Zápal mozgových blán je zápalov ochorenie postihujúce mozgové obaly a blany, ktoré sa nazývajú odborne meningy. Aj preto sa chorobe hovorí tiež meningitída, pričom cieľom blán je zvonka chrániť mozog. Na povrchu mozgu sa nachádzajú tri veľké blany, pričom zapáliť sa môžu práve blany, ktoré tesne priliehajú na mozog a nazývajú sa súhrnným názvom mäkký obal mozgu. Meningitída môže byť spôsobená vírusmi aj baktériami a proti dvom typom je možné aj očkovanie.
Príznaky Zápalu mozgových blán
Charakteristika
Zápal mozgových blán vzniká, ak sa do obalu mozgu dostane baktéria alebo vírus a nastane tu imunitná reakcia. Veľakrát sa človek nakazí tým, že sa sem infekcia dostane z inej časti organizmu, napríklad z nosa alebo úst. Bakteriálna forma zápalu je vážnejšia ako vírusová, ktorá spravidla nemá smrteľné následky, no môže spôsobiť napríklad dlhodobé problémy neurologického typu. Závažnosť konkrétneho zápalu závisí ale nielen od pôvodcu, ale aj od imunity človeka a jeho celkového zdravotného stavu.
Bakteriálne zápaly sú väčšinou hnisavé a najnebezpečnejšie najmä u detí a novorodencov. Obvykle sa baktérie do mozgu dostanú lymfatickými alebo cievnymi cestami z iných zápalov a spôsobia v obaloch mozgu infekciu. Väčšinu zápalov však spôsobujú vírusové infekcie a to buď priamo infekciou z nervového systému alebo prestupom z iných tkanív. Vzhľadom na možné závažné dôsledky je tak najlepšie chorobe predchádzať očkovaním, pričom to je možné proti meningitíde typu A a C, proti typu B zatiaľ nie je očkovanie možné. Prenos ale zväčša nie je kliešťami ako pri encefalitíde, čo je iný druh zápalu, takže zápal mozgových blán tohto typu z kliešťa nehrozí, čo však neznamená, že nie je možný iný prenos z človeka na človeka, pretože ide o infekčné ochorenie.
Príčiny
Čo sa týka príčin, najčastejšie ide o infekcie vírusové alebo bakteriálne. Z bakteriálnych infekcií spôsobuje meningitídu napríklad steptokok, niekedy aj mykobaktérie, enterobaktérie, u mladších ľudí najviac baktérie Nesseria meningitidis. Vírusové zápaly mozgových blán majú na svedomí arbovírusy, enterovírusy, echovírusy, adenovírusy, prípadne vírusy parotídy prestupom z ústnej dutiny. Rizikovými faktormi je oslabená imunita a celkovo psychicky a fyzicky oslabený organizmus, ktorý je na vznik infekcie náchylnejší.
Príznaky
Vo väčšine prípadov nastúpi ochorenie pomerne rýchlo a tak sú príznaky viditeľné aj pre laika. Najčastejšie dochádza k prudkým a intenzívnym bolestiam hlavy, horúčke, stuhnutiu svalov na šiji a objavuje sa aj nevoľnosť, u niekoho dokonca aj zvracanie. Na základe dráždenia optického nervu je človek citlivý na svetlo, taktiež môže cítiť zvýšenú únavu, je zmätený a niekedy sa na tvári objaví vyrážka alebo opar. Ďalšie príznaky závisia na rozšírení infekcie.
Pokiaľ má bakteriálny pôvod a rozširuje sa aj ďalej, je možné pozorovať vyrážky aj na tele, kŕče, bolesť svalov, niekedy dochádza k stratám vedomia, ale to len výnimočne. U malých detí a u seniorov nastáva nadmerná spavosť, tiež niekedy aj zvracanie. Na pokožke sa niekedy objavujú petechie alebo menšie modré škvrny. Celkovo je človek oslabený, má problémy so svalstvom a v prípade výskytu komplikácii hrozia aj trvalejšie následky poškodenia nervového systému, napríklad hluchota.
