späť na zoznam článkov

Aké tajomstvá skrývajú naše krvné skupiny? Najvzácnejšia je AB, čo iné by sme mali vedieť?

Autor: Lekár MUDr. Andrea Bullová
Aké tajomstvá skrývajú naše krvné skupiny? Najvzácnejšia je AB, čo iné by sme mali vedieť?
Zdroj foto: Getty images

Krvná skupina = vlastnosť červených krviniek. V čom je systém krvných skupín zaujímavý a čo by sme o ňom mali vedieť? Bonusom je krátky pohľad do histórie.


Z histórie krvných skupín a krvných transfúzii

Už od pradávna ľudia verili v nadprirodzené vlastnosti zvieracej a ľudskej krvi. Bola súčasťou rôznych náboženských rituálov a obradov.

Za najcennejšiu obetu bohom považovali práve obetu ľudskej krvi. Všimli si, že strata väčšieho množstva krvi u človeka a zvierat, vážne ohrozuje ich život. 

Naša najznámejšia krvavá hradná pani je čachtická grófka Alžbeta Bátoriová, prezývaná Bátorička. Povesti ju vykresľujú, ako sa kúpe v kadiach plných pannenskej krvi, aby si zachovala svoju mladosť a krásu.

Pravdepodobne verila v omladzujúci efekt krvi plnej hormónov, ktorá vlastne aj v skutočnosti mohla mať takýto účinok. 

Prvé krvné transfúzie sa začali realizovať paradoxne dávno pred tým, ako mali ľudia vôbec poňatia o existencii krvných skupín. Preto boli tieto výkony vysoko rizikové, väčšinou skončili smrťou, no vyskytlo sa aj pár zázračných uzdravení.

Počiatky krvných transfúzií začínajú pri objave krvného obehu. Za jeho objav v roku 1616 vďačíme angličanovi Wiliamovi Harveyovi.

Vo Francúzsku v roku 1667, za čias kráľa Ľudovíta XIV., zrealizovali prvú krvnú transfúziu s použitím jahňacej krvi. Pacient zázrakom prežil. 

Až o 150 rokov neskôr sa ľudia odvážili podať človekovi ľudskú krv od darcu. Bolo to v roku 1818. Pôrodník James Blundell takto zachraňoval životy rodičiek, ktoré v tej dobe po ťažkom pôrode často umierali práve na vykrvácanie z popôrodných rán. 

Konečne sa dostávame do prelomového obdobia, kedy bol vykonaný najväčší objav transfuziológie.

V roku 1901 viedenský lekár Karl Landsteiner objavil fenomén aglutinácie, čiže vlastnosť červených krviniek zhlukovať sa v inom ľudskom sére. Práve on vyslovil myšlienku o existencii troch krvných skupín.

Za tento počin dostal v roku 1930 Nobelovu cenu za medicínu. 

Napokon český psychiater Jan Jánsky rozšíril poznatok o krvných skupinách o štvrtú krvnú skupinu, vtedy ešte jednoducho označovaných od I. po IV.

Dnešný názov A, B, 0 a AB dostali až po 30. rokoch. 

Avšak okrem tohto základného delenia krvných skupín vieme, že existujú ešte ďalšie vedľajšie krvné skupiny. Druhú najznámejšiu krvnú skupinu objavil opäť Landsteiner s Wienerom. V roku 1941 prišli na existenciu Rh systému. 

V dnešnej dobe už vieme krv riediť, konzervovať, uskladňovať, oddeľovať z nej jednotlivé bunky a jej zložky, napríklad bielkoviny, koagulačné faktory, protilátky atď.

Takto sa z ľudskej krvi stáva ešte cennejšia komodita, pripravená liečiť a uzdravovať tisíce chorých po ťažkých úrazoch, operáciách, popáleninách, onkologických pacientov, hemofylikov, ľudí s vážnymi autoimunitnými reakciami, no výrobky z krvi sa používajú aj v lekárskej kozmetike. 

V čom sú jednotlivé AB0 krvné skupiny rozdielne?

Krvné skupiny sú isté vlastnosti červených krviniek. Podstatou ich existencie je založený na princípe dvoch zložiek a to antigénu a protilátky.

Antigén je pevná častica vyskytujúca sa na povrchu bunky. Môže to byť napríklad sacharid, lipid, bielkovina a podobne, a je neoddeliteľnou súčasťou bunkovej membrány.

