späť na zoznam článkov

Je uhryznutie hadom v našich podmienkach nebezpečné?

Je uhryznutie hadom v našich podmienkach nebezpečné?

O hadoch koluje množstvo mýtov a faktov. Väčšinou tých mýtov. Ľudia sa ich vo všeobecnosti boja a pri pohryznutí neraz reagujú prehnane. Sú všetky tieto šupinaté plazy naozaj také odpudivé a nebezpečné ako sa o nich hovorí? Ako je to s mierou zdravotného rizika po pohryznutí hadom na Slovensku? Ako ich od seba vzájomne odlíšiť a čo očakávať? Aké druhy hadov u nás žijú, kde s nimi môžete prísť do kontaktu a čo robiť? To a oveľa viac sa dočítate v článku.


O hadoch koluje medzi ľuďmi množstvo nepravdivých informácií. Tieto nepravdy a polopravdy im vo veľa prípadoch naháňajú strach a hadom robia zlé meno. Ak neskôr prídu do kontaktu s hadom, reagujú prehnane hystericky.

Ak by však všetci boli dostatočne informovaný, vedeli by čo sa dá očakávať a reakcie pri strete s týmto plazom by boli menej stresujúce. Naozaj je uhryznutie hadom v našich podmienkach natoľko nebezpečné ako si to laici myslia?

Výskyt hadov na Slovensku

Výskyt hadov na Slovensku je obmedzení. Vo voľnej prírode sa u nás vyskytuje niekoľko druhov užoviek a vreteníc. Užovky patria medzi nejedovaté druhy, ba dokonca plaché a zväčša sa pri strete s človekom dajú na útek.

Naopak vretenice nazývané aj zmije produkujú vysoko toxický látku. Množstvo vyprodukovaného jedu je však natoľko malé, že by nemalo usmrtiť zdravého, dospelého človeka.

To však neznamená, že nemôže spôsobiť ťažkosti. Výnimočne boli zaznamenané aj prudšie reakcie hlavne u malých detí a takisto aj smrteľné prípady.

Zaujímavé: Každá nemocnica na Slovensku by mala disponovať antidotom proti jedu vreteníc - European Viper Venom Antiserum. V prípade, že by sa v zdravotníckom zariadení antidotum nenachádzalo, je možné ho zaobstarať z inej nemocnice.

Okrem voľne žijúcich hadov tu vieme nájsť aj veľké množstvo exotických druhov. Medzi nimi sa nachádzajú aj silne jedovaté, ktorých uhryznutie spôsobuje vážne zdravotné poškodenia, paralýzy či dokonca smrť. Takýto druh hada ale v prírode zaručene nestretnete.

Do kontaktu s ním môžu prísť chovatelia alebo milovníci hadov, ktorý si nebezpečný druh zadovážia neraz nelegálne. Pri nelegálnom chove týchto plazov zväčša majiteľ nemá potrebné antidotum (protilátku)

Nejedovaté hady - základné znaky

Medzi nejedovaté a neškodné druhy žijúce u nás patria užovky. Poznáme ich viacero druhov a všetky sú zákonom chránené. Základné rozdiely medzi jednotlivými užovkami spočívajú v ich veľkosti, farbe šupín a rozložení škvŕn. Niektoré sú plaché, iné trochu agresívnejšie.

V konečnom dôsledku človeku zámerne neublížia. Majú tendenciu dať sa na útek, v čom im pomáha ich neobvyklá rýchlosť. Ľuďom sa skôr vyhýbajú a útočia iba v prípade ak sa cítia ohrozené.

Užovka obojková lezie v suchej tráve
Užovka obojková

Najčastejšie sa vyskytujúce užovky na našom území:

  • užovka obojková
  • užovka hladká
  • užovka fŕkaná

Menej frekventované užovky:

  • užovka stromová
  • užovka vretenicová

Užovka obojková (lat.Natrix natrix) 

Ide o najčastejšie sa vyskytujúci druh nejedovatého hada v Európe. Dosahuje dĺžky od 100 do 150cm. Môžeme ju pozorovať vo farbe sivej, olivovo zelenej a hnedej. Po bokoch pozdĺž tela má tmavšie sfarbené škvrny a brucho v svetlejšom odtieni. Jej charakteristickým znakom sú dve škvrny za hlavou v tvare polmesiaca. U samičiek sú výrazné žlté a u samčekov bledé, takmer splývajú s okolím.