Diagnostika
- Ochorenie sa diagnostikuje na základe príznakov, podľa ktorých môže lekár určiť podozrenie na meningitídu a na potvrdenie je potrebné vykonať jednak vyšetrenie svalstva šije a taktiež odber mozgomiechového moku lumbálnou punkciou
- Môže sa tak diagnostikovať aj to, či ide o hnisavú alebo nehnisavú meningitídu a tiež je možné laboratórnym vyšetrením určiť typ infekcie, čiže konkrétny druh vírusu alebo baktérie.
- Podľa stanovenia bielkovín, bielych krviniek a zakalenia je možné určiť aj stupeň rozšírenia zápalu
Prejavy a symptómy meningitídy
Prejavy a symptómy meningitídy
Priebeh
Obvykle prebieha nábeh choroby veľmi rýchlo a intenzívne po vzniknutí infekcie, kedy sa začína zápal mozgových blán prejavovať najprv chrípkovými príznakmi a neskôr aj typickými intenzívnymi bolesťami hlavy a stuhnutím krku, kedy človek má stuhnuté svaly na šiji a nie je schopný ohnúť hlavu. Pokiaľ sa zápal rozšíri aj do iných častí tela, klinické symptómy sú intenzívnejšie a prítomné aj lokálne, napríklad vyrážkou, poškodením zraku alebo sluchu či problémami so srdcom.
Zápal mozgových blán u dieťaťa
U detí je meningitída veľmi nebezpečná a najmä bakteriálna napáda deti vo veku okolo 4 až 5 rokov. Je to najmä preto, že v tomto veku sa ešte len imunitný systém formuje a nie je teda natoľko zrelý, aby dokázal aj bežnú bakteriálnu infekciu potlačiť ešte prv, než príde k prvotným príznakom. Preto je dôležité u detí očkovanie podľa očkovacieho plánu, pretože v opačnom prípade hrozí aj ohrozenie života, pretože choroba môže mať extrémne rýchly priebeh a to najmä u menších detí.
Najhoršie je, ak príde k hnisavému zápalu, kedy sa baktéria dostane veľmi rýchlo do mozgovej blany, čiže obalu mozgu. Takto sa prejavuje najmä infekcia meningokokom, pri pneumokokoch a hemofilách je extrémne rýchly priebeh skôr zriedkavý. Typickým príznakom a prejavom je stuhnite krku a šije, u detí môže prichádzať aj k výskyte horúčok, bolestiam hlavy vo zvýšenej miere, kŕčom a vracaniu. Nie vždy, ale niekedy môže prísť aj k otrave krvi. Čo najskôr treba vyhľadať lekára a nasadiť antibiotickú liečbu, pri ťažkom priebehu aj hospitalizáciu s pozorovaním a sledovaním vitálnych životných funkcií.
Pozor na následky
To, aké následky môže mať zápal mozgových blán vo forme meningitídy, závisí od stavu organizmu a tiež typu infekcie. Najťažšie znášajú a prekonávajú chorobu ohrozené skupiny pacientov, čiže deti, tehotné ženy a starší ľudia vo vyššom veku. Vzhľadom na to, že obvykle do 24 až 48 hodín dochádza k veľmi rýchlemu postupu infekcie a rozšíreniu problémov, môže prísť veľmi skoro aj k smrti. Problémom je, ak príde k otrave krvi, čo sa odborne nazýva meningokoková sepsa.
V tomto prípade je úmrtnosť až 25%. Medzi následky ťažkej infekcie s komplikáciami patria napríklad krvavá gangréna končatín, kedy je nevyhnutná až ich amputácia, šokový stav organizmu a celkový kolaps. Pokiaľ prišlo k otrave krvi, niekedy následky môžu byť aj dlhodobejšie, napríklad aj po ustúpení symptómov.
- Pri akútnom štádiu hrozí aj edém mozgu a zrakové či sluchové postihnutie
- U detí hrozí psychomotorická retardácia alebo hydrocefalus
- U dospelých vo fáze rekonvalescencie sa niekedy vyskytujú dlhodobé bolesti hlavy a únava
- V prípade, že k otrave krvi nedošlo a imunita organizmu podporená aj antibiotickou liečbou je dobrá, nemusia byť s chorobou spojené žiadne dlhodobé následky a človek zápal mozgových blán prekoná väčšinou bez ujmy