Choroby hrdla

Choroby hrdla sa týkajú predovšetkým začiatku hltana a hrtana a prednej vonkajšej časti krku. Hrdlo je totiž predná časť krku a zároveň vstup do hrtana a hltana, ktoré sú dôležitou súčasťou tak dýchacej ako aj tráviacej sústavy. Samostatné ochorenia hrdla súvisia najmä s jeho vnútornou sliznicou a niektorými orgánmi, ktoré sa tu nachádzajú, najmä ide o mandle a hlasivky. Viacero ochorení a chorôb však súvisí napríklad aj s hltanom, hrtanom, prípadne ústnou dutinou.

Medzi ochorenia hrdla tak patria ochorenia súvisiace s hrtanom, ale napríklad niekedy aj s hltanom, samozrejme s ústnou dutinou a v určitých prípadoch aj s Eustachovou trubicou. Mandle totiž zasahujú aj oblasti nosohltana, kým hlasivky sú priamo uložené v hrtane ako jeho súčasť. Úlohou mandlí ako súčasti lymfatického systému je imunitná reakcia a produkcia obranných buniek organizmu, zatiaľ čo hlasivky majú fonetickú funkciu a slúžia na vydávanie reči a zvukov.

Uloženie hlasiviek a ich činnosť

Hlasivky sa nachádzajú v hrtane, pričom ide o zložený útvar skladajúci sa z hlasivkového svalu, krhlovitých chrupiek zvaných, hlasivkových väzov a z hlasivkových rias. Štrbinu uprostred oboch hlasivkových častí ohraničujú vnútorné plochy krhlovitých chrupiek, pričom práve predozadný pohyb týchto chrupiek, ktoré sa odďalujú alebo k sebe približujú vytvára samotný zvuk. Následne prechodom a rezonáciou cez hrtan, hltan, ústnu dutinu, nosnú dutinu a vedľajšie nosné dutiny vzniká farba hlasu.

Rozochvením hlasových rias prúdením vzduchu vzniká v štrbine hlasiviek zvuk, pričom ten má rôznu frekvenciu. U mužov je najnižšia a to aj väčším a priestrannejším hrtanom a dlhšími hlasovými väzmi, pričom muži majú najhlbší hlas. U detí je naopak rezonančná frekvencia kmitajúcich hlasiviek najvyššia a to až cez 300 Hz a preto je aj ich hlas najmenej hlboký. Vďaka elastickej chrupavky a pružnosti hlasivkových rias a membrán je možné meniť silou vôle tón hlasu.

Benigné a maligné nádory hlasiviek

Hlasivky či už konkrétne alebo v rámci celého hrtana postihujú viaceré druhy beningných maligných nádorov. Medzi maligné nádory patria tie, ktoré metastázujú a tak postihujú aj iné tkanivá a vytvárajú rakovinu. Ide o zhubné nádory spôsobujúce viaceré druhy rakovín ako sú glotická, supraglotická a infraglotická rakovina hrtana. Priamo glotická forma rakoviny vychádza z hlasiviek, pričom obvykle postihne najprv jednu a neskôr druhú hlasivku a následne metastázuje aj do ďalších tkanív.

Benigných nádorov a nepravých nádorov je viacero typov. Ide o nezhubné nádory vznikajúce na základe infekcií alebo pri dlhodobom či akútnom intenzívnom podráždení sliznice hrtana a hlasiviek. Najznámejším nezhubným nádorom je papilóm, ktorý vychádza z povrchového epitelu hrtana a je spôsobený vírusovou herpetickou infekciou. Ide síce o nádor, ktorý nie je zhubný a nevytvára tak metastázy v ďalších tkanivách, ale aj po jeho chirurgickom odstránení sa zvykne znova vracať.

Medzi tzv. nepravé nádory patria polypy, cysty, vredy a rôzne uzlíky. Objavujú sa v hrtane alebo priamo na hlasivkách a ide o útvary spôsobujúce problémy s rečou a niekedy vo vážnych formách aj s dýchaním. Uzlíky sa nachádzajú na oboch stranách hlasiviek, kým polypy vznikajú obvykle jednostranné. Pri cystách dochádza k vytvoreniu podslizničných a tvrdých ložísk na hrtane a hlasivkách, naopak ak človeka trápia vredy, sú dobre viditeľné a ide o poruchy erózie hlasiviek.