Užovka hladká (lat.Coronella austriaca)

Táto užovka dostala svoj názov práve kvôli svojmu nesmierne hladkému povrchu tela. Je menšieho vzrastu a dorastá do dĺžky asi 70cm. Jej plochá hlava takmer splýva s telom. Je typicky sivo sfarbená s tmavšími bodkovanými škvrnami pozdĺž tela a škvrna na hlave pripomína písmeno V. Tmavšie škvrny zdobia aj okolie jej očí v tvare tenkého prúžku.

Užovka fŕkaná (lat.Natrix tesselatta)

Vzhľadovo pripomína užovku obojkovú, s ktorou je často zamieňaná. Užovka fŕkaná je o niečo menšia, dorastá do dĺžky jedného metra. Čo jej chýba na dĺžke, jej bolo pridané na agresivite. Je o niečo agresívnejšia v prípade ohrozenia ako užovka obojková. Má sivú a olivovo zelenú farbu šupín. Škvrny na jej chrbte pripomínajú skôr šachovnicu alebo pruhy.

Jedovaté hady - základné znaky

Jediným jedovatým hadom prirodzene žijúcim aj u nás je vretenica, ľudovo nazývaná aj zmija. Ich jed je silne toxický. Vyznačujú sa sexuálnym dysmorfizmom, čo znamená, že samice a samce vretenice sa od seba vzhľadovo líšia.

Vretenica severná (lat.Vipera Berus)

Vretenica alebo aj ľudovo zmija sa vyskytuje najčastejšie v severných oblastiach. Môžeme ju pozorovať v Anglicku, Stredomorí, až za severným polárnym kruhom a samozrejme aj u nás na Slovensku. Práve prirodzené miesta jej výskytu ju robia odolnejšiu voči chladnému počasiu. Nachádza sa v nadmorskej výške od 300 do 2000 metrov nad morom.

sivá vretenica sa vyhrieva v sene na slnku
Vretenica severná

Napriek svojej dĺžke - asi len 80cm (samček maximálne 60cm) má pomerne svalnaté, zavalité telo. Hlava vretenice je sploštená.

Samička a samec vretenice sa od seba líšia sfarbením. Samička je najčastejšie hnedá až červenkastá s tmavo hnedou kľukatou škvrnou na chrbáte. Samček je sivý, niekedy až modrosivý s čiernou kľukatou škvrnou na chrbte.

Nie je výnimkou ani albinotická - biela alebo melanistická - čierna mutácia bez prítomnosti škvrny.

Jed, ktorý produkujú obsahuje zmes peptidov, polypeptidov, proteínov a ich toxínov. Ide o zloženie veľmi podobné jedu štrkáčov. Vo väčšom množstve môže byť smrteľný.

Našťastie vretenice nie sú schopné toľko ho vyprodukovať a pri pohryzení nám spôsobia len lokálne alebo málo závažné systémové ťažkosti. Boli zaznamenané aj vážne - raritné prípady.

Asi v polovici prípadov jed nevystreknú. Používajú ho výhradne na lovenie potravy. Z tohto dôvodu si ho šetria a nemíňajú pri obrannom pohryznutí v prípade pocitu ohrozenia človekom.

Exotické hady chovateľov

V prípade uhryznutia človeka exotickým druhom hada sa zväčša jedná o najnebezpečnejšie a smrteľné otravy. Tieto hady produkujú silne toxický jed v dostatočnom množstve na to, aby usmrtili aj dospelého človeka.

Chovatelia týchto miláčikov by mali mať doma antidotum (protilátku). Antidotá sú rôzne v závislosti od konkrétneho druhu hada.

Pri nelegálnom chove je vysoké riziko smrteľného nebezpečenstva. Dôvod je prostý. ,,Chovateľ" nemá antidotum a v prípade intoxikácie mu po pohryznutí týmto druhom hada hrozí takmer istá smrť.

