Anafylaktický šok (anafylaxia): Príznaky a liečba silnej alergickej reakcie

Takáto reakcia ohrozuje človeka bezprostredne na živote.

Alergia, alergická reakcia a anafylaxia: rozdiely

Tieto pojmy sú významné pre rozlíšenie alergie, anafylaxie a anafylaktického šoku. Nakoľko pôvod ťažkostí môže byť rovnaký, avšak rozdiel je v intenzite priebehu. Alergia je preto jedonu z oblastí zdravotných ťažkostí, ktorá by nemala byť za žiadnu cenu podcenená.

Alergická reakcia

Alergická reakcia je prehnaná či neprimeraná odpoveď organizmu, a teda jeho imunitného systému, na alergén. Alergénom môže byť bežná látka nachádzajúca sa v životnom prostredí, ktorá za normálnych okolností nie je človeku škodlivá.

Alergén, inak označovaný aj ako antigén, u alergika vyvolá nadmernú imunitnú odpoveď, ktorej výsledkom je alergická reakcia. Poznáme aj atopické alergie, ktorých príčinou je genetická predispozícia k tvorbe IgE protilátok.

Slovo alergia je vytvorené z dvoch gréckych slov, a to allos, čiže zmenený stav a zo slova ergon, teda práca, reakcia. Vytvorili ho lekári Clemens von Pirquet a Béla Schick v roku 1906.

Alergická reakcia môže prebiehať lokálne alebo celkovo. V prípade prvého stretu s alergénom si telo vytvorí protilátky, následne pri druhom kontakte s daným antigénom vypukne búrlivá reakcia imunitného systému.

Každý ďalší styk s touto látkou spravidla vyvoláva závažnejšie prejavy. Zvyšuje sa intenzita, ale aj trvanie reakcie. A aj preto je dôležité odborné vyšetrenie alergiológom. Ten určí látku, na ktorú je človek citlivý a dostatočne človeka poučí.

TIP: Viac informácií o alergii je uvedených v samostatnom článku Alergia.

Anafylaxia

Anafylaxia je ťažší stupeň alergie. Zasahuje viaceré telové systémy a orgány. Prebieha vo vyššej intenzite ako alergia. Ohrozuje zdravie a život človeka. Poznáme aj pojem anafylaktoidná reakcia, avšak aj keď sa prejavmi podobá na anafylaxiu, jej príčinou nie je imunitná odpoveď.

Anafylaxia je generalizovaná alergická reakcia, čiže alergia, ktorá sa rozšírila na celý organizmus. Zasahuje viacero telových systémov.

Postihuje napríklad orgánové systémy:

• obehový,
• dýchací,
• nervový,
• kožu,
• tráviací.

Anafylaktický šok je život ohrozujúci stav, ktorého základom je ťažký stupeň anafylaxie. Prejavuje sa poklesom krvného tlaku, obehovou nedostatočnosťou až bezvedomím.

Telo sa pri prvom strete s alergénom imunizuje, čiže si vytvorí protilátky.

Neprejaví sa typickou alergiou. Následne pri druhom strete s antigénom nastáva prehnaná imunitná reakcia.

Pri nej IgE protilátky identifikujú daný antigén, čo spustí alergickú kaskádu. Okrem IgE formy sú známe aj iné mechanizmy. IgE typ reakcie je ale najčastejší, a to až v 60 percentách. Následne sa pri alergii zúčastňujú aj ostatné.

Pri alergickej či anafylaktickej reakcii sa zúčastňujú aj látky, ako sú napríklad:

• histamín,
• serotinín,
• tryptáza,
• heparín,
• adenozín,
• prostaglandín D2,
• interleukíny,
• leukotriény.

Anafylaxia v niektorých prípadoch prebieha dvojfázovo.

Deje sa to v čase niekoľkých sekúnd až minút po strete s antigénom, čiže alergénom. Druhá fáza anafylaktickej reakcie sa môže spustiť 6 až 24 hodín po objavení prvých ťažkostí. Stáva sa tak približne v 20 % prípadov.

