Prečo lekári varujú? Počet prípadov zhubného melanómu kože narastá!

Čo je to malígny melanóm a prečo sa treba obávať?

Malígny melanóm kože je jedno z najagresívnejších onkologických ochorení vôbec. Ide o zhubné ochorenie postihujúce kožu a vzácne sa objavuje aj na slizniciach či oku. Je to zhubné nádorové ochorenie typické svojou vysokou agresivitou a schopnosťou metastázovať v pomerne krátkom časovom horizonte.

Samozrejme priebeh ochorenia a možnosti liečby závisia od konkrétneho typu melanómu a štádia, v ktorom sa nachádza.

Okrem malígneho melanómu poznáme ďalšie dva, menej agresívne typy kožných nádorov. Je to bazocelulárny karcinóm vyznačujúci sa v porovnaní s melanómom pomalým rastom a iba lokálnym poškodením tkaniva. Vyzerá ako malý uzlík, z ktorého sa môže vytvoriť vred. Nie je bolestivý a pravdepodobnosť vzniku metastáz a úmrtia je minimálna. Druhým je skvamocelulárny karcinóm.

Jedná sa o tvrdý uzlík, ktorý na povrchu šupinatie a takisto sa môže vytvoriť vred. Neliečený rastie a môže aj metastázovať.

Incidencia ochorenia

Melanóm postihuje vo väčšej miere ženy ako mužov a jeho nárast stúpa každoročne približne o 5%. U mužov máva celkovo horší priebeh a prognózu. Za posledné roky sa jeho výskyt až strojnásobil.

To, že sa objavuje po 45roku života je už len mýtus. Neustále pribúdajú nové prípady výskytu melanómu u mladých ľudí. Jediným pozitívom je, že stúpajúca incidencia sa v prevažnej miere týka menej agresívnejšieho typu melanómu.

Na základe dlhoročných pozorovaní, štatistík a výskumov, lekári stále častejšie upozorňujú širokú verejnosť. Dávajú do pozornosti jednak zvýšený nárast ochorenia ale aj faktory, ktoré ho vyvolávajú.

Priebeh ochorenia a možné komplikácie

Melanóm veľmi rýchlo metastázuje. Najčastejšie sú metastázy lokalizované v koži, podkoží, regionálnych lymfatických uzlinách, pľúcach, mozgu a pečeni. Výskyt metastáz v iných častiach tela či orgánoch je možný ale vzácny.

Sú to napríklad kosti alebo orgány tráviacej sústavy (žalúdok, dvanástnik, pankreas, črevo)

Rizikové faktory vzniku melanómu

• Genentická predispozícia - je preukázaná len pri prvostupňovom príbuzenstve a predstavuje asi 10% príčin vzniku melanómu
• UV-žiarenie - je najčastejšou príčinou vzniku malígneho melanómu
• Ostatné faktory - zaraďujeme sem fajčenie, alkohol, HPV-vírus, oslabenie imunity (HIV), imunosupresívna terapia, predchádzajúce kožné lézie (nehojace sa rany), jazvy (pooperačné)

Ako spoznáte, že môže ísť o malígny melanóm?

Malígny melanóm sa objavuje kdekoľvek na koži, sporadicky na slizniciach či oku. Asi v jednej tretine prípadov vzniká v mieste už existujúceho znamienka. V dvoch tretinách vzniká na neporušenej koži (bez predchádzajúceho výskytu znamienka). V úvode vyzerá ako bežné materské znamienko ale svoj vzhľad veľkosť či farbu mení v súvislosti s vývojom ochorenia.

Je dôležité (hlavne ak ide o rizikového pacienta) sledovať už  existujúce znamienka na koži a zmeny na nich alebo výskyt celkom nového útvaru podobného znamienku. Pozorujeme hlavne 5 základných veličín, ktoré môžu poukazovať na malignitu (zhubnosť).

Je to jeho tvar, rýchlosť rastu, veľkosť a sfarbenie útvaru a mokvanie či krvácanie.

