Liečba inkontinencie moču: Aké lieky pomôžu? + ostatné možnosti

V niektorých prípadoch liečba inkontinencie prináša úplné odstránenie problému s unikajúcim močom, v iných prevažne chronických prípadoch liečba funguje ako zmiernenie závažnosti úniku moču.

Okrem toho, že vhodná a cielená liečba prináša zmiernenie prípadne odstránenie problému unikajúceho moču, taktiež napomáha pacientom po mentálnej a sociálnej stránke, tzn. zlepšuje kvalitu ich života.

Existuje niekoľko možností liečby inkontinencie, a to:

• Režimová liečba (konzervatívna).
• Farmakologická liečba – liečba pomocou liekov.
• Operačná liečba.

Výber vhodnej metódy prípadne kombinácie týchto metód vždy závisí od konkrétneho typu a stupňa inkontinencie, ktoré boli diagnostikované pacientovi, ale aj od jeho veku a celkového zdravotného stavu.

Liečba prvej voľby je zvyčajne tá, ktorá je najmenej invazívna a má najmenej potenciálnych vedľajších účinkov.

Režimová liečba (konzervatívna)

Režimová liečba má predstavovať zmenu dovtedajšieho prístupu a zaužívaného fungovania pacienta, tzn. zahŕňa úpravu životného štýlu, precvičovanie a posilňovanie panvového dna.

Najväčší význam a najlepšie výsledky má režimová liečba pri stresovej inkontinencii.

Úprava životosprávy – a teda zníženie telesnej hmotnosti, ukončenie fajčenia, optimalizácia denného príjmu tekutín, plánované močenie alebo trénovanie toaletných zvyklostí sú hlavnými krokmi vedúcimi k redukcii výskytu a zhoršovania príznakov inkontinencie.

Jednou z liečebných metód inkontinencie je aj tréning močového mechúra. Jedná sa o úmyselné zadržiavanie moču v u pacientov, ktorí sú zvyknutí chodiť často močiť. Zvyšuje sa tým kapacita mechúra a znižuje kontraktilita jeho svalstva.

Významnú účinnosť má tiež séria cvikov na posilňovanie svalstva panvového dna, známe ako Kegelove cviky. Pacienti sa učia vedome sťahovať svaly panvového dna pred a počas akéhokoľvek zvýšenia brušného tlaku, napríklad pri kašli.

Cieľom je zlepšiť oporu a funkciu močovej rúry najmä u žien, ktoré dokážu vlastnou vôľou sťahovať svalstvo panvy a tým zovrieť močovú rúru.

Pre dosiahnutie výsledkov je u týchto cvikov dôležitá najmä intenzita a systematickosť cvičenia.

Tabuľka: Príklady časovo a fyzicky nenáročných cvikov na posilnenie panvového dna

U žien, ktoré sa chcú vyhnúť operačnému zákroku a zároveň nie sú schopné dodržiavať režimové opatrenia ako je pravidelné cvičenie a úprava životosprávy, existuje možnosť používania vaginálnych kontinenčných pesarov.

Ich účinok spočíva v tom, že stláčajú močovú rúru. Používajú sa najmä u žien so stresovou inkontinenciou.

Farmakologická liečba

V liečbe inkontinencie moču sa používa niekoľko skupín liekov. Pri výbere vhodného lieku sa prihliada na konkrétny typ inkontinencie, celkový zdravotný stav pacienta, riziko vzniku vedľajších účinkov a tiež skutočnosť, či pacient užíva ďalšie lieky.

Farmakologickej liečbe by vždy mala predchádzať režimová liečba a až v prípade jej zlyhania sa pristupuje k používaniu liekov.

Pri niektorých liekoch sa výsledný efekt liečby môže dostaviť až po niekoľkých týždňoch. Pacienti by mali byť na túto skutočnosť upozornení, aby svojvoľne a bez konzultácie s lekárom neprestávali s liečbou.

Farmakologická liečba primárne napomáha zmierňovať príznaky inkontinencie.

Tabuľkový prehľad liekov používaných na liečbu stresovej a urgentnej inkontinencie moču

Prvou skupinou liekov sú anticholínergiká, nazývané aj antimuskariniká. Používajú sa pri urgentnej inkontinencii a predstavujú lieky prvej voľby.

Anticholínergiká pôsobia priamo na svalstvo močového mechúra (detrúzor) a zväčšujú kapacitu mechúra. To vedie k zníženiu nutkania na močenie, frekvencie vyprázdňovania a v malej miere aj k zníženiu častosti močenia počas noci.

Medzi najčastejšie vedľajšie účinky anticholínergík zaraďujeme sucho v ústach, bolesť hlavy, rozmazané videnie, spomalené trávenie až zápcha, ospalosť a zmätenosť.

V prípade výskytu výrazných vedľajších účinkov pri použití prvej generácie sa má prejsť na anticholínergiká druhej generácie.

