Ochorenia hlasiviek

Ochorenia hlasiviek vznikajú ako akútne alebo ako chronické a dlhodobé choroby, ktoré postihujú tento hlavný fonačný orgán u človeka. Vzhľadom na pomerne rozsiahlu stavbu hlasiviek je viacero druhov zápalových, nezápalových, nádorových, cystyckých a iných druhov chorôb alebo patologických stavov, ktoré môžu postihnúť hlasivky. Niekedy ide len o choroby viažúce sa k hlasivkám, inokedy o choroby hrtana alebo hltana, ktoré prestúpia do hlasiviek a narušia ich funkcie alebo tkanivá.

Tie sa nachádzajú práve v hrtane a sú zložené z viacerých štruktúr, ktoré sa podieľajú na konečnom procese tvorby hlasu. Choroby hlasiviek môžu súvisieť napríklad so zápalmi v hrtane, respiračnými ochoreniami, kedy dochádza k prestupu infekcii a zápalu z blízkych a vedľajších tkanív, časté sú rôzne edémy, abscesy, paralýzy dočasné aj trvalé a rôzne choroby narušujúce pôvodnú anatómiu alebo tkanivo hlasiviek, čo postihuje najmä fonačnú funkciu orgánu.

Anatómia hlasiviek

Hlasivky sa nazývajú odborne aj glottis a ide o zúžené miesto uprostred hrtanu, ktoré je ohraničené dvoma hlasovými riasami, ktoré sa môžu pohybovať predozadne. Rozochvením týchto dvoch hlasových rias prúdením vzduchu vzniká v tejto sagitálnej štrbine zvuk, ktorý následne rezonuje v horných dutinách ako sú hrtan, hltan, ústna dutina, nosová dutina a vedľajšie nosné dutiny a tak získava hlas svoju typickú farbu, ktorá je u každého človeka individuálna.

Hlbší mužský hlas je spôsobený väčším a priestrannejším hrtanom a dlhšími hlasovými väzmi. Samotné hlasivky sa skladajú z hlasivkového svalu, ktorým sa spájajú krhlovité chrupky a štrbina medzi hlasivkovými riasami umožňuje prúdenie vzduchu. Toto prúdenie pomocou chrupiek umožňuje pohyb samotných hlasivkových rias, ktoré sa pri vytváraní zvuku približujú a vzďaľujú a tým vytvárajú zvuk. Väzy a svaly hlasiviek sa napínajú medzi výbežkom krhlovitej chrupavky a zadným krajom štítnej chrupavky.

Zvuk vzniká tak, že pri približovaní hlasivkových rias dochádza k výdychu, pričom vzduch do rias naráža a odpudzuje od seba. Vďaka veľkej pružnosti sa ale riasy vracajú hneď do pôvodnej pozície k sebe, rozochvievajú sa a pravidelne prerušujú prúd vzduchu, ktorý je vydychovaný. Na základe rezonančnej frekvencii kmitajúcich hlasiviek potom vzniká špecifický tón hlasu. U detí je frekvencia najvyššia a to cez 300 Hz, u žien okolo 210 Hz a u mužov okolo 125 Hz, čiže muži majú najhrubší hlas.

Samotné riasy hlasiviek sú pružné vďaka tomu, že výbežok je tvorený elastickou chrupavkou. Hlasivkový väz je tiež z elastických vlákien a slúži ako opora pre mäkšie riasy, ktoré sú vytvorené záhybmi sliznice. Väz ovplyvňuje priečne pruhovaný hlasivkový sval, ktorý môže byť ovplyvnený vôľou a práve napätie svalu spôsobuje priblíženie hlasivkových rias a tým pádom aj tóny hlasu.

Zápalové choroby

Veľmi často postihujú hlasivky ako aj celý hrtan zápalové choroby. Ide napríklad o akútny zápal hrtana a hlasiviek, ktorý môže mať viaceré formy a to edematóznu, subglotickú, hnisavú alebo ulceróznu. Medzi tieto zápalové choroby patria aj akútny obštrukčný zápal hrtana, hrtanovej príklopky, nešpecifikovaná obštrukčná laryngitída a nešpecifikovaná epiglotitída. Najčastejšími zápalmi pôsobiacimi na hrtan a hlasivky sú laryngitídy, ktoré môžu byť akútne, chronické a špecifické.