Medzi najčastejšie príčiny anafylaktickej reakcie sa radia liekové a potravinové alergény, ale aj reakcie po strete s hmyzom (poštípaní, uhryznutí). Frekventované sú aj alergické reakcie na latex.

Intenzita reakcie je závislá tiež na viacerých faktoroch. Ako je napríklad miera citlivosti alergika. Dôležitý je aj spôsob vstupu alergénu do tela, kontakt, príjem ústami alebo poštípanie hmyzom.

Anafylaktický šok

Anafylaktický šok je najťažšia forma anafylaxie, pričom bezprostredne ohrozuje život postihnutého. Šok je náhla zmena mikro a makrocirkulácie. Dochádza pri ňom k poruche prekrvenia tkanív, a teda aj k zníženému okysličeniu a k poruche bunkového metabolizmu.

V prípade, že sa anafylaktický šok nelieči, nastáva zlyhanie a poškodenie orgánov až smrť. Medzi bežnými ľuďmi je pomenovanie šok zaužívaný ako psychická reakcia, napríklad na akútny stres. Toto pomenovanie však nie je správne.

Pojem šok označuje akútny, život ohrozujúci stav pre poruchu prekrvenia. Zasahuje viaceré telové systémy a orgány. Ide napríklad o srdcovo-cievny systém, pľúca, obličky, nadobličky, mozog, pečeň.

Má tri fázy, kompenzačnú, fázu dekompenzácie a ireverzibilnú fázu.

Pričom v prvej, kompenzačnej fáze sa telo snaží udržať prekrvenie životu potrebných orgánov, a teda mozog, srdce, obličky. V dekompenzačnej fáze sa prehlbujú zmeny, klesá krvný tlak, zhoršuje sa prekrvenie tkanív a orgánov.

Ak sa do tohto momentu šok nelieči, nastáva nezvratná fáza. Najzávažnejšou fázou je teda ireverzibilná fáza, pri ktorej nastávajú nezvratné zmeny a vedie k trvalému poškodeniu orgánov až k smrti.

Šok sa rozdeľuje na:

• hypovolemický, keď v cievach nie je dostatok krvi, ako dôsledok krvácania či dehydratácie,
• kardiogénny, keď zlyháva funkcia srdca ako pumpy,
• obštrukčný, ktorého príčinou je napríklad pľúcna embólia,
• distribučný nastáva pri nadmernom roztiahnutí ciev, ako je to napríklad pri anafylaxii či sepse (otrave krvi).

Prečítajte si tiež: Článok so všeobecnými informáciami o šoku.

Antigén, čiže alergén je látka, ktorá za bežných okolností nie je telu nebezpečná. Telo ju ale pri prvom kontakte označilo ako nežiadúcu.

Následne pri druhom kontakte s ňou reaguje neprimerane. Príčinou môžu byť alergény, ktoré sa nachádzajú za bežných okolností v životnom prostredí. Inému človeku nerobia problém.

Anafylaktický šok je najťažšou formou reakcie na vniknutie alergénu do tela.

Tabuľka uvádza niektoré z látok, ktoré často vyvolávajú alergiu

Špecifickým typom sú alergie na zložku potravy lepok a laktózu.

Pričom pri anafylaxii sú zasiahnuté viaceré telové systémy a orgány. Ako je napríklad koža, srdcovo-cievny systém či dýchanie.

Prejavy anafylaxie záležia na viacerých faktoroch, ako sú napríklad:

• typ alergénu,
• miesto a spôsob prieniku do organizmu, čiže cez tráviaci trakt, kožu, injekčne,
• stupeň citlivosti, senzibilizácie organizmu,
• cieľovom orgáne alebo tkanive.

