nôh treba brať vážne aspoň do doby, než sa objasní jeho pravá príčina.
Príčin sa predpokladá viacero a majú spoločného menovateľa: centrálny nervový systém.
Hlavne u mladších pacientov môže byť prvým prejavom závažného neurologického ochorenia!

Krátky pohľad do minulosti

Syndróm nepokojných nôh nie je záležitosťou modernej doby. Jeho prejavy boli dobre známe už lekárom v 17. storočí. Tento zvláštny syndróm bol ale v minulosti považovaný viac-menej za obyčajný mýtus.

Pacienti trpiaci nepríjemnými pocitmi v dolných končatinách a následnými nutkavými pohybmi sa tak trochu pokladali za „bláznov”, alebo hypochondrov, teda príčina sa pripisovala psychike a labilite jej nositeľa.

Až neskôr sa tomuto ochoreniu začal pripisovať patričný význam. Symptómy nepokojných nôh po prvý krát popísal Thomas Willison v roku 1672.

Neskôr v roku 1945 vypracoval švédsky neurológ Karl Axel Ekbom podrobnú správu o tomto stave. Súbor príznakov nazval syndrómom nepokojných nôh, používaný dodnes. V niektorej literatúre môžete nájsť aj pomenovanie Ekbomova choroba.

V roku 1995 boli stanovené jednotné kritériá tohto syndrómu medzinárodnou skupinou pre výskum RLS. V dnešnej dobe je tento stále záhadný syndróm predmetom neurologického bádania a výskumu. Napriek tomu nie je jeho príčina celkom objasnená.

Zaujímavé:
K prvej zmienke o syndróme nepokojných nôh došlo pravdepodobne v roku 1580 v Eseji známeho francúzskeho humanistu Michela de Montigna.
Vo svojom diele opisuje istého filozofa, ktorý pri posedení pri víne bol triezvy, až na jeho nohy. Tie jediné boli opité a musel nimi neustále hýbať.

Čo to znamená, keď sú nohy neposedné?

Syndróm nepokojných nôh - RLS (z angl. restless legs syndrome), známy aj ako Willis - Ekbomova choroba je senzitívno-motorická porucha centrálnej nervovej sústavy. Je právom radená medzi neurologické, a nie psychiatrické ochorenia.

Vyznačuje sa pocitom diskomfortu v dolných končatinách. Tieto senzitívne vnemy (pocity) vyvolávajú silné nutkanie k pohybu. Motorické prejavy sú intenzívnejšie v čase pokoja, preto sa najčastejšie objavujú v noci. RLS je úzko spojený s nespavosťou, ktorú nepriamo vyvoláva.

Tabuľka klasifikácie RLS na základe etiológie

Máte aj vy syndróm nepokojných nôh?

V popredí syndrómu nepokojných nôh sú v úvode subjektívne pocity pacienta. Ten pociťuje diskomfort, resp. pocit nepohodlia v dolných končatinách.

Tento pocit on sám len ťažko popisuje, aj lokalizácia je nepresná. Niektorí pacienti popisujú len bližšie nešpecifikovaný nepríjemný pocit.

Popis diskomfortu pacientom zoradené podľa frekventovanosti:

• tŕpnutie končatín,
• mravčenie alebo brnenie v končatinách,
• bolestivosť,
• kŕče, hlavne v lýtkach,
• pocit nepokoja a nervozity,
• vnútorné napätie,
• nešpecifický nutkavý pocit,
• pocit zviazanosti,
• pocit uzlenia prstov na nohách,
• pocit oslabenia končatín,
• pocit oťaženie končatín,
• svrbenie,
• šteklenie,
• pocit tlaku, alebo ťahu,
• trhavý pocit,
• pocit tepla, alebo chladu,
• pocit akoby mali v nohách elektrinu,
• pocit, akoby mali v kostiach červy.

Napriek pocitovým rozdielnostiam charakteru tohto vnemu, je spoločným znakom u všetkých postihnutých pocit tohto diskomfortu v hĺbke, akoby vo svaloch, kostiach alebo cievach. Nikdy nejde o povrchový, ale o hĺbkový vnem.

