Choroby stredného ucha

Choroby stredného ucha sa týkajú prakticky každej časti ucha, či už ide o ušný bubienok, sluchové kostičky alebo svaly stredného ucha. Sluchové kostičky sú tvorené reťazou troch malých kostičiek, ktoré sa nazývajú kladivko, nákovka a strmienok. Stredné ucho môžu postihnúť ochorenia zápalového typu hnisavé alebo nehnisavé, ale aj problémy s polypmi v tejto oblasti, prípadne za veľa problémov je zodpovedných Eustachova trubica a niektoré s ňou priamo súvisia.

Na stredné ucho sa zo spodnej časti napája Eustachova trubica, ktorá spája dutinu a priestor stredného ucha s nosohltanom a zabezpečuje udržiavanie tlaku v strednom uchu a jeho rovnováhu vzhľadom na atmosférický tlak. Zároveň sú v strednom uchu aj svaly a to konkrétne napínač bubienka a strmienkový sval. Napínač bubienka je pripojený na kladivko a jeho úlohou je napínanie bubienka. Strmienkový sval je pripojený na strmienok a upevňuje jeho platničku v oválnom okienku.

Nehnisavé zápaly stredného ucha

Stredné ucho je časť ucha, ktorý tvorí systém vyplnených dutín, ktoré sú vystlané sliznicou. Jeho funkcia spočíva v premene zvuku na vibrácie, čo sa deje v bubienku a následne pomocou sluchových kostičiek sú vibrácie prenášané do vnútorného ucha. Túto schopnosť narušujú napríklad nehnisavé zápaly či už akútneho alebo chronického typu. Patria sem napríklad myringitída, serózny zápal, zápal s tvorbou sekrétu alebo akútna a subakútna ottitis media rôzneho druhu.

Akútne aj subaktúne nehnisavé zápaly v strednom uchu môžu mať alergickú príčinu, ale aj mukoidnú, sangivolentnú alebo séromucinóznu. Okrem toho medzi nehnisavé zápaly patria aj chronický serózny zápal stredného ucha, zdĺhavý tubotympanálny katar, chronický mukoidný zápal stredného ucha a rôzne chronické zápaly s nehnisavým výtokom. Najčastejšími zápalmi, ktorý postihuje najmä deti, ale samozrejme nielen tie, sú akútny zápal stredného ucha a myringitída.

Myringitída je vírusový zápal v strednom uchu, ktorý má akútnu formu a postihuje bubienok v strednom uchu. Najčastejšie vzniká postupujúcou infekciou difúznych zápaloch zvukovodu, čiže sa sem dostane tento zápal z vonkajšej časti ucha. Dochádza k miernemu opuchu a zväčšeniu ušného bubienku a jeho začervenaniu, ale nie k vyklenutiu. Súčasťou zápalu je aj patologická sekrécia, ktorá je ale nehnisavá. Obvykle nie je zápal bolestivý a prejavuje sa zhoršením sluchu.

Najčastejšie sa vyskytuje tento zápal u detí vo veku do 5 rokov a liečba je lokálna, pričom zvyčajne do jedného týždňa by mal zápal pri správnej liečbe a jednoduchom priebehu ustúpiť bez väčších problémov alebo následkov. Problémom je však forma myringitídy spôsobená mikróbom Mycoplasma pneumoniae, kedy sa dostane mikroorganizmus do ušného bubienku z vnútornej strany ce Eustachovu trubicu. Takáto forma zápalu je už ťažšia a veľmi bolestivá.

Akútna a subakútna forma zápalu sliznice stredného ucha je taktiež veľmi rozšíreným zápalovým ochorením, pričom môže byť takýto zápal sprevádzaný aj sekréciou rôzneho druhu, napríklad ide o seróznu alebo výtokovú formu. Bežne ide o vírusmi spôsobený zápal, ktorý majú na svedomí najmä respiračné vírusy, adenovírusy, vírusy chrípky typu A alebo B a iné druhy vírusov, ktoré sa môžu do stredného ucha dostať z vonkajšieho aj vnútorného prostredia. Odborne sa takýmto zápalom hovorí katarálna otitída.