Tabuľka znázorňuje príznaky anafylaxie vzhľadom na telesný systém

Najdôležitejšia je anamnéza od postihnutej osoby a klinické prejavy alergie, teda aj anafylaxie. Veľmi dôležité je rozpoznanie alergénu. To v následnej dobe pomôže v prevencii alebo pri liečbe vzniknutej alergie.

Typ alergénu sa dá určiť, ak je známa látka, po ktorej sa vyskytla reakcia. Inou metódou sú laboratórne vyšetrenia a kožný alergiologický test. Určuje sa IgE, zvýšenie histamínu v krvi alebo v moči. Vyšetriť sa môže aj hlien a nosový sekrét, v ktorom sa určuje prítomnosť eozinofilov.

Jednoduchá je diagnostika anafylaxie pri pôsobení známeho alergénu. V prípade prvotnej reakcie je o to ťažšia, že alergén ešte nie je známy. Ak sa ale vyskytujú príznaky typické pre alergiu, a to napríklad po uštipnutí včelou, diagnóza je jasná.

V rámci ťažkostí je dôležité vylúčiť inú príčinu (hereditárny angioedém, arytmiu, a podobne podľa symptómov). Deje sa tak hlavne v prípade, ak nie je známa príčina vyskytnutých problémov. Diferenciálna diagnostika je dôležitá pre odhalenie ostatných vážnych ochorení.

Druhá fáza (20 % prípadov) môže nastúpiť po 6 až 24 hodinách.

Ako prvé sú zväčša kožné prejavy, a to začervenanie, svrbenie, žihľavka, prípadne výskyt vyrážok. Frekventovane sa vyskytuje aj angioedém, čiže opuch mäkkých častí kože. Typicky je to oblasť rúk, tváre, ale aj krku.

Ako bolo uvedené, tak priebeh záleží od viacerých faktorov a je individuálny. Závažnejšie ťažkosti sa vyskytujú po vnútrožilovej aplikácii liekov, ale aj po poštípaní včelou do oblasti blízko srdca a tváre.

Po vniknutí alergénu do organizmu sa spúšťa kaskáda imunitných reakcií. Pričom sa do krvi vyplavujú vazoaktívne látky (pôsobiace na cievy), ako sú histamín, prostaglandín D2, leukotrieny a aj látky, ktoré vplývajú na stiahnutie dýchacích ciest.

Účinky týchto látok sa prejavujú najmä ako:

• stiahnutie dýchacích ciest, čiže bronchokonstrikcia,
• roztiahnutie ciev, teda vazodilatácia,
• zvýšená priepustnosť kapilár, drobných ciev pre tekutiny (angioedém),
• zvýšená sekrécia hlienov sliznice dýchacích ciest, a to dolných aj horných,
• zhlukovanie a aktivácia trombocytom, čo má za následok DIC (diseminovanú intravaskulárnu koagulopatiu).

Následkom toho vzniká prestup telesných tekutín do medzibunkového priestoru. Dochádza tým ku strate tekutín z krvného obehu, ale aj roztiahnutie ciev, teda vazodilatácia. To zapríčiní zníženie krvného tlaku, zrýchlenie srdcovej frekvencie.

Zúženie dýchacích ciest má za následok sťažené dýchanie (dyspnoe), pričom môže byť počuť pískavé dýchanie, ako pri astmatickom záchvate. Dýchanie zhoršuje aj zvýšená tvorba hlienu v dolných dýchacích cestách a pridružuje sa chrapot pri dýchaní.

Okrem uvedeného opuchu mäkkých tkanív je veľmi závažný edém hrtanu a hrtanovej príklopky. Čo môže mať za následok obštrukciu, čiže nepriechodnosť dýchacích ciest. Pridružiť sa môže dusenie až zastavenie dýchania.

Dôsledkom je respiračné zlyhanie, a v prípade, že sa nezačne skorá liečba alebo resuscitačná starostlivosť, aj smrť. Rovnako nebezpečné je aj zlyhanie funkcie srdca, a to pre malígnu arytmiu alebo ischémiu, čiže nedokrvenie srdcového svalu, a teda infarkt srdca.

