Popŕhlenie medúzou. Treba sa ho obávať?

Medúzy a ich výskyt

Najčastejšie sa vyskytujú v južnej Ázii, v severnej Amerike, na Britských ostrovoch ale hlavne v Austrálskych vodách. Austrália je známa nielen vysokým počtom týchto živočíchov ale aj výskytom najjedovatejších druhov medúz.

Medzi také patrí aj Box Jellyfish alebo takzvaná „morská osa, ktorá patrí do kategórie najjedovatejších živočíchov sveta. Jej popŕhlenie spôsobuje zástavu srdca v priebehu pár minút - teda veľmi rýchlu smrť.

Zaujímavé: Existuje jediný prípad popŕhlenia týmto druhom medúzy, ktorý sa neskončil smrťou. V decembri v roku 2010 akoby zázrakom prežila len 10 - ročná Rachael Shardlow z austrálskeho štátu Queensland. Po šesťtýždňovej hospitalizácii v nemocnici bola prepustená len s jazvami po útoku.

V Austrálii, sú kvôli tomuto vysokému počtu medúz zavedené prísne bezpečnostné opatrenia.

Na plážach sa vykonávajú pravidelné bezpečnostné obhliadky vôd a aj pobrežia (pobrežie láka hlavne dospelé jedince).

Ak sa pri nich nájde medúza (živá aj mŕtva), tak sa vyloví a následne zneškodní.

Nebezpečné vodné plochy sú označené vlajkami a na aktuálnu situáciu upozorňuje aj miestny rozhlas.

Stavba tela medúzy

Telo medúzy má tvar zvonu, ktoré jej pomáha pri pohybe. Z 90 % je tvorené vodou a zo zvyšných 10 % rôsolovitou hmotou zvanou mesoglea. Práve kvôli jej rôsolovitému telu vznikol jej anglický názov jellyfish (želatínová ryba či morská želatína).

Zaujímavosti z orgánovej sústavy medúz

Vo vode žiari či svetielkuje, v čom jej napomáhajú bioluminiscenčné orgány vyžarujúce svetlo. To jej napomáha pri obrane ale aj pri love potravy.

Väčšina z nich disponuje chápadlami ale nie všetky. Na ich ústnych ramenách a chápadlách sa nachádzajú nematocysty (pŕhlivé bunky), ktorými vstrekujú jed do tela obete, pričom na koži človeka zanechávajú veľké množstvo malých ihličiek.

Medúzy nemajú mozog. Ich telo je poprepletané sieťami nervov, ktorými detekujú zmeny v okolitom prostredí. Pomáhajú jej orientovať sa v prostredí, hľadať potravu ale aj rozpoznať nebezpečenstvo.

Takisto im chýba respiračný systém. Dýchajú difúzne pomocou buniek celého tela, pomocou ktorých dochádza k výmene kyslíka.

Medúzy ako „nesmrteľné tvory"

Tieto „nesmrteľné" živočíchy majú schopnosť regenerácie, dokonca sa vedia naklonovať. Po rozpolení medúzy dokážu obe polovice prežiť a dorásť do konečného tvaru.

Taktiež sú schopné v určitých stresových situáciách zmenšiť svoje telo až do štádia polypu a nanovo rásť. Polyp je východzie štádium medúz ako u nás embryo.

Najnebezpečnejšie medúzy

Na svete existuje nespočetné množstvo najrôznejších druhov medúz. Majú rôzne tvary, farby a veľkosti. Nájdeme medúzy s chápadlami ale aj bez nich. Niektoré sú neškodné, iné bolestivo popŕhlia s minimálnymi následkami ako napríklad bolesť či žihľavka v danom mieste.

Tie najnebezpečnejšie z nich, však spôsobujú bolestivú a strašnú smrť. V niektorých prípadoch obeť medúzy zomiera na srdcový infarkt spôsobený strachom zo smrti a ukrutnou bolesťou skôr, ako začne pôsobiť samotný jed.

Medúzy však nie sú útočné. K popŕhleniu väčšinou dochádza pri ich obrane. Najčastejšie je tomu tak ak človek nečakane skočí do vody a vystrašená medúza nemá inú možnosť, ako sa v strese brániť jedovatými žihadlami.

Štvorhranka trojitá (Tripedalia cystophora)

Štvorhranka trojitá je asi 1 cm veľká medúza patriaca medzi pŕhlivce. V niektorej literatúre ju možno nájsť pod samostatnou kategóriou štvorhranovce. Môže za to jej klobúk v tvare zvona. Je o málo vyšší ako širší s typickým štvorhranným prierezom.

