Peľová sezóna útočí: Alergia na peľ, príznaky, liečba? Peľový kalendár

Ten kto má problém so sennou nádchou pozná i pojem peľový kalendár či peľové správy.
Sú dôležité pre prehľad aktuálnych alergénov v ovzduší. 
Pre viac informácií čítajte náš článok.

Alergické reakcie sú najčastejšou poruchou imunitného systému. Vzhľadom na ich celosvetovo vysoký výskyt sa považujú za civilizačné ochorenia. Ich nebezpečenstvo spočíva v náhlom vzniku a neschopnosti dopredu vedieť ako sa bude stav vyvíjať.

Alergie sú vo väčšej miere pozorované v rozvinutých krajinách, kde nimi trpí viac ako 20% obyvateľstva.

Počet pacientov s pozitívnou alergickou anamnézou má stúpajúcu tendenciu. Výnimkou nie sú ani deti. V roku 2000 bolo pacientov s alergiou len okolo 0,5 až 10%, čo znamená že počet sa do dnešného dňa minimálne zdvojnásobil.

Prejavy a dôsledky alergií sa líšia v závislosti od viacerých faktorov. Môžu prebiehať od banálnych reakcií až po závažné. V niektorých prípadoch, pri vzniku anafylaktickej reakcie, končia smrťou pacienta, pretože viac ako polovica z týchto reakcií vzniká rýchlo, bez varovania a mimo zdravotníckeho zariadenia.

Zaujímavé:
U malých detí je najčastejšou formou alergie atopický ekzém. Mladiství a ľudia v strednom veku trpia skôr sennou nádchou (alergia na peľ, trávy, huby, roztoče, zvieracia srsť, potraviny, lieky...).

Peľová alergia patrí medzi najfrekventovanejšiu formu alergie v období dospievania a dospelosti. Trpia ňou hlavne astmatici, z ktorých až 80% má súčasne aj sennú nádchu, pričom peľové zrná sú hneď po trávových najčastejším alergénom.

Nevýhodou alergie na peľ je fakt, že sa mu dá len ťažko vyhnúť, a to hlavne počas sezóny.

Peľová alergia je len časťou ochorení nazývaných „senná nádcha”

Peľová alergia je len podkategóriou alergických ochorení, ktoré súhrnne nazývame alergická alebo senná nádcha - odborne polinóza (lat. pollinosis). Tiež sa označuje aj ako alergická rinitída. Polinózu spôsobuje viacero alergénov, ktorých prejavy sú totožné. Jedným z nich je aj spomínaný peľ.

Peľové zrná z užšieho pohľadu. Čo to vlastne je?

Peľové zrná (granum pollinis) sa tvoria v kvetniciach kvitnúcich rastlín, z dôvodu ich ďalšej reprodukcie. Sú voľným okom neviditeľné a v priemere dosahujú asi 0,05mm. Najmenšie z nich sa nachádzajú v kvetoch nezábudiek, a majú asi len 0,006mm.

Líšia sa nielen veľkosťou ale aj tvarom, štruktúrou ich povrchu a farebnosťou.

Peľ pozostáva z veľkého množstva peľových zŕn. Len jedna peľnica ich obsahuje okolo 100 000. Peľové zrná sú vlastne samčie pohlavné bunky a počas opelenia sa dostávajú na bliznu kvetu.

Zároveň, na to aby spĺňali kritériá alergénu, musia obsahovať bielkoviny, ktoré majú funkciu takzvaného antigénu. Antigén je látka spúšťajúca imunitnú reakciu.

Zrná sú potom prenášané vetrom, vodou, hmyzom (včely) alebo stavovcami. Pri veternom prenose zŕn z kvetnice sa mnoho z nich rozptýli do ovzdušia. Práve tie najčastejšie spôsobujú alergické reakcie, pretože zo vzduchu veľmi ľahko dostávajú na kožu, do očí, úst, nosa a až do pľúc človeka.

Čo sa deje v organizme človeka pri kontakte s peľom?

Alergická reakcia sa nevyskytuje u každého človeka. Na jej vzniku sa podieľajú vonkajšie aj vnútorné faktory. Medzi vnútorné faktory patrí abnormálna reaktivita imunitného systému daná genetickou predispozíciou.