Medzi akútne laryngtitídy patria akútna epiglotitída, akútna subglotická laryngitída a akútna katatálna laryngitída. Chronická laryingitída môže byť atrofická a hypertrofická, podľa toho, či dochádza k zmenšeniu alebo zväčšeniu postihnutých štruktúr. Medzi špecifické zápaly hrtanu, ktoré ovplyvňujú aj hlasivky, sa zaraďujú tuberkulóza hrtana a syfilis hrtana, tieto ale ovplyvňujú hlasivky len v menšine výnimočných prípadov. Obvykle sa zápaly prejavujú zachrípnutím, chrapotom a problémami s hlasom.

Bežné laryngitídy sú spôsobené zápalom alebo infekciou, pričom vznikajú najčastejšie na podklade mikrobiotickej vírusovej alebo bakteriálnej infekcii a spôsobujú silné škrabanie v hrdle, niekedy kašeľ a tvorbu hlienu a najmä zachrípnutie, ktoré vedie k dočasnej alebo pri niektorých formách chronických zápalov aj k dlhodobej strane alebo oslabeniu hlasu a hlasiviek. Pri chronických formách dochádza k dlhodobému zápalu hrtanovej výstelky a to najviac v oblasti hlasiviek.

Akútna laryngitída má nástup príznakov pomerne rýchly a nábeh ochorenia je v priebehu niekoľko hodín, pričom v tomto prípade môže byť zápal spôsobený napríklad aj pri hlasovej námahe, podráždení hlasiviek napríklad chemicky alebo mechanicky či nadmerným chladom. Najčastejšie sa prejavuje takýto zápal zachrípnutím, ale tu treba rozoznávať, či ide len o bežné prechladnutie alebo vážnejšiu príčinu. Niektoré akútne formy, ako epiglotitída, môžu byť aj životu nebezpečné pri veľkom zdurení hlasiviek a hrtana.

Nádory hlasiviek

Hlasivky, podobne ako aj hrtan a ostatné pridružené tkanivá, postihujú taktiež nádory. Tie môžu mať rôznu formu a ide buď o nezhubné, čiže beningné nádory, alebo o zhubné nádory maligného typu, ktoré spôsobujú rakovinové bujnenie. Najčastejšie sa nádory hlasiviek vyskytujú u mužov vo veku nad 60 rokov, pričom je veľká súvislosť medzi vznikom rakovinových nádorov a nadmerným a dlhodobým požívaním alkoholických nápojov a fajčením.

Nádory však vznikajú aj na základe iných príčin alebo pôsobením rozličných fyzikálnych, chemických a biologických faktorov. Medzi fyzikálne rizikové faktory patrí ožarovanie RTG lúčmi, medzi chemické najmä fajčenie, cigaretový dym, alkohol, tuky a niektoré konzervačné látky a medzi biologické faktory najmä rôzne vírusy a iné mikroorganizmy. Kým nezhubný nádor rastie pomalšie a nemetastázuje, zhubné sú veľmi agresívne, invazívne a majú viacero foriem.

Najčastejším typom benigného nádoru, ktorý postihuje tak hrtan ako aj hlasivky, je papilóm. Ide o nádor vychádzajúci z povrchového epitelu a najčastejšie je spôsobený ľudským HPV vírusom, čiže papiloma vírusom. U detí sa vyskytuje aj papilomatóza, kedy dochádza k nahromadeniu viacerých papilómov lokálne v jednom mieste. Napriek tomu, že ide o nezhubný a neagresívny typ nádoru, má aj po odstránení vysokú recidívu a vracia sa na pôvodné miesto.

Z epitelu a výstelky hrtana vznikajú aj zhubné nádory spôsobujúce rakovinu, pričom tá podľa umiestnenia má tri formy a to ako glotická rakovina, supraglotická rakovina a infraglotická. Prvý typ začína rastom nádoru na jednej hlasivke, druhý typ sa šíri z hrtanovej príklopky a tretí typ rastie z okolitých štruktúr. Najviac postihuje konkrétne hlasivky glotická rakovina, ktorá postupuje pomaly a tak v čase diagnostiky ešte veľakrát nemusí ani prísť k metastázovaniu, čo zlepšuje prognózu liečby.