Takéto zápaly sa vyskytujú počas celého rok a sú najčastejšie u detí do 2 rokov, ale samozrejme aj u dospelých. Najčastejšie sa prejavujú bolesťou ucha, teplotou alebo horúčkou a pichaním v uchu, to najmä u detí. Pre akútne a subakútne formy je typický rýchly nábeh príznakov a to najmä v noci. Naopak pri chronických formách zápalov, ku ktorým dochádza často recidívou, nie je teplota ani horúčka a príznakom je skôr svrbenie a pálenie v uchu.

Hnisavé a ostatné zápaly v strednom uchu

Stredné ucho, či už jeho sliznicu, bubienok alebo ostatné časti, môžu postihnúť aj hnisavé a iné zápaly, či už akútny hnisavý zápal stredného ucha, hnisavá forma myringitídy, chronický tubotympanový hnisavý zápal stredného ucha, benígny zdĺhavý hnisavý zápal, zdĺhavá tubotympanová choroba, chronický atikoantrálny hnisavý zápal stredného, zdĺhavá atikoantrálna choroba alebo bližšie neurčené akútne a chronické zápaly nešpecifikovaného typu.

Bakteriálna hnisavá myringitída je spôsobená baktériami, ktoré sa dostali do stredného ucha z horných dýchacích ciest a v tomto prípade ide o veľmi bolestivý zápal, pri ktorom sa tvorí aj hnis a ten odteká najčastejšie cez Eustachovu trubicu, prípadne je nutné odtečenie hnisu cez bubienok. Ten môže buď samovoľne prasknúť, alebo sa vykonáva paracentéza, čo je špecifický zákrok, ktorý vykonáva odborný ORL lekár a prepichnutím bubienka umožní odtok hnisu.

Kým myringitída postihuje bubienok, tak sliznicu vnútorného ucha postihuje klasický akútny a chronický zápal stredného ucha bakteriálneho pôvodu. Takýto zápal môžu spôsobiť baktérie steptokoky, ale aj hemofily, moraxely alebo turicelly, čo sú špeciálne baktérie paličkovitého tvaru. Baktérie sa môžu do strednej časti ucha dostať pri poranení bubienka alebo častejšie z horných dýchacích ciest, prípadne krvnou cestou alebo veľmi vzácne z vnútroušného labyrintu.

Pri akútnej forme prebieha ochorenie pomerne rýchlo a príznaky nastupujú obvykle v priebehu 24 hodín. Zápal je najčastejšie obojstranný a s produkciou hnisu, ktorý sa hromadí v strednom uchu a na zapálenom mieste. Následne dochádza k prudkej bolestivosti, pocitu zaľahnutia v uchu, človek môže pociťovať aj pulzujúcu bolesť. V prípade subakútnej formy je nástup príznakov ešte rýchlejší. Jedinou účinnou liečbou je uvoľnenie hnisu a nasadenie antibiotík.

Pri chronickej forme sú príznaky menej intenzívne, nie je prítomná napríklad teplota alebo intenzívna bolestivosť a človek má skôr pocit pálenia alebo svrbenia v uchu, prípadne môže počuť šum a iné zvuky. Taktiež aj chronický zápal môže byť s produkciou hnisu, ale je to menej časté ako akútne otitídy postihujúce stredné ucho. Najčastejšie však dochádza k sekrécií iných tekutín ako hnisu, najmä pokiaľ ide o dlhodobejšiu infekciu aj vírusového pôvodu.

Problémy so sluchovou trubicou súvisiace so stredným uchom

Veľký vplyv na choroby stredného ucha má sluchová trubica, zvaná aj Eustachova trubica. Táto priamo spája nosohltan so stredným uchom a má viacero funkcií. Jednak má ochrannú funkciu, kedy zabraňuje prestupu infekcií zo stredného ucha do ústnej dutiny. Zároveň vyrovnáva tlak medzi stredným uchom a vonkajším okolím, pretože obvykle je zatvorená, ale pri prudkých zmenách sa nakrátko otvára. Taktiež umožňuje zostup sekrécie zo stredného ucha do nosohltana.