1. Tvar - špecifickým príznakom je asymetria teda nerovnomernosť tvaru lézie. Typické materské znamienka majú zväčša guľovitý alebo elipsovitý tvar, čo sa o melanóme povedať nedá.

Ide o atypickú nerovnomernú léziu najrozličnejších tvarov. Pripomína škvrnu na odeve. Okraje bývajú zúbkovité ako zúbky píly. čo je jedným z najcharakteristickejších znakov poukazujúcich na melanóm.

2. Rast - tak ako väčšina nádorových ochorení aj melanóm je charakteristický rýchlym rastom. Ak ste mali na tele znamienko a zrazu začalo pomerne rýchlo narastať, treba sa mať na pozore.

Takisto novovzniknutá rastúca lézia je zlým znamením. V podstate treba sledovať na svojom tele čokoľvek nové, netypické a rýchlo rastúce. V takomto prípade treba čo najrýchlejšie vyhľadať lekára a začať s vyšetreniami v rámci diferenciálnej diagnostiky.

Rast do okolia je viditeľný voľným okom a takisto elevácia (vyvýšenie) je pozorovateľné. Čo však nevidíme a dá sa zistiť len špeciálnymi vyšetrovacími metódami je hĺbka nádoru.

3. Veľkosť - väčšina materských znamienok je menších rozmerov.

Samozrejme sú aj väčšie materské znamienka, ktoré však máme na tele dlhé roky bez zmien v raste, tvare či farbe. Takéto znamienka nepredstavujú riziko a nie sú indikáciou vyhľadania lekára.

Pokiaľ však znamienko presahuje 6 mm a aj naďalej sa zväčšuje, je treba myslieť práva na zhubný kožný melanóm.

Melanómy spravidla nie sú menšie.

4. Farba - najčastejšie sa jedná o hnedú kožnú léziu.

Môže mať viacero farebných odtieňov.

Postupne pri progresii ochorenia je tmavo hnedej až čiernej farby. Okolie je často sivasté akoby zadymené.

5. Ostatné - tumor veľmi často svrbí, nie je bolestivý a  okolie je neraz zapálené (ružovo červenej farby). Spontánne buď mokvá, ale častejšie krváca.

Na pohľad pripomína nehojaci sa zapálený vred s čiernom pigmentáciou.

Pozrime sa spolu na všetky letné problémy:
Naše zdravie v lete - slnko, teplo, úrazy a ochorenia

Diagnostika

Diagnostika malígneho melanómu nie je nijak náročná no napriek tomu je veľa prípadov, kedy pacienti vyhľadajú lekára až v neskorších štádiách ochorenia.

Melanóm vzhľadovo v úvode pripomína bežné materské znamienko, ktoré sa s vývojom ochorenia typicky mení. Zmeny pozorujeme v jeho veľkosti do šírky (rozrastanie sa do okolia), hrúbky (vyšetruje sa pomocou kožného sona), sfarbenia, zúbkovitých okrajov, mokvania, krvácanie či vzniku ulcerácie (vred).

Preto by ľudia mali byť obozretný a ak si nájdu na tele znamienko, ktoré svojimi špecifickými znakmi pripomína melanóm mali by čo najskôr vyhľadať lekára.

Včasná diagnostika môže zachrániť život.

Klinické vizuálne vyšetrenie pacienta

Na vizuálnu diagnostiku slúžia určité kritériá malígneho melanómu napomáhajúce určiť jednak lekárom alebo aj bežným ľuďom, či konkrétna kožná lézia má znaky typické pre melanóm.

Kritéria sú ľahko zapamentateľné a ako mnemotechnická pomôcka slúži prvých šesť písmen abecedy (A, B, C, D, E, F), ktoré sú zároveň začiatočným písmenom príznaku v anglickom jazyku.