Tieto pocity vyvolávajú u pacienta nutkanie k začatiu pohybu. Tomuto pohybu hovoríme aj fokálna akatízia.

Začatie pohybu je vôľou ovládané. V niektorých málo prípadoch môže dôjsť k niekoľkým mimovôľovým pohybom (tikom, šklbnutiam), v prípade, že pacient pohyb neurobil spontánne predtým.

Deje sa tak v čase telesného pokoja (ľah, sed), teda najčastejšie v nočných hodinách, keď sa pacienti chystajú na vytúžený spánok po náročnom dni.

Intenzita ťažkostí je najvyššia v období medzi polnocou a 4. hodinou ráno. Pri progresii sa môže stať problémom trvajúcim až 24 hodín denne.

Problém predstavuje nielen počas spánku, ale aj počas dňa u pacientov so sedavým zamestnaním.

Rôzne motorické prejavy (chôdza, naťahovanie, šúchanie nôh, nekoordinované pohyby, krútenie) prinášajú len dočasnú úľavu, a to len na krátky čas, kým pohyby trvajú.

Pokiaľ chorý s touto aktivitou prestane, nepríjemné pocitu sú zväčša späť. S progresiou stavu prestávajú aj tieto pohyby poskytovať úľavu.

RLS je veľmi úzko spätý s poruchou spánku. Diskomfort pacientovi významne sťažuje zaspávanie, a tiež ho budí zo spánku počas noci.

Dlhotrvajúca nespavosť (insomnia) so sebou prináša aj iné ťažkosti, ako sú vyčerpanosť, únava, apatia, poruchy sústredenia, pamäte, znížená fyzická a psychická aktivita až depresia. To výrazne vplýva na normálne fungovanie človeka a prináša so sebou problémy v bežnom aj osobnom živote.

Dôležité:
V niektorých prípadoch by sme mohli hovoriť aj o syndróme nepokojných končatín, pretože v závažnejších prípadoch sa pocit nepohodlia objavuje nielen v nohách, ale aj v horných končatinách. Ide však o extrémne raritný príklad.

Tabuľka s kritériami RLS podľa

Čo tieto nepríjemné pocity vyvoláva?

Presnú príčinu tohto ochorenia nepoznáme. Predpokladá sa porucha centrálneho nervového systému, konkrétne dopaminergného systému.

Práve ten je zodpovedný za aktivitu svalov a prenos informácií a vzruchov v nich.

Pravdepodobne je do istej miery na genetickom podklade, pretože sa objavuje veľmi často výskyt tohto syndrómu v rodine (až 50 až 90%).

V etiopatogenéze má svoju úlohu:

• nedostatok železa, magnézia a niektorých vitamínov,
• niektoré lieky (antidepresíva, antihistaminiká, antiemetiká),
• toxický vplyv niektorých látok (alkohol, nikotín, kofeín),
• diabetes mellitus,
• urémia/uremický syndróm,
• ochorenie/zlyhávanie obličiek,
• znížená funkcia štítnej žľazy,
• mozgovo - miechové nádory,
• neuropatia/polyneuropatia,
• neurodegeneratívne ochorenia,
• m.Parkinson,
• extrapyramídový syndróm,
• hereditárne ataxie,
• poruchy a lézie miechy,
• obezita (BMI, hlavne obvod pása),
• ochorenie žíl dolných končatín - chronická venózna insuficiencia.

Syndróm, ktorý vyčerpáva: Ako si s ním pomôcť?

Prvoradá je správna diagnostika. Často je pacientom so syndrómom nepokojných nôh diagnostikovaná iná neurologická alebo psychiatrická porucha. Je to hlavne v začiatkoch ochorenia, keď je symptomatológia chudobná, alebo nešpecifická.

Na správne určenú diagnózu má negatívny dopad aj samotný charakter ochorenia. Pacienti prichádzajúci do ambulancie praktického lekára sa zväčša nesťažujú na „brnenie” v nohách, ale primárne na problémy so spánkom alebo bolesti. To často lekára zmätie a nasmeruje niekam inam.

Významná je v tomto prípade samotná anamnéza, pretože po laboratórnej stránke neexistuje žiaden marker, ktorý by sa dal zistiť z krvi.