Aj typický a bežný zápal v strednom uchu môže súvisieť s problémami s Eustachovou trubicou. V tomto prípade došlo k prestupu infekcie týmto smerom alebo naopak uzavretie Eustachovej trubice spôsobilo infekciu v strednom uchu. Uzavretie sluchovej trubice je totiž veľmi nepriaznivé, napríklad k nemu dochádza pri infekcii samotnej trubice, alebo pri opuchnutí či pri prerastaní nádoru nosohltanu do jej priestorov a dochádza tak k permanentnej obštrukcií.

Zároveň je však problém aj nadmerná otvorenosť tuby a to z hľadiska zvýšeného infekčného rizika pri infekcií horných ciest dýchacích alebo pri chrípke. Ak v dôsledku patologických zmien na stenách trubice alebo vplyvom hormonálnej alebo rádiologickej terapie príde k chorobnému častému otváraniu, napríklad pri fyzickej aktivite tela, dochádza k prestupu infekcie do stredného ucha. Eustachova trubica zároveň neplní vtedy ani funkciu vyrovnávania tlaku, čo sa prejaví pocitom tlaku priamo v uchu.

Cholesteatómy v strednom uchu

Cholesteatómy sú cystické útvary, ktoré sa môžu nachádzať vo vonkajšom uchu, ale niekedy je možný ich výskyt aj v strednej časti ucha. Ide o cysty, ktoré sa správajú navonok ako nádory, ale nejde o skutočné nádory. Tieto cysty sa zväčšujú tým, že sa na nich vrstvia odlúpené epitelové bunky. Pôvodne vzniká cholesteatóm práve vo vonkajšom uchu, kde tvoria jeho vrstvy práve dlaždicové epitely pokožky, ale toto ochorenie môže prenikať aj do stredného ucha.

V horších prípadoch sa nezväčšuje tento útvar len na základe pribúdania ďalších vrstiev, ale práve v strednom uchu môže pôsobením špecifického enzýmu aktivovať bunky, ktoré rozkladajú okolité kosti stredného ucha a tie sa tak stávajú súčasťou cholesteatómu a zároveň prichádza aj k zápalu týchto kostí. Cholesteatóm môže mať viacero foriem a to buď primárnu, genuínnu alebo sekundárnu formu, ktorá je najčastejším typom tejto cysty. Zároveň sa táto cysta spája často aj s chronickým hnisavým zápalom v strednom uchu.

Cholesteatóm sa prejavuje najčastejšie poruchami sluchu, tiež ušnými šelestami a dlhodobým a nepríjemne zapáchajúcim výtokom z ucha. Jedinou liečbou je chirurgické odstránenie celého tohto útvaru, pričom ak príde aj k vývoja iných zápalov, tak sa dá tento proces v rámci predoperačnej konzervatívnej liečby tlmiť antibiotikami alebo kortikoidmi. Definitívnym riešením je však chirurgické odstránenie celého zápalové ložiska a cysty, prípadne aj polypov.

Problémy s blanou bubienka a sluchovými kostičkami

Bubienok, ktorý tvorí rozhranie medzi stredným a vonkajším uchom, môžu postihnúť tiež rôzne problémy. Ide napríklad o jeho prederavenie a perforáciu z dôvodu pozápalovej alebo úrazovej perforácie, prípadne môže ísť o atikovú perforáciu bubníkovej blany, okrajovú perforáciu alebo úplnú perforáciu bubníkovej blany. Samotnú blanu bubienka postihujú aj rôzne zápalové choroby ako akútna či bulózna maryngitída, chronická maryingitída, tympanitída a podobne.

Medzi menej časté ochorenia patria aj tympanoskleróza, diskontinuita a dislokácia sluchových kostičiek, rozličné abnormality sluchových kostičiek ako sú ankylóza sluchových kostičiek alebo čiastočná strata kostičiek. Taktiež sa môžu v uchu vyskytovať aj polypy, čiže menšie nezhubné cysty, ktoré sem môžu prerastať z iných okolitých tkanív, ide však o pomerne vzácne choroby.