Liečba novorodeneckej žltačky: prirodzené svetlo, kojenie a sledovanie

Matka dieťaťa by mala byť poučená o tom, čo je novorodenecká žltačka, a tiež v čom má byť dôsledná.

Matke sa prízvukuje dôležitosť častého kojenia prirodzeným materským mliekom, nie umelými náhradami mlieka.
Optimalizácia enterálnej výživy urýchľuje celý proces.

Nízky príjem materského mlieka má za následok zvýšenie enterohepatálneho obehu a spôsobuje predĺženie celkového času vysokej koncentrácie bilirubínu v krvi.

Dôležitejší je však pobyt dieťaťa na prirodzenom dennom svetle (helioterapia), pretože jeho pôsobenie na pokožku dieťaťa totiž urýchľuje rozpad bilirubínu priamo v krvi.

Rozpadnutý bilirubín  sa rýchlejšie odbúrava z jeho tela, vylučuje sa močom, stav sa zlepšuje a pokožka rýchlejšie nadobúda svoju prirodzenú farbu.

Pozor však na to, aby dieťatko nebolo vystavené na priamom slnku, čím by sme dosiahli viac škody ako osohu.

Fototerapia

Fototerapia v preklade vlastne znamená liečba svetlom, čiže zahŕňa aj cielené vystavenie pokožky bábätka prirodzenému dennému svetlu.

U extrémne žltých novorodencov je tomuto bežnému procesu treba trošku dopomôcť, a preto sa vytvárajú improvizované podmienky za použitia modrého svetla špecifickej frekvencie.
Použiť je možné aj iné typy svetla.

Vystavením ich kože modrému svetlu (s ochranou očí) dochádza k fotoizomerizácii, štrukturálnej izomerizácii a fotooxidácii (nižšia toxicita bilirubínu).

Funguje teda na princípe degradácie bilirubínu v koži svetlom, ktorý sa rozpadáva na netoxické produkty, ktoré sú vylučované močom.

Veľkou výhodou je neinvazívnosť, bezpečnosť a úspešnosť fototerapie.
Preukázateľne znižuje progresiu stavu a prechod do ťažkej hyperbilirubinémie.

Zaujímavé:
Ak je postieľka novorodenca pokrytá hliníkovou fóliou je účinnosť fototerapie vyššia.

Farmakologická liečba

V rámci farmakologickej terapie sa používajú imunoglobulíny ako doplnková liečba fototerapie.

Bolo preukázané, že znižujú nutnosť vysokorizikovej výmennej transfúzie.

K modernejším liekovým preparátom patria metaloporfyríny a protoporfyríny.
Ich použitie je však zatiaľ len experimentálne.

Výmenná transfúzia

Výmenná transfúzia sa využíva v prípadoch žltačky, ak zlyhala liečba svetlom.
Konečným indikačným kritériom výmennej transfúzie je však  hodnota pupočníkového hemoglobínu a bilurubínu.

Napomáha odstraňovať senzibilizované erytrocyty, protilátky spôsobujúce hemolýzu a v neposlednom rade bilirubín.
Sekundárne koriguje anémiu.

V podstate sa jedná o čiastočné nahradenej krvi novorodenca s vysokými hladinami bilirubínu zdravou krvou.

V konečnom dôsledku sa tak zníži celková hladina bilirubínu v jeho organizme, čo pomáha rýchlejšie zvládať stav.

Nie je indikovaná u všetkých detí, jedná sa o najradikálnejšiu terapeutickú metódu.

Dôležité:
Výmenná transfúzia má aj svoje riziká, ktorými sú vedľajšie účinky tejto procedúry.

Tie vyplývajú zo samotnej kvality krvnej konzervy a správnosti celého postupu.
Najčastejšie sa vyskytuje objemové preťaženie, riziko infekcie, či alergické reakcie.

Objavuje sa tiež hypokalciémia, hypomagneziémia, hyperkaliémia, hypoglykémia, poruchy acidobázickej rovnováhy (ABR), metabolická acidóza a alkalóza, vzduchová embólia, trombóza, poruchy srdcového rytmu, zástava srdca.