Mohlo by Vás zaujímať: v roku 2017 bol zaznamenaný jeden takýto prípad na Slovensku, pričom antidotum nemal ani odvážny chovateľ, ba čo je horšie nebolo dostupné ani na území SR. Pomoc prišla až z Mníchova.

Ako rozpoznať jedovaté a nejedovaté žijúce na Slovensku?

Základné poznávacie znaky medzi jednotlivými hadmi už boli uvedené vyššie. Rozoznávame ich od seba na základe celkovej dĺžky tela a chvosta, tvaru tela, sfarbenia kože alebo sfarbenia škvŕn. Každý z nich sa vyskytuje na miestach, ktoré sú pre neho špecifické (voda, krovie, štrk, skaly...).

Jedovaté a nejedovaté hady u nás sa líšia ešte v jednom bode. Vo voľnej prírode si to však napadnutý človek nemusí ihneď všimnúť, keďže je nepatrný. Sú to zrenice a ich tvar.

Všetky druhy nejedovatých hadov - užoviek majú guľatý tvar očí a aj ich zrenice majú rovnaký tvar. Väčšina jedovatých druhov, medzi ktoré patrí aj vretenica majú guľatý tvar oka a štrbinovú zreničku.

Aké typy pohryznutí poznáme ?

Každé uhryznutie hadom je bolestivé. Nejedovaté hady nám okrem lokálnej bolestivosti a dvoch bodkoviých raniek po zuboch nijako inak neublížia. Jedovaté hady (u nás vretenice) zanechávajú na koži dve bodkové ranky, ktoré sú od seba vzdialené 1cm. Sú bolestivé a mierne krvácajú.

žlto hnedý had je zahryznutý v ukazováku ruky človeka
Uhryznutie hadom

Suché uhryznutie

Suché uhryznutie je vlastne uhryznutie nejedovatým hadom. Zároveň tvorí asi 50% prípadov z celkového počtu útokov jedovatým hadom. Suché sa nazýva aj preto, že pri ňom nedochádza k vystreknutiu jedu do rany, a teda do krvného obehu človeka.

Toxické uhryznutie

Toxické uhryznutie je uhryznutie jedovatým druhom hada, pričom dochádza k vystreknutiu jedu do krvného obehu obete. Tvorí zvyšných asi 50% prípadov po napadnutí vretenicou. Dochádza pri ňom k lokálnym alebo celkovým zdravotným ťažkostiam.

Príznaky uhryznutia hadom

Užovky spôsobujú svojím uhryznutím iba bolesť a nepríjemný pocit v mieste poranenia. Málokedy postihnuté miesto aj opúcha. Z raniek po pohryznutí vyteká malé množstvo krvi.

  • bolesť
  • opuch
  • krvácanie

Príznaky uhryznutia vretenicou

Bývajú závažnejšie a vyznačujú sa svojou rozmanitosťou. Ich výskyt, intenzita a závažnosť sú individuálne. Individuálnosť prejavov závisí od viacerých faktorov, ktoré sa môžu navzájom kombinovať.

V prvom rade ide o množstvo jedu, ktoré sa dostane do krvného obehu. Nemenej dôležité je miesto uhryznutia (najčastejšie končatiny, tvár krk, trup).

Čím bližšie je postihnuté miesto k veľkým cievam, tým vyššie je riziko závažných stavov. Veľkú úlohu zohráva aj vek pacienta (najohrozenejšie sú deti a starí ľudia), váha a predchádzajúci zdravotný stav pacienta.

