Čo je to a komu hrozí tenisový lakeť? Pomôžu cviky na bolesť a opuch?

Aj keď tenisový lakeť je pomerne známy názov, nebolo tomu vždy tak. Keby sme sa vrátili do minulosti, tamojší lekári by nevedeli, o čom im to vlastne hovoríte.

Zaujímavé:
Pôvodne sa tomuto ochoreniu hovorilo „pisársky kŕč”,
keďže postihovalo prevažne pisárov.
Tento názov zaviedol, a po prvý krát v roku 1873 popísal vtedy známy, lekár Runge.

O pár rokov neskôr, presnejšie v roku 1882 ho lekár Henry Morris nazval práve tenisovým lakťom,
ktorý sa používa dodnes.
Dôvodom je etiopatogenéza ochorenia a fakt,
že toto ochorenie sa najviac vyskytuje pri športových aktivitách,
hlavne u tenistov.

Čo to vlastne tenisový lakeť je?

Tenisový lakeť (lat. epicondylitis lateralis humeri) patrí do podskupiny nazývanej aj entezopatie (lat. enthesopathia), čo je vlastne súhrnný názov pre poškodenie svalového úponu z rôznych príčin a na rôznych lokalitách tela.

Epikondylitída je zápalové ochorenie alebo presnejšie poškodenie šľachového úponu svalu na hornej časti predlaktia, z vonkajšej strany lakťového kĺbu. Dôvodom poškodenia je chronické preťažovanie v tejto konkrétnej oblasti.

Možno ste nevedeli:
Pri opakovanej záťaži a mikrotraumách, ktoré nemajú dostatok času na zhojenie (opakované tréningy), sa šľacha nestíha regenerovať a dochádza k zmenám vo väzivovom tkanive. Táto väzivová prestavba sa nazýva tendinóza.

Ktorá šľacha je poškodená?

Šľacha (tendo) je tvorená zväzkom kolagénových vláken, ktoré pohromade drží riedke väzivo, nachádzajúce sa aj na povrchu šliach. Svaly v ľudskom tele plynule prechádzajú do šľachových úponov, ktoré ich držia pevne pripevnené o kosť.

Šľachové úpony v ľudskom tele sú odolné a stavané na určitú záťaž. Vo svojej podstatne sú akýmsi prenášačom svalovej sily na kosť. No v prípade chronického preťažovania konkrétnej časti, môže byť táto v neskoršom veku poškodená a zapríčiňovať nepríjemné, bolestivé stavy.

Pri epikondylitíde je poškodená šľacha, ktorá je úponom extenzorov (rozťahovačov ruky) na radiálny (vretenný) epikondyl (kostný výstupok na ramennej kosti).

Zaujímavé:
Menej známy je tzv. golfový lakeť alebo i oštepársky, ktorý patrí podobne ako tenisový lakeť medzi epikondylitídy. Vzniká pri zaťažení ulnárneho (lakťového) epikondylu (kostný výstupok). Vyskytuje sa menej často. Postihuje napríklad hráčov golfu, baseballu či hokeja.

Hrozí aj vám vznik tenisového lakťa?

Vznik tenisové lakťa je úzko spojený s niektorými športovými aktivitami a povolaniami, preto toto ochorenie zaraďujeme medzi choroby z povolania.

Postihuje síce len necelé 3% populácie, no býva dôvodom dlhodobej pracovnej neschopnosti, ktorá môže trvať mesiace aj roky.

Pokiaľ sa tenisový lakeť nelieči a nie je dlhodobo v pokojovom stave, nie je možná náprava a regenerácia šľachy. V takomto prípade stav progreduje a bolesti sú intenzívnejšie.

K poškodeniu šľachy môže dôjsť chronickým, dlhodobým namáhaním ale aj akútnym, náhle vzniknutým preťažením:

1. K akútnemu poškodeniu dochádza pri náhle vzniknutom, prudkom pohybe, ktorý spôsobuje jej zvýšené napätie. Akútny tenisový lakeť teda paradoxne vzniká u nešportovcov, teda u ľudí, ktorých šľachy nie sú pravidelne precvičované. Takýto pohyb môže viesť až k potrhaniu kolagénových vláken a k natrhnutiu šľachy.
2. Chronické poškodenie šľachy sa vyskytuje u ľudí, zväčša športovcov, alebo u ľudí, ktorý vykonávajú rizikové povolanie, kde ju pravidelne mechanicky namáhajú. Bolesti sa zväčša objavujú pri zmene zaužívaného pohybu alebo športového a pracovného náčinia. Taktiež vznikajú pri zvýšenej záťaži a frekvencii napríklad pred dôležitým zápasom.