Pri šoku sa vyskytujú aj príznaky, ktoré vyplývajú zo zhoršeného prekrvenia mozgu. Medzi tie sa radí zmenené vedomie (apatia, agresia), kolaps, kŕče tela až bezvedomie. Okrem toho je pri šoku možné pozorovať bledosť až mramorové sfarbenie kože, studený pot.

Tráviaci systém reaguje celkovou ťažobou, zvracaním, bolesťou brucha. Pridružiť sa môže aj riedka stolica. Tvorba moču sa znižuje až zastavuje a vyskytnúť sa môže obličková kolika. Stiahnutie močového mechúra môže spôsobiť únik moču. V tehotenstve je obzvlášť rizikové stiahnutie maternice.

Aj keď alergická reakcia prebehla prvý raz mierne, je veľmi dôležité odborné vyšetrenie. Druhá reakcia môže mať intenzívny priebeh.

Aj keď priebeh anafylaxie môže mať fatálny koniec, našťastie, existuje účinná a rýchla liečba, ktorá zabráni rozvoju anafylaktického šoku do jeho nezvratnej formy.

Najčastejšie otázky a odpovede o anafylaxii

Pýtate sa...

Čo je to anafylaxia?

• Anafylaxia je závažná a život ohrozujúca alergická reakcia, ktorá nastáva rýchlo po vystavení alergénu. Môže ovplyvniť dýchanie, krvný tlak a viacero orgánových systémov naraz.

Aké sú najčastejšie príčiny anafylaxie?

• Najčastejšími spúšťačmi sú potraviny (napr. orechy, morské plody, mlieko, vajcia), bodnutie hmyzom (včely, osy), lieky (napr. antibiotiká, anestetiká) a latex. Niekedy nie je možné určiť presnú príčinu.

Aké sú príznaky anafylaxie?

• Medzi hlavné príznaky patrí opuch tváre a hrdla, ťažkosti s dýchaním, žihľavka, znížený krvný tlak, zrýchlený pulz, závraty a strata vedomia. Reakcia sa môže vyvíjať v priebehu niekoľkých minút.

Ako rýchlo sa objavia príznaky?

• Príznaky sa zvyčajne objavia do niekoľkých sekúnd až minút po kontakte s alergénom, v niektorých prípadoch však môžu nastať aj po 30–60 minútach.

Čo robiť pri podozrení na anafylaxiu?

• Okamžite zavolať tiesňovú linku (112), podať adrenalínovú injekciu (ak je k dispozícii) a uložiť postihnutého do polohy so zdvihnutými nohami. Dôležité je nečakať a konať rýchlo.

Ako sa podáva adrenalín pri anafylaxii?

• Adrenalín sa podáva intramuskulárne do vonkajšej strany stehna pomocou auto-injektora (napr. EpiPen). Ak sa stav nezlepší, môže sa podať druhá dávka po 5–15 minútach.

Je možné mať anafylaxiu aj bez predchádzajúcej alergie?

• Áno, anafylaxia sa môže objaviť aj u ľudí, ktorí predtým nemali známe alergie.

Môže sa anafylaktická reakcia opakovať?

• Áno, niekedy sa reakcia môže vrátiť po niekoľkých hodinách – tzv. bifázická anafylaxia. Preto je dôležité zostať pod lekárskym dohľadom aj po úvodnom zlepšení stavu.

Ako sa dá anafylaxii predísť?

• Najlepšou prevenciou je vyhýbať sa známym alergénom, nosiť pri sebe adrenalínový auto-injektor a informovať okolie o svojej alergii.

Dá sa anafylaxia vyliečiť?

• Nie, ale jej riziko sa dá minimalizovať dôslednou prevenciou a rýchlou reakciou v prípade vystavenia alergénu.

Infografika: Alergia a Anafylaxia