Najčastejšie lokálne príznaky:

  • dva bodkové vpichy po zuboch vzdialené od seba 2cm
  • bolestivosť v mieste pohryznutia (v úvode často chýba)
  • lokálny opuch (cca do troch dní sa môže rozšíriť na celú končatinu)
  • opuch / zväčšenie regionálnych lymfatických uzlín
  • hematóm (modrina) šíriaca sa od miesta uhryznutia do okolia
  • upchatie ciev krvnými zrazeninami (trombóza)
  • krvné podliatiny
  • pľuzgiere
  • parestézie (mravčenie), stŕpnutie

Najčastejšie celkové príznaky:

  • bledosť v tvári
  • studený a lepkavý pot
  • celková slabosť, točenie hlavy, zahmlievanie pred očami
  • nevoľnosť, nauzea, zvracanie
  • zníženie krvného tlaku ⇒ zrýchlená akcia srdca ⇒ rozvoj šoku
  • bolesti brucha, hnačka

Ojedinelé príznaky:

  • ochrnutie postihnutej časti tela
  • poruchy reči a prehĺtania
  • zvracanie krvi
  • hemolytické poškodenie obličiek
  • opuch dýchacieho systému, dusenie sa
  • alergická reakcia - anafylaktický šok
Pozrime sa spolu na všetky letné problémy:
Naše zdravie v lete - slnko, teplo, úrazy a ochorenia

Čo robiť po pohryznutí hadom?

Nie každý je odborník na hady a nie každý vie rozpoznať aký druh ho uhryzol. V prípade, že áno, treba postupovať podľa toho aká miera nebezpečenstva hrozí. Prvá pomoc je základom v zmiernení progresie stavu.

Prvá pomoc pri pohryznutí užovkou

Jej uhryznutie je síce bolestivé ale nie nebezpečné. V rámci poskytnutia prvej pomoci treba ranu očistiť vodou, najlepšie studenou (zmierňuje opuch a bolestivosť). Postihnuté miesto treba osušiť. V prípade pretrvávajúcej bolesti môžeme chladiť, čím zamedzíme aj prípadnému opuchu.

  1. očistiť ranu vodou
  2. osušiť
  3. chladiť

Prvá pomoc pri pohryznutí vretenicou

Napriek faktu, že vretenica nie vždy vstrekne do rany jed, musíme s týmto počítať a pri každom jej pohryznutí postupovať ako by išlo o toxické uhryznutie.

Najdôležitejšie zo všetkého je nepanikáriť. Fyzická námaha a strach zrýchľujú dýchanie a činnosť srdca. Zrýchlením krvného obehu jed rýchlejšie postupuje krvným riečiskom a dochádza k otrave.

Postihnutú končatinu treba imobilizovať (znehybniť) najlepšie improvizovanou dlahou. Zväčša je uhryznutie na končatinách ale môže byť aj inde na tele. Nebezpečné je uhryznutie v blízkosti veľkých ciev a srdca napríklad na krku.

Ranu treba zľahka očistiť čistou vodou. Nemali by sa používať žiadne dezinfekčné roztoky. Pri čistení treba dbať na to, aby sme vyvíjali čo najmenší tlak na ranu.

Pacientovi treba zabezpečiť dostatočný príjem tekutín. Dosiahneme tým zriedenie jedu a jeho rýchlejšie vylučovanie močom. V prípade nutnosti môžete podať liek od bolesti. Odporúča sa Paracetamol (paralen). V prípade rozvoja alebo príznakov alergickej reakcii treba podať liek proti alergii napríklad Dithiaden.

Treba zabezpečiť čo najrýchlejší transport pacienta do nemocnice. Pokiaľ je záchrancov viac, treba chorého odniesť, aby on nevyvíjal žiadnu fyzickú aktivitu a nedošla tak k urýchleniu otravy a k zhoršeniu jeho zdravotného stavu.

  1. upokojiť postihnutého
  2. zamedziť fyzickej aktivite
  3. zabezpečiť dostatočný príjem tekutín
  4. imobilizovať postihnutú končatinu
  5. očistiť ranu čistou vodou (netlačiť)
  6. podať liek proti bolesti a alergii
Pozor! Pri uštipnutí vretenicou sa za žiadnych okolností nesmie nakladať škrtidlo, vysávať jed z rany (možnosť otravy záchrancu), chladiť a podávať od bolesti kyselinu acetylsalicylovú (acylpirin, aspirin, medipirin).

Otestujte sa:

1. Aké druhy hadov máme na Slovensku?

2. Je užovka jedovatá?

3. Ktorý druh hadu žijúci u nás je jedovatý?

4. Hrozí nám nebezpečenstvo zakaždým, keď nás uhryzne vretenica?

5. Aký je základný rozdiel medzi jedovatým a nejedovatým hadom?

6. Kde nájdeme antidotum po uhryznutí zmijou?

7. Aké sú typické príznaky uhryznutia vretenicou?

8. Čo sa nesmie pri uryznutí vretenicou?