Ako náhle máme jasne stanovenú diagnózu, zostáva určiť, či je syndróm primárny alebo sekundárny. Sekundárne vzniknutý RLS má svoju príčinu v inom ochorení, ako napríklad v neuropatii. V tomto prípade je prvoradá liečba vyvolávajúcej príčiny.

Pri primárnom LRS je nutné začať liečbu, ktorá má dve formy, a to liekovú a neliekovú. 

Z liekov sa používajú najčastejšie dopaminergné látky (agonisti dopamínu, prekurzory dopamínu), antikonvulzíva (gabapentín, karbamazepín), benzodiazepíny (diazepam, klonozepam), myorelaxanciá alebo opiáty. Lieky prvej voľby sa líšia podľa konkrétnej krajiny.

Farmakologická liečba RLS

Farmakologická liečba sa začína vtedy, ak pacient svoj stav už nezvláda riešiť nefamakologickou cestou, alebo to indikuje lekár. Väčšina pacientov so syndrómom nepokojných nôh popisuje závažnosť ich stavu strednej, až silnejšej intenzity, kedy sú lieky nevyhnutné.

Aké dopamínergické lieky používame na SR?

• agonisti dopamínergických receptorov,
• opiáty,
• levodopa,
• benzodiazepíny,
• deriváty γ-aminomaslovej kyseliny - GABA,
• železo.

Čím si ešte vieme uľaviť vrátane liekov?

Nefarmakologická liečba zahŕňa absenciu látok, ktoré zvyšujú aktivitu sympatikového nervového systému, ako je alkohol, nikotín, kofeín.

V prípade, že práve abúzus niektorej z týchto látok, je primárnou príčinou ochorenia, je možné aj bez ďalšej terapie zvládnuť stav natrvalo. Absencia musí byť však taktiež trvalá. V úvode liečby je neraz nutná farmakologická podpora.

Podstatná je aj zmena niektorých liekov, ktoré preukázateľne zhoršujú RLS, prípadne symptomatológiu. Patria sem niektoré lieky na depresiu, psychózu a lieky proti zvracaniu.

V prípade, že je príčina v nedostatku minerálov alebo vitamínov, je naopak potrebné pravidelné dopĺňanie chýbajúcich látok. Najčastejšie ide o nedostatok železa - sideropenická anémia, ktoré je možné získať zo stravy, ale aj vo forme výživových doplnkov.

Horúce kúpele upokoja vaše nohy, telo aj dušu

Niektorí pacienti pociťujú dlhšie trvajúcu úľavu po príjemnom, horúcom kúpeli. Kúpeľ by sa mal robiť tesne pred spaním. Horúca voda uvoľňuje svalstvo, rozširuje cievy a prekrvuje, čím chorého pripraví na pokojný spánok. Odporúča sa aj striedanie horúcej a studenej sprchy.

Rôzne aromatické soli, alebo olejčeky pridávané do vane revitalizujú aj myseľ, a celkovo uvoľňujú a upokojujú. Majú pozitívny vplyv nielen na nepríjemné pocity v nohách, ale taktiež na nespavosť.

Podobný efekt má aplikácia suchého tepla na konkrétne časti tela. Dosiahneme to napríklad elektrickým výhrevným vankúšikom, alebo dekou priloženými na dolné končatiny. Teplo rozširuje cievy, prekrvuje svaly a uvoľňuje ich.

Masáže a cvičenia: Sú príjemné a efektívne

Veľmi prospešné sa ukázali byť masáže a rôzne strečingové cvičenia, ktoré stimulujú svalstvo. Sú určené na relaxáciu (uvoľnenie) svalov. Masáž môže byť celotelová, no zamerať sa môžete aj na cielené partie (stehná, lýtka, chodidlá). Majú podobný účinok ako kúpele, iba že oveľa intenzívnejší.

Zvyknú sa používať aj meditačné cvičenia počas ktorých pacienti striedavo napínajú a uvoľňujú svaly celého tela, súčasne s kontrolovaným dýchaním. Telo je nielen prekrvené, uvoľnené, ale aj prekysličené. Pacienti po meditačných cvičeniach majú pocit, akoby boli znovuzrodený a oddýchnutý.