Medzi vonkajšie faktory zaraďujeme priamu expozíciu alergénu.

Alergény, medzi ktoré patrí aj peľ, sú z hľadiska svojej stavby jednoduché nízkomolekulové látky. Zaraďujeme ich medzi exogénne (vonkajšie), nekompletné antigény.

V podstate ide o neškodné látky, ktoré sa až po preniknutí do organizmu viažu na bielkoviny, čím sa z nich stávajú kompletné antigény. U vnímavého jedinca (alergika) spôsobujú neprimeranú zápalovú reakciu.

Pri peľových alergiách ide konkrétne o imunopatologickú reakciu II. typu.

V podstate sa jedná o obrannú reakciu, kedy sa telo začína brániť voči cudzorodej látke, a to tvorbou protilátok, konkrétne imunoglobulínov typu E (IgE). Ich zvýšená koncentrácia sa bežne zisťuje v krvi alergikov.

Po kontakte peľu ako alergénu so živým organizmom sa môže udiať nasledovné:

1. žiadna reakcia (normálna odpoveď organizmu na kontakt s cudzou látkou)
2. alergická reakcia (prehnaná odpoveď organizmu na kontakt s cudzou látkou)

Ako sa prejavuje alergia na peľ?

Antigén vytvára reakciu v mieste, kde pôsobí. Keďže peľové zrná sú veľmi malé, a ich početnosť a rozptyl vo vzduchu je vysoký, tak sa prejavy peľovej alergie odzrkadľujú na viacerých systémoch súčasne.

Kontakt peľu s kožou spôsobuje jej lokálny zápal

Kontakt peľu s kožou je pre jej veľkosť veľmi častý. Je možné pozorovať lokálne reakcie na koži vo forme ekzémov. Postihnuté miesta sú začervenané, drsnejšie a svrbia.

Ekzematózne ložiská sa vyskytujú na miestach, ktoré neboli zahalené odevom, a taktiež v miestach, kde je jemnejšia. Najčastejšie sa jedná o tvárovú časť, hlavne líca, ale aj o pokožku hlavy.

Často odhaleným miestom v jarnom období sú horné a dolné končatiny, prevažne lakťové a podkolenné jamky.

Slzenie je vyvolané zápalom očných spojiviek

Kontaktu s očnými spojivkami je o niečo ľahšie sa vyhnúť, a to nosením okuliarov. To sa však nedá neustále, alebo sa na okuliare jednoducho zabudne.

Vtedy dochádza k reakcii peľu so žírnymi bunkami očnej spojivky a k jej zápalu.

Navonok sa zápal spojiviek prejavuje silným svrbením a slzením očí, ktoré sú začervenané a mierne opuchnuté.

Zápalová reakcia nosohltana uvoľňuje vodnatý sekrét a upcháva nos

Predtým, ako sa vdýchnutý vzduch spolu s peľovými čiastočkami dostane do pľúc, prechádza cez nosovú dutinu.

Funkcia nosa je hlavne filtračná z dôvodu ochrany pľúc, preto sa tu niektoré čiastočky zachytia a vyvolávajú zápalovú reakciu s uvoľňovaním histamínu.

Celý tento dej sa prejavuje neustálym kýchaním a tvorbou vodnatého sekrétu v nose. Niektoré čiastočky sa buď cez nosohltan, alebo priamo dostávajú do hrdla, čo vyvoláva jeho škriabanie a svrbenie vyžarujúce až do uší.

Peľová alergia môže vyvolať až astmatický stav

Kontakt s pľúcami a následný prejav prieduškovej astmy sa nevyskytuje u všetkých pacientov s peľovou alergiou.

Ide o závažnejšiu formu alergie, kedy sa zužujú priedušky, pacient má pocit nedostatku vzduchu, dýchanie je sťažené, kašle a sú počuteľné piskoty pri dýchaní podobné ako pri astmatickom záchvate.

Aktuálna peľová situácia na Slovensku

Koncentrácie peľu vo vzduchu pravidelne sledujú monitorovacie stanice, ktoré v spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva a peľovou informačnou službou (PIS) informujú verejnosť v pravidelných týždňových intervaloch o aktuálnej situácii.

Množstvo peľu v ovzduší sa stanovuje v počte peľových zŕn na jeden meter kubický (1m³). Situáciu je možno sledovať na stránke národného portálu zdravia (npz) v sekcii ohrozenie zdravia.