Ako už bolo niekoľko krát spomínané, tenisový lakeť nie je iba „výsadou” športovcov a tenistov. Ohrozené sú aj ostatné zamestnania, kde je namáhané predlaktie. Veľmi často postihuje manuálne pracujúcich robotníkov, elektrikárov, inštalatérov, skladníkov zdvíhajúcich ťažšie bremená, baličov, natieračov ale aj ľudí pracujúcich s počítačom, spisovateľov a „pisárov”.

TIP: Syndróm karpálneho tunela - prevencia, cviky a možnosti liečby

Ako zistíte, že máte tenisový lakeť?

Konečnú diagnózu môže stanoviť iba lekár. Ten vychádza z anamnestických údajov, kde je najdôležitejšou informáciou rizikovosť povolania pacienta, prípadne úraz alebo neprimeraný pohyb provokujúci silnú bolesť v oblasti lakťa.

Až 80% ťažkostí z celkového počtu sú jednostranné, postihujúce dominantnú ruku. Menej často sa stáva, že dochádza k obojstrannej epikondylitíde.

Ďalším krokom je samotné, fyzikálne vyšetrenia pacienta.

Na základe vyššie uvedených údajov môže lekár vysloviť podozrenie na tenisový lakeť a navrhnúť u pacienta nasledujúce vyšetrenia, ktoré konečnú diagnózu potvrdia. Robí sa sonografické vyšetrenie, röntgenove vyšetrenie alebo scintigrafia.

Zaujímavé:
Pri položení predlaktia jeho vnútornou stranou k pevnej podložke a pokuse zdvihnúť prostredník proti odporu sa pri pozitivite epikondylitídy dostavia bolesti.

Pozor na tieto príznaky!

Základný príznak je subjektívne vnímanie bolesti. Táto bolesť sa nazýva aj úponová bolesť, podľa miesta, z ktorého sa šíri. Je lokalizovaná v oblasti lakťa odkiaľ vyžaruje dvoma smermi, a to smerom hore k ramenu až lopatke, alebo opačným smerom k predlaktiu a prstom.

Viaže sa na pohyb, pričom v úvode vzniká na začiatku fyzickej aktivity a postupne mizne. V neskorších štádiách je vymiznutie bolesti počas aktivity zriedkavejšie.

Vzhľadom na lokalizáciu poškodenej šľachy k bolesti dochádza hlavne pri pohyboch zápästia a prstov (roztiahnutie). Epikondyl ramennej kosti je bolestivý na pohmat.

Mikrotraumy vznikajúce v oblasti úponovej šľachy sú sprevádzané mikrohemorágiami (mikroskopické krvácania) a tie vedú k obrannej, zápalovej reakcii tela. Miesto akéhokoľvek zápalu je bolestivé, manifestuje sa lokálnym opuchom, začervenaním okolia a zvýšenou teplotou v danom mieste.

Rovnako tak je to aj pri tenisovom lakti.

Lakeť môže opuchnúť, sčervenať a je na dotyk teplý.

Tak ako pri všetkých bolestivých stavoch a ochoreniach pohybového aparátu aj epikondylitída spôsobuje motorické obmedzenia. Tie sa prejavujú nemotornosťou, padaním predmetov z rúk a zhoršením úchopu.

Zaujímavé:
Tenisový lakeť je ochorenie šľachy, ktorá je úponom pre extenzory (rozťahovače) prstov. Preto u týchto pacientov evokuje bolesť aj bežný úkon ako je uchopenie šálky, stisk ruky či miesenie cesta. Akýkoľvek pohyb s roztiahnutím a stiahnutím prstov býva bolestivý.

Čo pomáha v rámci prevencie?

Najlepšou prevenciou je vyhýbať sa činnostiam, ktoré toto bolestivé ochorenie spôsobujú. Iné činnosti ale zase spôsobujú iné ochorenia a nakoniec by sme nemohli robiť vôbec nič. V rámci prevencie obezity by sme nemohli ani to nič.

Preto, pokiaľ to situácia dovoľuje, by sme mali provokujúce faktory aspoň zredukovať na minimum. Ak pociťujete záťaž alebo bolesť, vezmite si v práci aspoň pár dní voľna. Pri neodkladných činnostiach si robte viacej kratších prestávok a uvoľnite si alebo premasírujte boľavé miesta.