Kritéria malígneho melanómu ABCDEF

• Asymmetry (asymetria ložiska) - nádorové ložisko má nepravidelný tvar
• Border notching (nepravidelné ozubené ohraničenie) - melanóm je nepravidelne ohraničený, vyznačuje sa prítomnosťou rôznych výbežkov. Jeho okraje pripomínajú zuby motorovej píly alebo ozubené koleso.
• Color variegation (nepravidelné sfarbenie) - ložiska je zväčša tmavo hnedej farby a s vývojom ochorenia buď tmavne až do čierna alebo bledne (zblednutie melanómu neznamená ústup ochorenia). Súčasne môžeme pozorovať hneď niekoľko odtieňov na jednej lézii.
• Diameter (priemer) - zhubná lézia sa vyznačuje svojím rýchlym rastom. V priemere dosahuje 6 mm a viac.
• Elevation (vyvýšenie) - nádor mierne vystupuje nad povrch kože, je hmatateľný. Môže sa ošupovať a spôsobovať svrbenie až krvácanie.
• Funny looking lesion (smiešne vyzerajúca lézia) - malígny melanóm sa výrazne líši od svojho okolia, čím získava dojem smiešne vyzerajúceho ložiska, značne odlišného.

Anamnestické údaje

Ku konečnej diagnóze nás vedia posunúť aj anamnestické údaje, poukazujúce na možnosť a zvýšené riziko vzniku rakoviny kože u konkrétneho jedinca. Dôležitým faktom v rodinnej anamnéze je výskyt malígneho melanómu u prvostupňového príbuzného.

Asi 10% prípadov má pravdepodobne základ v genetike.

Najčastejším rizikovým faktorom pri vzniku melanómu je však UV-žiarenie.

Preto ľudia, ktorí sa vystavujú alebo v minulosti sa dlhodobo vystavovali priamemu slnečnému žiareniu či umelému UV-žiareniu v soláriách sú ohrození vznikom tohto nádorového ochorenia.

Solária majú vysoký podiel na vzniku melanómu u mladých ľudí. Ľahostajnosť a prehliadanie faktov vedie k nárastu ochorenia.

Tak ako UV-žiarenie poškodzuje svojím vplyvom kožné bunky, môžu ich oslabiť aj iné faktory (mechanické, fyzikálne, chemické). Poškodená a citlivejšia koža je náchylnejšia na vznik rôznych kožných lézií, teda aj vzniku rakoviny.

Môže sa jednať a predchádzajúce popáleniny, poleptania, jazvy a iné. Neznamená to však, že v pooperačnej jazve bezprostredne vyrastie nádor. Na jeho vzniku sa podieľa veľa ďalších vplyvom súbežne, ktoré spolu vytvárajú vysoké riziko vzniku melanómu.

Dermatoskopické vyšetrenie

Je neinvazívna, diagnostická, vyšetrovacia metóda pomocou špeciálneho prístroja - dermatoskopu, ktorý pomáha lepšie oddiferencovať malignitu (zhubnosť) znamienka/ochorenia.

Zjednodušene sa dá povedať, že dermatoskop je vlastne lupa, ktorá umožňuje lekárovi vidieť léziu detailnejšie.

Desať až dvadsaťnásobne zväčšené a priamo osvetlené miesto mu dovoľuje vidieť to, čo bolo dovtedy voľným okom neviditeľné.

Pri digitálnej dermatoskopii je lekárovi umožnené zväčšiť si vyšetrované miesto ako pri bežnej dermatoskopii a zároveň ho nasnímať. Jednotlivé snímky sa ukladajú do počítača, kde si ich vie doktor neskôr prehliadnuť, prípadne porovnať s novšími snímkami pri kontrolnom vyšetrení. To mu uľahčuje sledovanie progresie prípadne regresie stavu (vývoja stavu - zhoršenie, zlepšenie).

Každé podozrenie na malígny melanóm by malo byť vyšetrené dermatoskopom ešte pred samotnou biopsiou (odobratie vzorky). Neraz sa dermatoskopickým vyšetrením vylúči rakovina kože a samotná biopsia nie je nutná.

To zredukuje počet zbytočne robených invazívnych vyšetrovacích metód a priamych zásahov do organizmu. Pacient tak môže odísť z ambulancie bez nepeknej jazvy.

Sonografické vyšetrenie kože

Sonografické vyšetrenie kože je neinvazívna diagnostická metóda. Pomocou špeciálnej sondy priloženej na vyšetrovanú oblasť, získava lekár na monitore počítača obraz, ktorý zachytáva aktuálny stav kože a podkožia.