Agonisty β₃ adrenergných receptorov sa používajú v liečbe urgentnej inkontinencie. Pôsobia priamo na svalstvo močového mechúra (detrúzor).

Používajú sa zvyčajne v prípadoch, kedy liečba anticholínergikami u pacienta nie je tolerovaná alebo možná.

Medzi vedľajšie účinky patrí najmä zvýšenie krvného tlaku, preto by sa nemali používať u pacientov s vysokým krvným tlakom.

Inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu sa používajú v liečbe stresovej inkontinencie. Ich účinok spočíva v posilnení zvierača močovej rúry, čím dochádza k zvýšeniu jeho odporu a zmierneniu príznakov úniku moču.

Hormonálne lieky zo skupiny estrogénov sa v nízkych dávkach používajú u žien s ochabnutou vaginálnou sliznicou.

Operačná liečba

Tretiu líniu liečby predstavuje liečba operačná.

Sem zaraďujeme podanie onabotulinumtoxínu A, známeho ako botox. Podáva sa injekčne do steny močového mechúra, kde pôsobí na nervovo-svalové spojenia a tlmí dráždivosť mechúra.

Táto metóda sa používa v prípade urgentnej inkontinencie, keď zlyhala farmakologická liečba. Jej účinnosť je porovnateľná s farmakologickou liečbou, avšak bez potreby denného podávania.

Podanie injekcií sa uskutočňuje v celkovej anestézii – preto hovoríme o liečbe tretej línie.

Účinok pretrváva približne 9 – 12 mesiacov, následne sa musí opakovať. Riziká tohto postupu zahŕňajú najmä dočasný problém so zadržiavaním moču, výskyt infekcií močového traktu alebo tvorba zvyškového moču.

Ďalšou možnosťou operačnej liečby je nervová stimulácia tibiálneho nervu. Tibiálny nerv je nerv vedúci od vnútornej strany členka pozdĺž dolnú končatinu až ku krížovým nervom.

Navodenou stimuláciou tohto nervu sa prenášajú vzruchy do oblasti dolných močových ciest. Upravuje sa tak citlivosť a kontraktilita močového mechúra, a tým pádom aj samotný reflex močenia.

Nervová stimulácia sa odporúča ženám s urgentnou inkontinenciou, ktoré neodpovedajú na liečbu anticholínergikami.

Pri urgentnej inkontinencii sa používa tiež sakrálna nervová modulácia. Ide o proces, pri ktorom sa prostredníctvom stimulátora implantovaného v oblasti panvy tlmia cez vyvedené elektródy nadbytočné vzruchy vznikajúce v močovom mechúre.

Táto metóda je invazívna, je účinnejšia ako farmakologická liečba a prináša dlhodobé zmiernenie príznakov inkontinencie.

Možnosťou operačnej liečby u žien so stresovou inkontinenciou je implantácia suburetrálnej pásky. Ide o minimálne invazívny zákrok, pri ktorom sa popod močovú rúru zavádza prolénová páska.

Páska sa umiestňuje pod stredovú časť močovej rúry v tvare slučky alebo horizontálne. Jej účelom je vytvoriť oporu pre močovú rúru a zabezpečiť jej fixáciu, aby nedochádzalo k jej poklesu a následným únikom moču.

Zákrok má vysokú účinnosť najmä v prvých rokoch. Z dlhodobého hľadiska (približne po 10 rokoch) stráca účinok a príznaky inkontinencie moču sa vracajú. Je to najmä kvôli tomu, že žena nedbá o starostlivosť o panvové dno a nadmerne ho preťažuje.

Všetky vaginálne operácie majú vplyv na sexuálne funkcie.

Dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou inkontinencie moču je používanie ochranných inkontinenčných pomôcok. Inkontinenčné pomôcky neriešia príčinu, majú iba ochrannú funkciu.

Ich význam spočíva v zlepšovaní kvality života pacientov. Pacient sa cíti chránený a nemusí sa obávať, že mu neočakávaný únik moču spôsobí nepríjemnosti. Aj to umožňuje pacientovi zaradiť sa do bežného života a vykonávať aktivity ako každý iný človek.

Svoje miesto si inkontinenčné pomôcky našli najmä u chronických inkontinentných pacientov, u tých, ktorí neodpovedajú na režimovú liečbu, nie sú vhodní kandidáti na operačnú liečbu alebo s operačným zákrokom nesúhlasia.

Pri výbere vhodnej pomôcky sa berie ohľad na pohlavie, vek, telesnú hmotnosť, stupeň mobility pacienta a intenzitu úniku moču.

Pacientom sú k dispozícii pomôcky s odstupňovanou mierou absorpcie – od nižšej absorpcie u vložiek alebo vkladacích plienok, až po vysokú schopnosť absorpcie u naťahovacích nohavičiek, plienkových nohavičiek alebo podložiek pod ležiacich pacientov.