Zápalové a iné ochorenia

Veľmi často postihujú hrtan aj hlasivky rôzne zápalové typy chorôb, či už ide o akútne alebo o chronické zápaly. Sú to napríklad edematózny, hnisavý alebo ulcerózny zápal, akútny zápal hrtanovej príchlopky, obštrukčný zápal, epiglotitída alebo laryngitída, čo je najčastejší zápal postihujúci hrtan a hlasivky, ktorý má tak akútnu ako aj chronickú formu. Laryngitídy ako také vznikajú buď na podklade vírusovej alebo inej infekcie a prejavujú sa zachrípnutím a oslabením hlasu.

Pri chronickej laryngitíde môže dokonca prísť k atrofii alebo hypertrofii hlasiviek a niektorých štruktúr v hrtane a taktiež aj k dlhodobému zápalu výstelky a sliznice. To vedie v prípade neliečených zápalov a v prípade vážneho priebehu dokonca k dlhodobej a nielen krátkodobej a dočasnej strate hlasu. Okrem zápalov postihujú hrtan a hlasivky napríklad stenóza, rôzne druhy nekrotizujúcich a abscesových lokálnych ložísk, celulitídy, vredy, pachydermie, spazmy alebo perichondritídy.

Často sa vyskytujú aj rôzne paralýzy hlasiviek v dôsledku nezápalových procesov, ktoré ale spôsobujú obštrukciu alebo narušenie funkcie jednotlivých častí hlasiviek. Medzi patologické stavy patria nielen ložiská abscesov, ale napríklad aj leukokeratóza alebo leukoplakia, ktorá sa môže v extrémnych prípadoch zmeniť až na maligný nádor. Hrtan postihujú aj celulitída alebo granulómy, taktiež rozličné druhy edémov, ktoré spôsobujú zdurenie sliznice a problémy s hlasom a niekedy aj dýchaním.

Funkcie a stavba mandlí

Mandle sú párový orgán nachádzajúci sa síce v hrdle a blízkych dutinách, ale ide v podstate o súčasť lymfatického systému. Tkanivo mandlí je rovnaké ako tkanivo lymfatických uzlín, pričom mandle môžu byť krčné (podnebné), nosné (nosohltanové) a jazykové. Sú súčasťou imunitného systému a to je aj ich primárna funkcia, keďže zachytávajú infekcie z ústnej dutiny alebo z nosohltanu či Eustachovej trubice a zároveň v nich prebiehajú zápalové imunitné reakcie.

Podnebné mandle sa nachádzajú medzi podnebnými oblúkmi v zadnej časti hrdla a sú pokryté sliznicou, pričom na dotyk je tkanivo mandlí veľmi mäkké. Nosné mandle sa nachádzajú nad krčnými v nosohltanovej dutine a zároveň sú blízko ústia Eustachovej trubici. Aj tieto mandle sú tvorené mäkkým lymfatickým tkanivom, pričom na rozdiel od krčných nosné mandle sa začínajú od puberty u dospievajúcich detí zmenšovať a v dospelosti dochádza k ich zániku, pokiaľ tomu nezabránili patologické príčiny.

Zväčšenia a zápaly mandlí

Najčastejšie postihujú krčné aj nosné mandle rôzne druhy zápalov a s tým súvisiace aj zväčšenia mandlí, ktoré následne sťažujú dýchanie či už cez nosohltan alebo cez ústnu dutinu. Zápaly sú v rozličných akútnych a chronických formách, napríklad gangrenózny, infekčný, folikulárny, ulcerózny a nešpecifický akútny zápal mandlí, prípadne angína. Angína ako taká je veľmi častý zápal, ktorý môže prebiehať tak v akútnej ako aj chronickej forme, ktoré sa líšia príznakmi aj priebehom choroby.