Protilátka sa nachádza v sére a je to vlastne imunoglobulín, ktorý rozpoznáva antigény a proti cudzím zahajuje útok.

Antigén na povrchu červených krviniek sa nazýva aglutinogén. Protilátka proti nemu je aglutinín. Keď sa stretne aglutinín s aglutinogénom, vyvolá reakciu tzv. aglutináciu, čiže zhlukovanie červených krviniek. Práve tento fenomén bol podstatou objavu krvných skupín. 

V systéme AB0 sa nachádzajú štyri základné krvné skupiny a to 0 (nula), A, B a AB. 

Na povrchu červených krviniek sa nachádzajú špecifické cukry (sacharidy). Prítomnosť N-acetylgalaktozaminu vytvára antigén pre krvnú skupinu A. Výskyt sacharidu D-galaktózy je zase antigén, ktorý tvorí krvnú skupinu B. 

Obidva sacharidové antigény sú s bunkovou membránou spojené tzv. H- antigénom. No ak je tento H -antigén prázdny, teda nemá na sebe žiadny sacharid, výsledná krvná skupina je nula.  

Prirodzenou schopnosťou imunitného systému tela je tvorba protilátok proti antigénom. Tak je to aj v prípade antigénom, prítomných na červených krvinkách.

Ľudia, ktorí majú krvnú skupinu A majú v sére prítomné aglutiníny anti-B. Tí čo majú krvnú skupinu B, majú zase protilátky anti-A.

Jedinci s krvnou skupinou nula, nemajú antigény, ale protilátky majú obidvoch typov, teda anti-A aj anti-B. Preto sú títo ľudia univerzálnymi darcami krvi, avšak prijímať môžu len krv svojej krvnej skupiny teda nula.

Napokon ľudia s krvnou skupinou AB majú prítomné obidva antigény na červených krvinkách, ale žiadne protilátky. Oni sú univerzálny príjemcovia, ale darovať krv môžu iba človeku, ktorí má krvnú skupinu AB. 

Avšak napr. pri transfúzii sa nedbá len na základné štyri krvné skupiny AB0, ale dôležitá je aj zhoda v Rh- systéme. Pri transplantácii sú kritériá zhody ešte prísnejšie a okrem krvných skupín je dôležitá zhoda aj v iných imunitných vlastnostiach a molekulách.

Darovaná krv, ktorá sa nezhoduje s krvnou skupinou prijímateľa sa nazýva inkompatibilná v AB0, alebo Rh- systéme. Transfúzia takouto krvou môže byť smrteľná. Imunitná reakcia vyvolaná protilátkami spôsobí hemolýzu, teda rozpad červených krviniek.

Dedičnosť krvných skupín

Ako sme už spomínali, krvné skupiny sú vlastnosti červených krviniek a preto sa podobne ako farba vlasov, alebo očí, budú dediť z rodičov na ich potomkov.

Dedičnosť krvných skupín je zabezpečená prostredníctvom génov, ktoré sú nositeľmi genetickej informácie o všetkých našich vlastnostiach. 

Krvné skupiny sa dedia podľa Mendelových pravidiel dedičnosti. Výsledná krvná skupina dieťaťa je získaná krížením rodičovských genotypov. 

V krátkosti vysvetlíme toto kríženie na príklade dvoch rodičov, jeden z nich bude mať krvnú skupinu A a druhý 0.

Fenotyp krvnej skupiny A môže mať dva typy alel (miesto kde je uložený gén). Buď je zložený z dvoch alel AA alebo A0, výsledok je rovnaký- krvná skupina A. Krvná skupina nula môže mať len jeden genotyp a to alely 00. 

Kríženie je jednoduché, priradíme ,,každé ku každému”. Takže v prípade ak krížime AA s 00, vznikne v 100% prípadov genotyp A0, čiže všetky deti týchto rodičov budú mať krvnú skupinu A.

Ak budeme krížiť genotyp A0 a 00, v 50% prípadoch vznikne genotyp A0 a druhých 50% bude výsledný genotyp 00. Takže dieťa týchto rodičov má polovičnú šancu že sa narodí s krvnou skupinou A, alebo s krvnou skupinou 0. 

Poznatky o dedičnosti krvných skupín majú svoj význam najmä v súdnom lekárstve a v sporoch o otcovstvo.

Krvná skupina je teda zapísaná v našej genetickej informácii a je od narodenia nemenná. Vo výnimočných situáciách sa môže prechodne zmeniť. Je to napríklad po výmennej transfúzii u novorodenca, alebo po transplantácii kostnej drene. 