Dá sa tak posúdiť hrúbka melanómu, jeho cievne prekrvenie a sentinelová uzlina. Sonografia sa využíva najčastejšie pred samotným chirurgickým výkonom (odstránením nádoru). Dôvodom je posúdenie rozsahu okolitého  tkaniva, ktoré musí byť vyrezané.

Histologické vyšetrenie

Histológia je jediná invazívna vyšetrovacia metóda a zároveň kľúčová pri vyslovení 100% konečnej diagnózy. Invazívna preto, lebo z podozrivej lézie sa odoberie vzorka tkaniva, ktorá sa následne sleduje pod mikroskopom na mikroskopickej úrovni (bunkovej). Odobratie vzorky sa odborne nazýva biopsia.

Pri znamienkach sa najčastejšie robí excízia, čo je vyrezanie kúsku tkaniva. Pri vyšetrení sa používajú farbiace techniky, ktoré napomáhajú pri konečnej diagnóze.

Tkanivo sa následne posiela na patológiu, kde ho ďalej vyšetruje skúsený patológ. Ten pod mikroskopom posudzuje stav melanocytov (kožných buniek), prítomnosť a stav bunkových jadier, počet mitóz (bunkových delení ⇒ rast buniek), celkový stav tkaniva, uloženie pigmentu a iné parametre.

Typickými znakmi pre zhubné ochorenie sú atypické melanocyty, nadmerný a rýchly počet mitóz (nekontrolovateľný rast), nepravidelné uloženie pigmentových zŕn, prítomnosť tumor infiltrujúcich bielych krviniek (lymfocytov) a iné.

Histologické vyšetrenie nám dáva najpresnejšie informácie o vyšetrovanom tkanive. Na jeho základe sa vyslovuje konečná diagnóza a to preukázanie malignity alebo vylúčenie nádorového ochorenia.

V prípade pozitivity nálezu sa zahajuje najvhodnejšia liečba pre daný typ a štádium melanómu. Liečbu navrhuje onkológ po konzultácii s patológom a zahájená je len s písomným súhlasom pacienta, po jeho dostatočnej informovanosti.

Liečba malígneho melanómu

Liečba malígneho melanómu závisí od posúdenia nádorového tkaniva onkológom a patológom. Najčastejšie sa preferuje chirurgické odstránenie nádoru a v prípade nutnosti sa zahajuje chemoterapia najvhodnejším cytostatikom pre konkrétny typ melanómu.

Volí sa taktiež biologická liečba.

Terapiu navrhujú lekári ale pacientovi musí byť presne vysvetlený jeho zdravotný stav, predpokladaný vývoj ochorenia, možné komplikácie v súvislosti zo základnou diagnózou ale aj komplikácie a vedľajšie účinky samotnej liečby, s ktorou on musí súhlasiť.

Chirurgická extripácia nádorového ložiska

V liečbe malígneho melanómu kože je stále na prvom mieste chirurgická extripácia tumorózneho ložiska (chirurgické odstránenie nádoru).

Odstraňuje sa nielen lézia ale aj okolité a priľahlé podkožné tkanivo, aby sa zamedzilo recidíve ochorenia v prípade, že v okolí sa nachádzajú nádorové bunky.

Veľkosť chirurgického zákroku závisí od veľkosti a hrúbky nádoru. Takisto riziko vzniku recidívy v mieste predchádzajúcej extripácie je vyššie pri hrubších nádoroch v priemere.

Hrúbku nádoru je možné stanoviť sonografickým vyšetrením kože ešte pred jeho odstraňovaním. Pomocou lymfoscintigrafie je potrebné zistiť lokalizáciu takzvanej sentinelovej metastázy a jej následné odstránenie (nachádza sa v tesnej blízkosti tumorózneho ložiska).

Zminimalizuje sa tak riziko následných znovu vzplanutí ochorenia a metastázovania.