Najčastejšie peľové alergény v závislosti od ročného obdobia

Najhorším obdobím pre alergikov na pele rastlín je obdobie od začiatku marca až do konca leta (august). Marec, Apríl a začiatok Mája bývajú najkritickejšie, kedy začína kvitnúť mnoho drevín ale aj iných rastlín a tráv, spôsobujúcich alergie.

Najmenej kritické obdobie je November, December a Január. Počet peľových alergií síce klesá, no stúpajú nám alergie na rôzne potraviny, hlavne exotické a dovážané zo zahraničia, ktoré počas zimných období nájdeme v supermarketoch (citrusy, ananás, oriešky ...).

Taktiež ide o obdobie, kedy naše obydlia vykurujeme, čím stúpa šanca alergií na plesne (nevetranú kúpeľne), či roztoče (teplo, vlhko, špina).

Tabuľka so základným prehľadom peľových alergií podľa obdobia - peľový kalendár

Ktorých peľov by sme sa mali počas tejto jari obávať?

Na začiatku jari bol vyšší výskyt peľov jelše, liesky, topoľa a vŕby, ktorý sa momentálne vyskytuje už len sporadicky v miestach s ich vyššou koncentráciou.

Celkovo klesajú hodnoty drevín z čeľade citrusovité a tisovité.

V posledných dňoch dominoval, a doteraz je stále v popredí silne alergizujúci peľ brezy. Najvyššie čísla zaznamenal západ Slovenska s maximom až 610 peľových zŕn na 1m³ v našom hlavnom meste.

V najbližších dňoch až týždňoch sa stále predpokladajú jeho silné účinky. Taktiež sa stále v ovzduší vyskytujú pele topoľa a vŕby, u ktorých sa očakáva klesanie.

Naopak pele hrabu, brestu, jaseňa a duba budú stúpať.

Zaujímavé:
Aj napriek vyhýbaniu sa zdroju alergénu (strom, kvet, tráva), čo je 100% prakticky nemožné, sa môže peľ dostať až k vám. Prostredníctvom vetra precestujú peľové zrná až stovky kilometrov, neraz vo výškach až do 5000km.

Kde a kedy sa nachádza najviac peľových čiastočiek:

• najviac peľových čiastočiek sa nachádza vo vzduchu počas peľovej sezóny (jar, leto)
• najviac peľových čiastočiek sa nachádza vo vzduchu počas slnečných dní a veterného počasia
• najviac peľových čiastočiek sa nachádza vo vzduchu okolo obeda a v poobedných hodinách
• najviac peľových čiastočiek sa nachádza na okrajoch lesov

Zaujímavé:
V blízkosti vodných plôch, a taktiež po daždi, sa nachádza vo vzduchu najmenej peľových čiastočiek. Ale ako všade, aj tu je háčik. Nízke koncentrácie peľov v takomto počasí striedajú naopak vysoké koncentrácie plesňových spór, ktoré môžu tiež pôsobiť ako alergény u senzitívnych jedincov.

Ako sa čo najefektívnejšie chrániť?

• počas peľovej sezóny je lepšie zdržiavať sa v uzavretom prostredí (dom, práca), pokiaľ je to možné, aspoň pre silnejších alergikov
• v prostredí, v ktorom žijete je najlepšie si zaobstarať čističku vzduchu, ktorá zachytáva peľové čiastočky a filtruje vzduch
• neodporúča sa príliš vetrať, je lepšie zatvárať okná, alebo si zaobstarať protipeľovú sieťku na okná
• prechádzky v prírode je nutné obmedziť, pri veternom počasí úplne eliminovať (najmenej peľu je v ovzduší po daždi alebo skoro ráno)
• v kritickom období pôsobenia peľov je vhodné sa častejšie sprchovať (aj vlasy) kvôli zmytiu alergénov zachytených na tele
• častejšie používanie krémov na tvár, odokryté miesta kože a nosenie okuliarov by malo byť súčasťou životného štýlu
• je nevyhnutné užívanie liekov proti alergii podľa ordinácie lekára
• ak máte prepísaný sprej na dýchanie, je nemysliteľné ísť bez neho čo i len na krok, hlavne ak ste ťažšiu formu alergie