9. Aké lieky môže podať aj laik?

10. Od čoho závisí intenzita prejavov?

Gratulujem, odpovedal/a ste správne na všetkých 10 otázok :-) Excelentný výsledok.

Gratulujem, odpovedal/a ste správne na 9 z 10 otázok. Skvelý výsledok.

Gratulujem, odpovedal/a ste správne na 8 z 10 otázok. Výborný výsledok.

Gratulujem, odpovedal/a ste správne na 7 z 10 otázok. Dobrý výsledok.

Gratulujem, odpovedal/a ste správne na 6 z 10 otázok. Celkom dobrý výsledok.

Odpovedal/a ste správne na polovicu otázok. Priemerný výsledok. Nabudúce to bude lepšie.

Odpovedal/a ste správne na 4 z 10 otázok. Nedostatočný výsledok. Nabudúce to bude lepšie.

Odpovedal/a ste správne na 3 z 10 otázok. Nedostatočný výsledok. Nabudúce to bude lepšie.

Získal/a ste iba 2 správne odpovede z 10. Nečítal/a ste pozorne. Zlý výsledok.

Máte iba jednu správnu odpoveď :-( Nečítal/a ste pozorne. Veľmi zlý výsledok.

Všetky Vaše odpovede boli bohužiaľ nesprávne :-( Nečítal/a ste pozorne. Máte ten najhorší výsledok.

Naposledy aktualizované 14.07.2018

Prihlásiť na odber noviniek

Autor článku

Bc. Lucia Sýkorová

Bc. Lucia Sýkorová

Redaktor

Vyštudovala som Strednú zdravotnícku školu a UKF v odbore urgentná medicína. Od roku 2008 som pracovala 10 rokov v Záchrannej zdravotnej službe na pozícii zdravotnícky záchranár. Neodkladnej prednemocničnej starostlivosti a urgentným stavom sa venujem doteraz ako Operátor záchrannej zdravotnej služby na linke tiesňového volania 155.

Zobraziť viac článkov Najnovšie články v magazíne
Je jarná a jesenná únava mýtus alebo fakt? Je jarná a jesenná únava mýtus alebo fakt?

Jarná a jesenná únava nie sú mýty. Zmeny počasia, individuálna adaptačná schopnosť jednotlivca a jeho aktuálny zdravotný stav môžu spôsobiť vyčerpanie rôznej intenzity počas týchto...

Fajčenie a jeho dopad na zdravie. Kde to všetko začalo? Fajčenie a jeho dopad na zdravie. Kde to všetko začalo?

Fajčenie predstavuje celosvetový problém , ktorý pripraví o život jednu miliardu ľudí ročne. Napriek tomuto faktu, počet fajčiarov stúpa . Kde sa tu cigarety vzali, ako je možné, že...

Meranie krvného tlaku - zásady správneho postupu Meranie krvného tlaku - zásady správneho postupu

Správne meranie krvného tlaku má svoj význam. Pri nedodržaní určitých zásad môže prísť k chybnému nameraniu vysokého či nízkeho tlaku krvi.

Otrava oxidom uhličitým a oxidom uhoľnatým Otrava oxidom uhličitým a oxidom uhoľnatým

Otravy oxidom uhličitým a oxidom uhoľnatým ohrozujú zdravie a život. Súvisia s vínnou a vykurovacou sezónou. Zásadne sa od sea líšia. 

Ako sa prejavuje otrava hubami a čo treba robiť? Ako sa prejavuje otrava hubami a čo treba robiť?

Otrava hubami sa zaraďuje medzi najfrekventovanejšie typy otráv vôbec. Najčastejšie sa s ňou stretávame počas sezóny zberu a to od apríla až do novembra. 


Pridajte skúsenosť Skúsenosti užívateľov

Zatiaľ neboli pridané žiadne skúsenosti. Podeľte sa s ostatnými o svoje skúsenosti.