Chemoterapia

Chemoterapia je liečba nádorových ochorení za pomoci chemických látok - liekov nazývaných aj cytostatiká. V dnešnej dobe máme k dispozícii široké spektum cytostatickej liečby. Jej primárnym cieľom je zabíjanie (otrava) nádorových buniek. Negatívom zostáva, že biologická odlišnosť nádorových a zdravých buniek je síce veľká ale metabolická odlišnosť je malá.

Preto chemoterapia síce zabíja prevažne nádorové bunky, ale za cenu napádania a poškodenia aj tých zdravých (v menšej miere).

Cytostatiká si ,,mýlia" hlavne bunky ľudského organizmu, ktoré sú najviac podobné tým nádorovým v určitých bodoch. Jedná sa hlavne o zdravé ľudské bunky s prirodzenou schopnosťou rýchleho rastu (aj nádorové bunky rastú rýchlo, preto dochádza k omylu).

Sú to napríklad bunky vlasových folikulov, kostnej drene a tráviaceho traktu. Na základe tohto faktu sa odvíjajú aj nežiaduce účinky chemoterapie, ktoré sa vyskytujú u takmer všetkých pacientov.

Nežiaduce účinky chemoterapie:

• celková slabosť
• malátnosť, únava
• závrate
• kolapsy
• nadmerná spavosť
• znížená fyzická výkonnosť
• časté infekcie, znížená imunita, horúčky
• zmeny na slizniciach (ústa, ďasná)
• nechuť do jedenia
• strata telesnej hmotnosti
• nevoľnosť
• nauzea, pocit na zvracanie
• zvracanie, pálenie záhy
• bolesti žalúdka
• hnačka/zápcha
• poruchy funkcie obličiek
• nadmerná strata vlasov

Z tohto dôvodu chemoterapiu lepšie znášajú mladí a zdraví jedinci a majú tak aj vyššie šance na uzdravenie sa. Vplyvom veku a pridružených ochorení, kedy je starší a chorľavý človek liečený cytostatikami sa nádeje na vyliečenie minimalizujú.

Starší ľudia s množstvom iných sekundárnych diagnóz horšie znášajú nežiaduce poškodenie zdravých tkanív, priebeh liečby je zložitejší a ťažšie sa zotavujú.

Rádioterapia

Rádioterapia je často využívaná pri liečbe onkologických ochorení. Ide o terapiu, ktorá ničí nádorové bunky za pomoci ionizačného žiarenia. Funguje na princípe ožarovania nádorovej lézie rádioaktívnym žiarením, ktoré zabíja nádorové bunky.

Poznáme dva typy ožarovania a to lokálne (žiarenie pôsobí miestne na nádor) alebo celkové ožarovanie pacienta. Pri celkovom type rádioterapie je ožiareniu vystavený celý organizmus. Preferuje sa pri invazívnych, difúznych a nie presne ohraničených nádoroch alebo pri pokročilých štádiách nádorového bujnenia s tvorbou metastáz.

Prognóza ochorenia

Prognóza ochorenia ako takého je celkovo nepriaznivá. Malígny melanóm je jeden z najagresívnejších nádorov, ktorý rýchlo vytvára metastázy. Stav sa rýchlo vyvíja a neliečený sa môže skončiť smrťou pacienta.

Najdôležitejším prognostickým faktorom je štádium ochorenia a prítomnosť metastáz. Poznáme 5 štádií malígneho melanómu. Jednotlivé štádiá sa ešte delia na podskupiny (0, IA, IB, IIA, IIB, IIC, IIIA, IIIB, IIIC a IV)

Pokiaľ sa však zachytí včas, je liečiteľný. Liečba a prežitie teda závisia v prvom rade na pokročilosti nádorového ochorenia.

Včasné štádia bez metastáz sa dajú chirurgicky odstrániť, pričom pacient zostáva v dispenzári onkológa a mal by chodiť na pravidelné kontroly a vyšetrenia, ktoré v prípade recidívy odhalia léziu skoro. Zabráni sa tak ďalšiemu vývoju ochorenia. Pokročilé štádia ochorenia s tvorbou metastáz sú zlým znamením.

Liečba je náročná a stav sa vo veľa prípadoch končí fatálne (smrťou).

Otestujte sa