Geografické odlišnosti vo výskyte krvných skupín

Tak ako je rôzne rozloženie ľudí s inou farbou pokožky, tak sa ľudstvo líši aj vo výskyte krvných skupín. 

Na Slovensku je najpočetnejšia krvná skupina A (42 %),
za ňou nasleduje krvná skupina nula 0 (32 %).
Na treťom mieste je krvná skupina B (18 %)
a
„najvzácnejšia” je krvná skupina AB (8 %).        

Iné krvné skupiny 

V dnešnej modernej dobe poznáme už niekoľko desiatok krvných skupín človeka.

Na zozname Medzinárodnej spoločnosti pre transfúziu krvi je až 33 systémov krvných skupín. Tieto krvné skupiny sú tvorené viac ako 300 antigénmi prítomnými na červených krvinkách. 

Spomenieme pár najznámejších a najdôležitejších krvných skupín:

Rhesus systém 

Rhesus systém je druhým najdôležitejším systémom krvných skupín po ABO. Rh-systém je tvorený z 50 antigénov, ale iba päť je dôležitých. Názov dostal po opici Macacus rhesus, u ktorej bol poprvý krát tento krvný systém opísaný.

Na bunkovej membráne červených krviniek človeka sa môže, alebo nemusí nachádzať tzv. Rh- faktor. Rh-faktor je vlastne antigén D, ktorý je imunogénny, čiže schopný vyvolať tvorbu protilátok.

Ak človek má tento D-antigén na svojich červených krvinkách, je Rh-pozitívny, ak ho nemá, je Rh-negatívny. 

Rh- negatívni ľudia pri kontakte s Rh-pozitívnou krvou začnú tvoriť proti tomuto antigénu protilátky, pretože tento D-antigén je rozpoznaný ako pre telo cudzí, imunitný systém ho nepozná.

Protilátky začnú bojovať s týmito červenými krvinkami a ničia ich. Takto vzniká hemolytická reakcia pri transfúzii Rh-pozitívnej krvi Rh-negatívnemu jedincovi.

Človek s Rh-pozitívnou krvou netvorí protilátky proti D-antigénu, pretože imunitný systém tento antigén pozná a vie, že je telu vlastný.

Imunitné protilátky proti D-antigénu sú podobné ako IgG protilátky a preto môžu prechádzať placentou. Preto niekedy vzniká problém ak má Rh-negatívna matka vynosiť Rh-pozitívne dieťa (ak je otec Rh-pozitívny a dieťa zdedilo D-antigén).

Pri prvej tehotnosti nemusia vzniknúť žiadne komplikácie, avšak pôrodom sa môže stretnúť krv matky a dieťaťa, vtedy začne matkino telo tvoriť protilátky proti D-antigénu.

Tie sa v tele nachádzajú dlhodobo a pri druhej tehotnosti s Rh-pozitívnym dieťaťom tieto protilátky prechádzajú placentou a ničia červené krvinky dieťaťa, spôsobujú hemolýzu, čiže rozpad. 

V dnešnej dobe existuje účinná prevencia proti hemolytickej chorobe novorodencov. Tehotným Rh-negatívnym matkám, ktorým sa narodilo Rh-pozitívne dieťa sa podáva anti-D imunoglobulín a to pred pôrodom, alebo ako popôrodná profylaxia. 

H-antigén

H-antigén sa nachádza na všetkých červených krvinkách bez ohľadu na príslušnosť ku krvnej skupine v systéme AB0. Je totiž prekurzorom pre antigény krvných skupín AB0. 

Existujú však ľudia s veľmi vzácnym Bombajským fenotypom. Tieto osoby nemajú prítomný H-antigén na bunkovej membráne svojich červených krviniek. To znamená, že ak nemajú H-antigén, nemajú ani antigén pre krvnú skupinu A, alebo B.

Zdalo by sa, že takýto ľudia nemajú tým pádom svoju krvnú skupinu. Avšak aj keď títo ľudia nemajú antigény, stále produkujú protilátky proti H-antigénu, čiže aj protilátky proti antigénom A a B. Preto môžu byť príjemcovia iba krvi od darcu, ktorý má krvnú skupinu 0. 

Antigénny systém MNS

Krvnú skupinu systému MNS,objavila už známa dvojica vedcov Landsteiner a Levine v roku 1927. Protilátky proti antigénom sú typu IgG protilátok a volajú sa anti-M a anti-N.