Polypy, vredy a uzlíky hlasiviek

Medzi rôzne benigné nepravé nádory objavujúce sa buď priamo na hlasivkách alebo v hrtane, patria aj rozličné polypy, vredy, útvary podobné cystám, uzlíky a podobne. Práve tieto útvary sa najčastejšie prejavujú problémami s hlasom a chrapotom, pričom niektoré pôvodne nezhubné útvary sa môžu zmeniť aj na zhubné alebo minimálne významne skomplikovať funkciu hlasiviek. Najčastejším problém sú uzlíky, ktoré vznikajú na hlasivkách pri ich dlhodobom preťažovaní.

Ide o pevné útvary vznikajúce na okraji hlasiviek a najčastejšie trápia ľudí, ktorí neustále využívajú hlasivky pri práci, no na druhú stranu, aj u detí sa môžu vyskytovať najmä vtedy, ak nadmerne hlasivky dlhodobo preťažovali. Najčastejšie sa nachádzajú uzlíky na oboch stranách hlasiviek a na rovnakých miestach, takže sa aj dotýkajú. Môžu byť buď mäkšie, ktoré sú mladé, alebo tvrdšie, ktoré sú staré. Najčastejšie sú v strednej časti hlasiviek a tvorené zhrubnutou vrstvou sliznice.

Polypy vznikajú v hlasivkách ako mäkké a menšie výrastky najčastejšie spôsobené dlhodobým vystavovaním hrtanu a hlasiviek cigaretovým alebo iným dráždivým faktorom. Môžu však vzniknúť aj po alergickej reakcii alebo tiež pri preťažovaní hlasu a to nesprávnou technikou tvorenia hlasu. Na rozdiel od uzlíkov sú najčastejšie jednostranné, sú začervenané a dobre cievne zásobené a spôsobujú rozličné hlasové problémy, chrapot a v prípadoch väčších polypov aj dýchacie ťažkosti.

Medzi menej častými chorobami a poruchami hlasiviek možno nájsť tiež cysty a vredy. Cysty sú tvrdé ložiská masy ukryté pod sliznicou a spôsobujú problémy s hlasom ako aj dýchaním. Vredy naopak vznikajú na sliznici a ide o poruchy erózie v hlasivkách, ktoré sa vyskytujú najčastejšie v dôsledku veľkej sily a námahy hlasiviek. V niektorých prípadoch môžu byť spôsobené aj pálením záhy a to pri chronickom pôsobení kyslých žalúdočných kyselín, ktoré dráždia hrtan.

Iné choroby hlasiviek

Okrem zápalových, nádorových a rôznych vredových či polypových chorôb postihujú hlasivky a oblasť hrtana aj niektoré menej známe, ale určite nie vzácne sa vyskytujúce alebo jednoduché ochorenia. Ide napríklad o paralýzy hlasiviek a hrtana, napríklad laryngoplégiu. Okrem toho sa môžu na hlasivkách vytvárať aj rôzne fibrózne útvary. Hrtan postihuje napríklad stenóza, absces, spazmus, pachydermia, nekróza, perichondritída, vred alebo dokonca celulitída.

Podobne na hlasivkách, ktoré sú pokryté sliznicou, sa môžu objaviť rozličné útvary patologického charakteru, ako napríklad absces, celulitída, granulóm, leukokeratóza alebo leukoplakia. Hrtan tiež postihujú edémy, napríklad edém hlasivky, subglotický alebo supraglotický edém, podľa toho, v ktorej časti hrtanu sa nachádza. Viaceré iné choroby hrtana alebo ústnej dutiny majú tiež súvis s hrtanom nakoľko ho ovplyvňujú buď priamym alebo nepriamym spôsobom.

Problémy s hrtanom alebo hlasivkami sa obvykle prejavujú problémami s hlasom a zvukmi, pričom v pokročilejších fázach býva prítomný aj chrapot alebo kašeľ a bolesti v oblasti krku. Pri niektorých akútnych a subakútnych formách ochorení hrtanu však hrozí aj ohrozenie života, pretože môže prísť k sťaženiu alebo znemožneniu dýchania a to práve v dôsledku ohrozenia prechodu vzduchu hrtanom a hlasivkami ak sa tu nachádza patologický útvar a teleso.