Ako sa lieči Zápal mozgových blán, meningitída? Lieky, antibiotiká
Zabezepčenie centrálneho žilového prístupu a dýchacích ciest s prívodom kyslíka je život zachraňujúci úkon pri pacientoch s poruchou vedomia.
Základom terapie purulentnej meningitídy je skoré zahájenie antibiotickej liečby.
Prvá dávka širokospektrálnych antibiotík je empirická, to znamená, že aj keď nevieme o akého pôvodcu ide, podáme antibiotiká podľa klinického obrazu a terapeutovho predpokladu.
Záhajenie takejto liečby musí byť veľmi rýchle, zvyčajne do 30 minút od prijatia pacienta do nemocnice.
Preto nie je čas a priestor na zdĺhavé testy.
Ak symptómy naznačujú purulentnú meningitídu, bez ohľadu na pôvodcu sa antibiotická liečba podá.
U dospelej populácie bez imunodeficitu a u detí od 3 mesiacov veku sa používajú cefalosporíny III. generácie. Sú veľmi dobre citlivé na pneumokoky a to aj bez kombinácie s vankomycínom alebo rifampicínom.
Pri alergii na cefalosporíny sa zvolí chloramfenikol. S opatrnosťou sa môže zvoliť aj antibiotikum meropenem.
U kojencov do 3. mesiacov sa liečba posilňuje o ampicilín, a to preto, že v tomto veku je vysoké riziko, že pôvodcom hnisavej meningitídy môže byť baktéria Listeria monocytogenes.
Taktiež sa táto kombinácia (cefalosporíny III. generácia a ampicilín) používa pri pacientoch starších ako 50 rokov a u ľudí s imunodeficitom, napríklad u pacientov s cukrovkou, cirhózou pečene, alebo závislosťou od alkoholu.
Po vyhodnotení mikrobiologického vyšetrenia a určenia pôvodcu infekcie sa antibiotická liečba upravuje.
Napríklad, ak ide o pneumokokovú, alebo meningokovú meningitídu, podáva sa penicilin G.
Ak ide o listeriovú infekciu, tak sa ampicilín kombinuje s aminoglykozidmi.
Častá komplikácia je anamnéza o alergii na ampicilín. Vtedy do úvahy prichádzajú meropenem, vankomycin, linezolid, alebo cotrimoxazol.
Špeciálnou skupinou sú nozokomiálne meningitídy.
Ide o infekcie spôsobené baktériami, ktoré žijú v nemocničnom prostredí a prenášajú sa rukami personálu. Nozokomiálne infekcie centrálnej nervovej sústavy sú veľmi časté u pacientov po neurochirurgickom zákroku, kedy je potrebná ešte dlhá hospitalizácia.
Keďže sú tieto baktérie už zvyknuté na nemocničné prostredie presýtené antibiotikami, mnohé z bežných antibiotík strácajú svoju účinnosť. Takéto baktérie sa nazývajú multirezistentné a z terapeutického hľadiske je ich liečba veľmi náročná.
Na tieto typy baktérii existujú antibiotiká, ktoré sú chránené a ich použitie je obmedzené len pre tento prípad. Takýmto antibiotikom je napríklad meropenem.
Pri imunodeficitných pacientoch je vysoké riziko postihnutia mozgových blán hubovou infekciou. V tomto prípade sa aplikujú antimykotiká a to flukonazol, pri kryptokokovej infekcii sa zvolí amfotericín B.
Dĺžka liečby závisí od typu pôvodcu. Pri meningokokoch, hemofiloch a pneumokokoch trvá intravenózna liečba 7 až 10 dní. Pri stafylokokovej infekcii je to 14 dní. Ak sa preukáže ako pôvodca Listeria monocytogenes, terapia sa natiahne až na 21 dní.
Ak je liečba antibiotikami neúspešná, pristupuje sa k neurochirurgickému zákroku, ktorým je drenáž. Takáto situácia nastáva pri stafylokokovej meningitíde, ktorá môže byť komplikáciou zavedeného shuntu do likvorových ciest.
Podporná liečba purulentnej meningitídy
Napriek skorému zahájeniu antibiotickej liečby, sa môže klinický stav pacienta naďalej zhoršovať. Ku na prvý pohľad nezávažnému klinickému obrazu, sa aj počas liečby môže pridružiť porucha vedomia, kŕče, obrny, sepsa a septický šok.
Preto každý pacient s purulentnou meningitídou by mal byť niekoľko dní hospitalizovaný na monitorovanom lôžku na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Na takomto lôžku je pacientovi podávaná, okrem antibiotickej liečby, aj kortikoterapia (podávanie kortikosteroidov, pre zvládnutie opuchu mozgu), preventívna terapia kŕčov (benzodiazepíny a antiepileptiká) a protišoková liečba infúziami kryštaloidov. Okrem iného aj analgetická a antipyretická terapia pri vysokých horúčkach.
Ak sa porucha vedomia prehlbuje a nastáva bezvedomie, či až kóma, je nevyhnutné napojiť pacienta na umelú pľúcnu ventiláciu.
Progresia neurologických príznakov závisí od zvládania zvýšeného intrakraniálneho tlaku, pri ktorom klesá prekrvenie mozgu, teda jeho perfúzia. Spočiatku sa adekvátna perfúzia dosahuje správnym polohovaním pacienta a to zdvihnutím hlavy nad zvyšok tela o 15 až 30 stupňov.
U pacientov, ktorí nemajú stabilizovaný krvný obeh, sa pristupuje k infúznemu podávaniu furosemidu a manitolu, ktorí zabezpečia odpuchnutie a vylúčenie prebytočnej tekutiny z organizmu.