Používanie ochranných, pracovných pomôcok a ortopedických pomôcok ako sú napríklad epikondylárne dlahy (fixačné pásky) je možné aj pred vznikom samotného ochorenia. Ak máte rizikové povolanie, treba na to myslieť.

Dôležité:
Vyhýbajte sa jednostrannému preťažovaniu končatín.
Snažte sa vyrovnávať váhu tela a rovnomerne zaťažovať končatiny.

Ktoré cviky sú najvhodnejšie, nájdete v tabuľke

Zmiernite bolesti: Ako na to?

Aj keď to nie je u každého človeka možné, je nutné končatinu prestať zaťažovať. Keďže u väčšiny pacientov sa jedná o chorobu z povolania, nie je to také jednoduché.

Šľacha v pokojovom režime znamená ústup bolestí. Použiť na to možno šatkový záves, do ktorého položíme aj zápästie, ortézu alebo sadrovú dlahu.

Pri akomkoľvek type tenisového lakťa je nevyhnutné minimalizovať pohyb v zápästnom kĺbe. Imobilizácia zápästia sa robí pomocou extenčnej dlahy a zabraňuje namáhaniu extenzorov a tým aj ďalšie poškodzovanie šľachy.

Druhý typ imobilizácie sa robí v oblasti lakťa, a to fixačnými páskami chrániacimi úpon šľachy extenzorov. Nazýva sa aj epikondylárna ortéza. Známa je hlavne u športovcov.

Robíte všetko ako máte a bolesti neustupujú?

Ako si pomôcť s bolesťou?

Z liekových preparátov výborne tlmia bolesť nesteroidné antiflogistiká. Používajú sa vo forme lokálnych mastí, ktoré sa aplikujú priamo na bolestivé miesto alebo v celkovej tabletkovej forme.

Pokiaľ dlhodobo užívate lieky od bolesti a rizikové faktory neboli z vášho života odstránené, nečudujte sa, že prestanú zaberať a stav sa nebude lepšiť!

Pri neutíchajúcich bolestiach, nezaberajúcich na bežné analgetiká, či antiflogitiká sa injekčne podávajú kortikosteroidy s lokálnym anestetikom priamo do postihnutého miesta. Efekt je však dočasný a nie sú konečným riešením stavu.

Moderné možnosti liečby sa dostávajú do popredia

V rámci prevencie, ale aj liečby, zvyknú pacienti využívať rôzne rehabilitačné techniky. Ide o masáže postihnutých miest alebo cielené precvičovanie bolestivých partií. Cvičenie by malo prebiehať pod dozorom skúseného fyzioterapeuta.

Cviky sú izometrické alebo dynamické. Ich cieľom je zlepšiť prekrvenie, pohyblivosť a silu končatiny. Súčasne sa posilňuje aj ramenný sval.

Stále viac propagované sú laserové techniky. Využívajú impulzy svetla v podobe lúča, ktorý podporuje regeneráciu buniek a tkanív. Dokázaný bol aj laserový, protizápalový účinok.

Podobne pôsobí aj ultrazvuk, ktorý je však nevhodný pri liečbe akútnych stavov. Využiť sa dá aj elektroterapia, magnetoterapia

Zaujímavé:
Jednou z menej známych techník je takzvaná Shock wave therpy alebo terapia rázovou vlnou.
Pomocou špeciálneho prístroja s aplikátorom (viď. obrázok) sa vlnenie prenáša do poškodených tkanív, kde sa vytvoria mechanické, tlakové impulzy. To vedie k prekrveniu daného miesta, uvoľneniu svalového napätia čo v konečnom dôsledku mierni bolesť a zlepšuje flexibilitu v končatine. Ide o najlepšiu techniku spomedzi spomínaných, no efekt je krátkodobý.

Keď už nič iné nepomáha

V horších prípadoch je jedinou možnosťou operačný zákrok. Ten sa robí viacerými spôsobmi, môžete sa porozprávať zo svojim lekárom, ktorý by bol pre vás ten najvhodnejší. Každopádne operácie tenisového lakťa sa tešia veľkej úspešnosti.

Pooperačné komplikácie sa vyskytujú asi len u 2 až 3% z celkového počtu odoperovaných pacientov. Ide o komplikácie, ktoré sú spoločné pre všetky operačné výkony ako napríklad krvácanie, vznik alergickej reakcie, sepsa...

Taktiež môže dôjsť k poškodeniu svalu, šľachy alebo nervu čo môže mať za následok poruchu hybnosti alebo ochrnutie končatiny. Ide však o raritné záležitosti.

Otestujte sa