Tieto protilátky môžu byť dôvodom zriedkavých transfúznych reakcii pri kompatibilite v ostatných systémoch (AB0 a Rh).

Súvis niektorých ochorení s AB0 krvnou skupinou 

Sú známe niektoré súvislosti medzi častejším výskytom istých ochorení a krvnými skupina v AB0 systéme. Napríklad ľudia s krvnou skupinou nula majú nižšie riziko rakoviny pankreasu, tromboembolickej choroby a tiež sú viac chránení pred smrteľnou maláriou. 

V súčasnosti sa uvažuje aj o súvise krvných skupín a nákaze SARS-CoV-2 vírusom a priebehu ochorenia COVID-19.

Z pozorovaní zatiaľ vedci zistili, že jedinci s krvnou skupinou 0 majú menšie riziko nákazy a taktiež menšie riziko ťažkého priebehu ochorenia a potrebe umelej pľúcnej ventilácie.

Najrizikovejšie z pohľadu rizika umelej pľúcnej ventilácie boli krvné skupiny B a AB.

Naopak, jedinci s krvnou skupinou 0 majú väčšie riziko nákazy baktériou Vibrio cholerae, ktoré spôsobuje smrtiacu choleru. Ľudia s krvnou skupinou AB sú pred týmto ochorením chránení najviac. 

 

Zdroje

Naposledy aktualizované 05.01.2022

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Autor článku

Lekár MUDr. Andrea Bullová

Lekár MUDr. Andrea Bullová

Po absolvovaní osemročného gymnázia, som presne vedela, kým sa chcem v živote stať. Štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave mi splnilo dlhoročný sen a mohla som začať plniť svoje poslanie lekára. Po získaní diplomu a titulu MUDr., viedli moje prvé profesionálne kroky do Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. Na klinike Stereotaktickej rádiochirurgie som sa venovala pacientom s mozgovými nádormi a nádormi oka. Po roku práce s onkologickými pacientmi som sa v roku 2020 presunula na Neurologickú kliniku SZU Univerzitnej nemocnice sv. Michala v Bratislave, kde pôsobím dodnes. Voľný čas trávim najradšej v prírode, či už na bicykli, turistike alebo len tak na prechádzke v neďalekom lese

Prihlásiť na odber noviniek

Zobraziť viac článkov Najnovšie články v magazíne
Prehľadná tabuľka: Aké hodnoty má nízky, normálny a vysoký krvný tlak? Prehľadná tabuľka: Aké hodnoty má nízky, normálny a vysoký krvný tlak?

Aký je normálny, nízky či vysoký tlak krvi? Namerané hodnoty si môžete porovnať v prehľadnej tabuľke.

Cholesterol: Poznáte 20 potravín, ktoré ho pomôžu dostať pod kontrolu? Cholesterol: Poznáte 20 potravín, ktoré ho pomôžu dostať pod kontrolu?

Cholesterol je základná stavebná látka pre všetky naše bunky. Jedná sa o živočíšnu tukovú látku, chemickou štruktúrou podobnú steroidom.

Ako včas rozpoznať srdcový infarkt a cievnu mozgovú príhodu? Boj o život + Infografiky Ako včas rozpoznať srdcový infarkt a cievnu mozgovú príhodu? Boj o život + Infografiky

Infarkt srdcového svalu a cievna mozgová príhoda patria medzi časté ochorenia a príčiny náhleho úmrtia. Ich včasné rozpoznanie môže zachrániť zdravie a život.

Ako včas rozpoznať cievnu mozgovú príhodu, mŕtvicu? + Typické príznaky Ako včas rozpoznať cievnu mozgovú príhodu, mŕtvicu? + Typické príznaky

Cievna mozgová príhoda, mozgový infarkt, iktus, porážka, mŕtvica a mnoho iných názvov pomenováva náhle vzniknutý stav odohrávajúci sa v našom mozgu. Spôsobuje ju buď neprekrvenie časti...

Čo je to nočná hypertenzia? Ako zvyšuje riziko zdravotných komplikácií Čo je to nočná hypertenzia? Ako zvyšuje riziko zdravotných komplikácií

Vysoký krvný tlak zapríčiňuje rôzne zdravotné komplikácie. Zistilo sa, že nočná hypertenzia to ešte zhoršuje.


Pridajte skúsenosť Skúsenosti užívateľov

Zatiaľ neboli pridané žiadne skúsenosti. Podeľte sa s ostatnými o svoje skúsenosti.