Angína môže byť buď sama o sebe ochorením, alebo ide o symptomatický stav, ktorý je súbežný s iným infekčným ochorením, prípadne môže vznikať pri poruchách krvotvorby. Tento zápal postihuje tak podnebné, ako aj jazykové a nosohltanové mandle, pričom najčastejšie sa angína prejavuje bolesťami v hrdle, bolesťami pri prehĺtaní, výskytom bielych čapov priamo na mandliach, zvýšenou horúčkou a niekedy sa pridá aj bolesť v ušiach, ktorá sem vyžaruje z hrdla.

Pri chronickej angíne sa najčastejšie jedná o zápal podnebných mandlí, pričom ťažkosti nie sú také akútne a intenzívne a ide skôr o mierne škrabanie v hrdle, problémy s prehĺtaním a zápach z úst. Kým pri akútnej forme angín sa dáva prednosť konzervatívnej liečbe formou antibiotík alebo symptomatickej liečbe, ak ide o angínu spôsobenú vírusmi, chronická angína je dôvodom na operačné úplné odstránenie podnebných mandlí, ktoré sú zdrojom častých infekcií a zápalov.

V niektorých prípadoch dochádza aj k vytvoreniu zápalu s nekrotizujúcim a odumierajúcim tkanivom, čiže k vzniku peritonzilárneho abscesu. Tento sa vyskytuje niekedy nielen na mandliach, ale aj iných slizniciach ústnej dutiny. Veľmi častá je aj hypertrofia mandlí, hypertrofia adenoidného tkaniva, prípadne vznik adenoidných vegetácii a to častejšie na nosohltanových mandliach. Tie sa zväčšujú aj pri niektorých ušných infekciach. Aj v tomto prípade je riešením ich odstránenie.

Obštrukcie, nádory a iné problémy

Krčné ako aj nosné mandle postihujú podobne ako iné tkanivá v ústnej dutine rôzne nádory alebo ložiská vznikajúce z epitelu a sliznice mandlí. Veľmi často sa vytvárajú napríklad cysty v dôsledku infekcií a zápalov, kedy dochádza k vzniku obštrukcií, následkom čoho sa v podslizničnom priestore vytvorí útvar, ktorý je miernou obštrukciou. Častá je napríklad retenčná cysta, ktorá sa nemusí navonok nijako prejavovať a vyskytuje sa pomerne často u detí. Riešením pre väčšinu cýst je ich narezanie, vyprázdnenie obsahu a odstránenie.

Okrem cýst vznikajú na mandliach aj v ich blízkostiach rozličné druhy abscesov, ktoré vznikajú na základe zápalov, ktoré spôsobia odumieranie tkaniva v lokálnom ložisku, dochádza k opúzdreniu tohto ložiska a k vzniku abscesu. Podobne ako pri cystách, aj tu je riešením narezenia, drenáž a odstránenie ložiska. Na mandliach sa vyskytujú aj vredy, ktoré vznikajú na povrchu, prípadne hrudky tkanív, ktoré môžu stvrdnúť a vznikajú kalcifikované mandlové kamene, ktoré tvoria tvrdú obštrukciu napríklad pri dýchaní.

Najviac nebezpečné sú ale nádory, ktoré môžu mať nezhubný ale aj zhubný charakter. Najčastejšie ide o nádory patriace do skupiny nádorov ústnej dutiny alebo nosohltanovej dutiny, pričom tieto nádory postihujú vo všeobecnosti slizničné tkanivo v týchto dutinách a tak môžu vzniknúť aj na mandliach. Vo väčšine prípadov ide o nádory zhubné, ktoré majú tendenciu metastázovať aj do iných tkanív a histologicky najviac prípadov pripadá na spinocelulárny karcinóm, čiže bolestivý nádor podnebných mandlí.

Tento typ nádoru sa prejavuje bolesťami v krku a to aj pri prehĺtaní, problémami s prehĺtaním a v neskorších štádiách pri vytvorení väčšej obštrukcie aj problémami s rečou a môže sa niekedy z mandlí a ústnej dutiny rozširovať až do hrtanu a tak napadnúť aj hrtan a prípadne hlasivky. Dôležitá je pomerne rýchla diagnostika a ožarovanie nádoru, prípadne ak sa dá nádor odstrániť, postupuje sa práve chirurgickou cestou. Tento nádor majú častejšie muži a to najmä preto, že súvisí aj s nadmerným pitím alkoholických nápojov a nadmerným fajčením.