Liečba impetiga: Lokálne masť, systémovo lieky i antibiotiká
Liečba impetiga vo všeobecnosti zahŕňa úpravu životosprávy, hygieny a lokálnu alebo systémovú farmakoterapiu.
Lokálna liečba
Pri oboch typoch impetiga sa na zmäkčenie chrást používajú maste (3 – 5 % salicylová vazelína). Okrem toho sa odporúčajú vlhké obväzy s dezinfekčnými roztokmi.
Pacient s impetigom by mal dodržiavať isté opatrenia. Namiesto kúpeľa by si mal dopriať krátku sprchu. K umývaniu sa by mal používať dezinfekčné mydlo.
Pri výbere liečiva musí lekár postupovať individuálne. Je potrebné zvážiť pravdepodobnosť kontaktnej alergie a možnosť rezistencie. Dôležitou podmienkou lokálnej liečby je dobrá spolupráca zo strany pacienta.
Na lokálnu liečbu impetiga sa používajú nasledujúce liečivá:
- bacitracín,
- neomycín,
- kyselina fusidová,
- mupirocín.
Kombinácia neomycínu a bacitracínu patrí v praxi medzi bežne používané liečivá. Avšak táto kombinácia nie je vhodná na liečbu impetiga.
Neomycín je vhodný na eradikáciu najmä aeróbnych gramnegatívnych baktérii. Účinok neomycínu na grampozitívne baktérie je vo veľkej miere obmedzený.
V súčasnosti sa na lokálnu liečbu impetiga používa najmä mupirocín alebo kyselina fusidová.
- Mupirocín.
Mupirocín sa používa najmä na lokálnu liečbu primárnych a sekundárnych bakteriálnych kožných infekcií. Medzi jeho ďalšie využitia patria:
- zabránenie bakteriálnej kontaminácie malých rán,
- prevencia infekcie abrázií a malých rezov a rán.
- Kyselina fusidová
Kyselina fusidová sa používa najmä na liečbu primárnych bakteriálnych infekcií kože (impetigo, furunkul). Taktiež sa využíva v prípade infikovaných kožných poranení alebo sekundárne infikovaných dermatóz (atopická a kontaktná dermatitída).
Kyselina fusidová je účinná proti množstvu grampozitívnych baktérií a niektorým gramnegatívnym kokom. Napríklad, Staphylococcus aureus a Corynebacterium sp. sú veľmi citlivé. Streptokoky sú priemerne citlivé.
Lieky na lokálne použitie s obsahom kyseliny fusidovej sú dostupné vo forme krému a masti. V porovnaní s inými topickými antibiotikami vykazuje podobnú účinnosť a porovnateľnú alebo lepšiu znášanlivosť.
Kyselina fusidová, rovnako ako mupirocín, je v prípade liečby niektorých typov impetiga účinnejšia ako perorálne antibiotiká.
Systémová liečba
Systémovú antibiotickú liečbu lekár zvolí v prípade neúspechu lokálnej liečby impetiga alebo pri väčšom rozsahu prejavov. Pri komplikovaných a generalizovaných prejavoch je systémová antibiotická liečba prevenciou pred vznikom komplikácií (glomerulonefritídy).
Systémová liečba je vhodná pre pacientov:
- ktorých stav sa nezlepšuje používaním lokálnej liečby,
- s veľkými a mnohopočetnými ložiskami,
- s oslabenou imunitou,
- trpiacich závažným ochorením.
V prípade stafylokokových infekcií sa v praxi využívajú:
- Oxacilín.
Oxacilín patrí do skupiny oxazolylpenicilínov. Sú odolné voči β-laktamázam produkovaným stafylokokmi. Preto ich označujeme aj ako protistafylokokové antibiotiká.
Použitie oxacilínu je indikované u pacientov, ktorí trpia infekciou vyvolanou kmeňmi Staphylococcus aureus s mikrobiologicky potvrdenou citlivosťou.