Zaradenie týchto, alebo aspoň jednej z týchto techník do pravidelného harmonogramu prináša svoje ovocie.

Elektroliečba

Vhodná je aj elektrostimulácia nervových a svalových vlákien v oblasti dolných končatín. Na takúto terapiu je možné sa objednať k masérovi, resp. fyzioterapeutovi. Ide o jednu z najobľúbenejších liečebných metód nielen pri RLS, ale taktiež pri iných nervovo-svalových ochoreniach, či bolestivých stavov z rôznych príčin.

K dispozícii sú tiež jednoduché elektrostimulačné prístroje, ktoré sa dajú zakúpiť v e-shopoch, a nie sú finančne až tak náročné.

Ide o prístroje, ktoré sa skladajú z hlavného ovládača a niekoľkých elektród. Tie sa nalepia na inkriminovanú časť tela, ktorú chceme stimulovať.

Na prístroji sa potom nastaví spôsob a intenzita masáže a elektrickej stimulácie (množstvo funkcií závisí od druhu prístroja a náročnosti pacienta). Ich použitie je jednoduché, a hlavne sa dá praktikovať v domácom prostredí.

Princípom elektrickej stimulácie je vysielanie telu vlastných impulzov prostredníctvom diód, teda už spomínaných elektród.
Impulzy prechádzajú cez pokožku a svaly až k nervovým zakončeniam.
Pacient môže preto pociťovať mierne mravčenie alebo napínanie a uvoľňovanie jednotlivých svalových častí. Liečba nie je bolestivá.
Efekt sa dostavuje u každého individuálne, no je treba mať na pamäti, že týchto masáži musí prebehnúť niekoľko, aby ste dosiahli požadovaný úspech.

Tabuľka s metódami elektrickej stimulácie

Syndróm nepokojných nôh a tehotenstvo

Spojitosť medzi syndrómom nepokojných nôh a graviditou si všimol už Karl Alex Ekbon.

Faktom je, že prevalencia (výskyt) u tehotných je dvojnásobne až trojnásobne vyššia. Niektoré prípady syndrómu nepokojných nôh sú úzko späté s graviditou, a to hlavne v poslednom trimestri. V treťom trimestri sú ženy viac tenzné, vystresované, trpia poruchami spánku a sú vyčerpané až depresívne.

Nie je ničím neobvyklým, že sa objavuje práve v tehotenstve. Budúce mamičky veľmi často trpia aj práve nedostatkom železa a magnézia, ktoré sú pravdepodobnou príčinou takéhoto stavu. Taktiež majú nižší hemoglobín, hematokryt a počet červených krviniek.

Ťažkosti obvykle končia po pôrode, kedy sa pacientka a aj hladiny niektorých látok znormalizujú do pôvodného stavu.

Máte RLS a zistila ste, že čakáte bábätko?

V prípade ochorenia ešte pred vznikom tehotenstva sa dá očakávať, a je vysoko pravdepodobné, že sa počas neho príznaky zintenzívnia. Po pôrode je 70% šanca na opätovné zmiernenie prejavov, u niektorých sa môže RLS dokonca zhoršiť.

Problémom sú aj obmedzené možnosti liečby tehotnej ženy. Napriek tomu, že dopamínergické lieky boli schválené aj na liečbu tehotných pacientok, o ich účinku na plod nie je mnoho informácií.

Preto by terapiu v gravidite mala zvážiť každá mamička individuálne, zhodnotiť plusy a mínusy, samozrejme po konzultácii so svojím ošetrujúcim lekárom.

Zvyšuje sa taktiež riziko:

• komplikácie počas gravidity,
• prenatálna depresia,
• predĺženie samotného pôrodu,
• komplikácie pri pôrode,
• nutnosť sekcie,
• postnatálna depresia,
• generalizovaná úzkostná porucha.

Ďalšie zaujímavé zdroje

• fmed.uniba.sk - PDF - Syndróm nepokojných nôh
• neurologiepropraxi.cz - Onemocnění extrapyramidového systému