Liečba Tetanu: Lieky, antibiotiká a ostatná odborná starostlivosť

Hlavné ciele liečby sú: 

• prerušenie produkcie toxínu, 
• neutralizácia nenaviazaného toxínu, 
• kontrola svalových kŕčov, 
• riadenie dysregulácie autonómneho nervového systému
• vhodne načasované podporné riadenie dýchania 

V posledných dvoch desaťročiach sú základnými piliermi terapie silné sedatíva, svalová paralýza a umelá pľúcna ventilácia.

Prerušenie produkcie toxínov

Manažment rán

Základom je lokálna starostlivosť o rany, vrátane chirurgického vyčistenia rany. Cudzie telesá musia byť z rany odstránené a rany by mali byť dôkladne udržované vlhké a ponechané otvorené.

Odumreté a nekrotické tkanivo by sa malo takisto chirurgicky odstrániť.

Antimikrobiálna terapia

Antimikrobiálne látky sa bežne podávajú  pacientom s tetanom, ale pravdepodobne zohrávajú len relatívne malú úlohu pri jeho liečbe. Penicilín, ktorý je účinný proti väčšine Clostridií sa už pri tetane neodporúča, pretože ako antagonista GABA (hlavný neurotransmiter v CNS) môže zhoršovať kŕče.

V súčasnosti je vhodnou terapeutickou voľbou podanie intravenózneho metronidazolu (500 mg každých 6 hodín u dospelých alebo 7,5 mg/kg každých 6 hodín u dojčiat).

Alternatívnym antibiotikom je clindamycín, tetracyklín a vankomycín.

Neutralizácia neviazaného toxínu

Podanie antitoxínu, ktorý by mal inaktivovať toxín naviazaný v CNS žiaľ nemá žiadny prínos. Je to spôsobené tým, že tetanospazmín je nezvratne naviazaný na tkanivá. Inaktivovať môžeme iba ešte nenaviazaný toxín. 

Neutralizácia ešte cirkulujúceho toxínu predtým, ako sa viaže na nervové bunky, zabráni šíreniu toxínu v CNS a tým významne zmierňuje ďalšie príznaky tetanu. Špecifická liečba sa musí zahájiť ihneď pri podozrení na túto infekciu. 

Kontrola svalových kŕčov

Masívne svalové kŕče môžu spôsobiť respiračné zlyhanie pacienta, dusenie a vedú k všeobecnému vyčerpaniu organizmu. 

Provokáciu svalových kŕčov môžeme znížiť umiestnením pacienta do tmavej a tichej miestnosti. 

Sedáciu a svalovú relaxáciu dosiahneme podaním diazepamu a ostatných liečiv zo skupiny benzodiazepínov (lorazepan alebo midazolam), ktoré sú rovnako účinné. Tieto látky sú síce schopné nepriamo antagonizovať účinok toxínu, avšak neobnovujú porušené inhibičné pochody v CNS. 

Ak sa nepodarí kŕče dostatočne zmierniť,  použijú sa tzv. neuromuskulárne blokátory. Neuromuskulárnu blokádu možno dosiahnuť pomocou kuriformných liekov. Najčastejšie používané liečivá sú pankurónium a vecurónium. 

Liečba dysregulácie autonómneho nervového systému

Dosahuje sa potlačením nadmerného uvoľňovania katecholamínu, ktorý indukuje autonómnu dysfunkciu.

Používaným liekom je napr. lablol alebo morfín. Ten sa bežne používa na kontrolu autonómnej dysfunkcie, ako aj na vyvolanie sedácie a regulácie srdcovej frekvencie. Ďalšími vhodnými liečivami sú napríklad atropín, klonidín a epidurálny bupivicaín.

Podporná a ventilačná starostlivosť

Tracheostómia (otvor umožňujúci dýchanie vytvorený na krku) a presun na jednotku intenzívnej starostlivosti, sa musia vykonať naliehavo, predtým, ako sa začnú akékoľvek kŕče. 

Tracheostómiu je potrebné vykonať do 24 hodín od stanovenia diagnózy u pacientov, pri ktorých vopred predpokladáme vývoj mierneho až stredne ťažkého tetanu.

Endotracheálna intubácia ( zavedená trubica do dýchacích ciest cez dutinu ústnu) sa používa zozačiatku, ale pri dlhodobej mechanickej ventilácii je potrebné ventilovať pacienta cez tracheostómiu. Tá okrem toho umožňuje aj lepšie odsávanie hlienov a zabraňuje laryngospazmu, ktorý zvyšuje úmrtnosť. 

Taktiež zabraňuje vdýchnutiu sekrétov a duseniu, či umožňuje zavedenie iných sond potrebných na kŕmenie. 

Hlavné ciele podpornej liečby je prevencia týchto komplikácií:

• nozokomiálna infekcia, 
• dekubity (preležaniny),
• gastrointestinálne krvácanie,
• tromboembolické príhody,
• tracheálna stenóza

Pacienti s ťažkým tetanom sú dlhodobo pripútaní k lôžku a počas celej tejto doby sú ventilovaní. Priemerná dĺžka pobytu na jednotkách intenzívnej starostlivosti je približne 33 - 40 dní. 

Počas tohto pobytu sú vyživovaní a hydratovaní parenterálne, čiže sa im podávajú živiny priamo do žily.

Adekvátna nutričná podpora minimalizuje komplikácie z podvýživy, udržuje rovnováhu elektrolytov a zlepšuje management arytmií srdca. 

Prevencia tromboembolizmu zahrňa podávanie heparínov, heparínov s nízkou molekulovou hmotnosťou, alebo inými antikoagulanciami. S ich aplikáciu sa nečaká, ležiaci pacienti majú vysoké riziko tvorby krvných zrazenín a ich vycestovania do krvného riečiska pľúc alebo mozgu.