- Amoxicilín/kyselina klavulánová.
Amoxicilín patrí do skupiny aminopenicilínov. Stafylokoky, ktoré produkujú β-laktamázu sú odolné voči jeho pôsobeniu.
Vhodným pridaním kyseliny klavulánovej (inhibítora β-laktamázy) sa však spektrum môže významne rozšíriť a tento princíp sa terapeuticky často využíva.
- Cefalexín.
Cefalexín zaraďujeme do I. generácie cefalosporínov. Jeho mechanizmus účinku je založený na usmrtení citlivých mikroorganizmov v čase ich rozmnožovania. Pôsobí širokospektrálne (proti mnohým mikroorganizmom).
U streptokokových infekcií lekár zvyčajne predpisuje:
- Draselná soľ fenoxymetylpenicilínu.
Fenoxymetylpenicilín predstavuje biosynteticky upravený základný penicilín. Využíva sa najmä v liečbe ľahkých až stredne ťažkých infekcií.
Medzi jeho výhodné vlastnosti patrí odolnosť voči kyslému prostrediu v žalúdku. Z tohto dôvodu sa môže podávať aj perorálne.
Spektrum antibakteriálnej účinnosti fenoxymetylpenicilínu zodpovedá spektru penicilínu G. Čiže zahŕňa aj patogény, ako Staphylococcus aureus, Streptoccus pyogenes (druh A), Streptococcus (druh B a C) a anaeróbne streptokoky.
- Azitromycín.
Zaraďujeme k druhogeneračným makrolidovým antibiotikám. Uplatňuje sa v liečbe infekcií spôsobených grampozitívnymi baktériami.
Medzi jeho výhodné vlastnosti patrí výborná penetrácia do tkanív, lepšia tolerancia a rozšírené spektrum účinnosti. Veľkou výhodou je jeho dlhý biologický polčas, ktorý umožňuje dávkovanie každých 24 hodín.
Aké sú nové možnosti liečby impetiga?
Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti čelíme hrozbe nárastu antibiotickej rezistencie, tak vedci hľadajú nové terapeutické postupy. Alternatívny spôsob liečby rozdeľujeme na dve skupiny:
- Chemická.
Tento spôsob liečby využíva organické látky, kam zaraďujeme aj spomínané antibiotiká. Okrem organických látok do tejto skupiny patria kovové nanočastice, látky spôsobujúce fotooxidačnú stresovú reakciu a hromadenie kyslíkových radikálov.
Spomínané látky sú nevýhodné pre použitie v dermatológii, pretože môžu predĺžiť hojenie rán.
- Biologická.
Výhodou biologickej liečby je, že nepoškodzuje kožný mikrobióm a je selektívna. Biologická liečba zahŕňa fágovú terapiu, antimikrobiálne peptidy a enzýmovú terapiu.
Počuli ste o enzybiotikách?
Enzybiotiká predstavujú nový spôsob liečby infekcií kože a mäkkých tkanív. V liečbe sa uplatňujú lytické enzýmy. Tie hydrolyticky štiepia kovalentné väzby v peptidoglykáne bunkovej steny. Výsledkom je rozklad buniek.
Peptidoglykán tvorí 30 až 70 % bunkovej steny grampozitivních baktérií.
Podľa miesta štiepenia väzby v peptidoglykáne enzybiotiká rozdeľujeme na:
- muramidázy,
- glukozaminidázy,
- amidázy,
- endopeptidázy.
Vďaka unikátnemu mechanizmu účinku pôsobia tieto enzýmy aj na také baktérie, ktoré sú rezistentné voči všetkým hlavným skupinám antibiotík.
Medzi najlepšie prebádané enzybiotiká patrí lyzozým. Vo všeobecnosti vykazuje antimikrobiálne účinky proti grampozitívnym baktériám, ako napríklad Staphylococcus aureus.
Ďalším známym enzýmom je lysostafín. Ten vykazuje účinky proti väčšine kmeňov S. aureus.