Z každej hrany ústia 3 chápadlá, teda dokopy 12. Posiaty je bradavičkami, z ktorých dokáže vstrekovať jed do obete. Počas noci sa nachádza na morsko dne, no s východom slnka na ňu možno naraziť len cca 20 cm pod morskou hladinou.

Morská osa (Chironex fleckeri)

Morská osa alebo aj Box Jellyfish dosahuje 10 až 15 cm. Jej chápdlá však majú obrovské rozmery a to cca od 1 až do 3 metrov. Jej výskyt je lokalizovaný v Austrálii.

Jej popŕhlenie je smrteľné a predtým spôsobuje neznesiteľné bolesti celého tela. Jed pôsobí na srdcovo - cievny a nervový systém, čo má za následok zlyhanie srdca pod obrazom kardiogénneho šoku a celo telových kŕčov. Niekedy obeť zomiera pre neznesiteľné bolesti spôsobené popálením touto smrtiacou medúzou.

Zaujímavé: Medúzy Cironex fleckeri každoročne popŕhlia stovky ľudí. Tieto stretnutia sa končia tragicky v priebehu niekoľkých minút. Najvyšší výskyt morskej osi je v Austrálii.

Medúza Irukandji (Carukia barnesi)

Irukandji patrí k tým najjedovatejším pŕhlivcom, konkrétne ku štvorhranovcom. Nazýva sa aj Barnesova medúza po svojom objaviteľovi Jackovi Barnesovi. Klobúk má v priemere asi 1 až 10 cm, no chápadlá dosahujú až 1 m.

Po jej povrchu sú bradavičky červenej farby, ktorými vstrekuje jed tvorený prevažne adrenalínom. Ten spôsobuje cca po 30min sčervenenie v tvári, potenie, búšenie srdca, bolesti na hrudi, vysoký tlak krvi, bolesti hlavy, závraty, bolesti v oblasti obličiek, kŕče, nauzeu a zvracanie.

Medúza Pelagia (Noctiluca scintillans)

Má tvar dáždnika a krásnu fialkovo - červenú farbu. Svojím vzhľadom pripomína krásny kvet. Privoňať k nemu by sa však nikomu nemuselo vyplatiť. Táto malá asi 10cm kráska sa nachádza v oceánoch, v Červenom a Stredozemnom mori. Akonáhle príde do kontaktu s človekom (ale aj iným predmetom) krásne žiari.

Po kontakte s ňou však zostávajú na tele človeka bolestivé popáleniny. Pri zasiahnutí veľkej plochy kože môžu viesť až k popáleninovému šoku. Ten sa môže skončiť smrťou. Menšie popáleniny sa hoja jazvou, ktorá nám zostáva ako spomienka na stretnutie s jednou s najkrásnejších medúz vôbec.

Portugalský muž vojny (Physalia physalis)

Tento „vojnový muž" nie je medúzou v pravom zmysle slova. Ide vlastne o celú kolóniu malých organizmov. Spolu majú tvar akoby balónika či nafúknutého sáčku s chápadlami fialkovej až hnedkastej farby.

Celý organizmus obsahuje nematocysty, ktoré spôsobujú jedovaté popŕhlenie. To je veľmi bolestivé a podobne ako Barnesova medúza spôsobuje srdcovo - cievny kolaps.

Levia hriva (Cyanea capillata)

Levia hriva je jedovatý druh medúzy, ktorý spôsobuje bolestivé popŕhlenie so zdravotnými ťažkosťami. V niektorých prípadoch sa stav končí smrťou. Táto gigantická medúza dorastá až do dĺžky 3 metrov. Ide o najväčší druh medúzy vôbec.

Nematocysty na jej povrchu vylučujú jed, ktorý dokáže prostredníctvom ihličiek vstrekovať nebezpečné látky do tela človeka aj nejaký čas po smrti medúzy. Pozitívom je, že sa pohybuje skôr samostatne a preferuje hlboké vody, preto sa s ním na pobreží nestretnete.

Preventívne opatrenia proti popŕhleniu medúzou

Každému dovolenkárovi sa môže stať, že ho popŕhli medúza. Je to vec náhody. Plavec je v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Ako sa teda vyhnúť bolestivej spŕške žihadiel?

Sú krajiny, kde je výskyt medúz väčší (Austrália, severná Amerika, Britské ostrovy, Japonsko). Tie sa však nenachádzajú vo všetkých častiach mora.

Zhlukujú sa väčšinou v skupinkách na určitých miestach, ktoré sú kvôli bezpečnosti turistov označené vlajkami. V týchto oblastiach by sa ľudia vôbec nemali pohybovať. Aspoň nie bez ochranných odevov.

Najviac ohrození sú potápači, ktorí v snahe objavovať a pozorovať tajuplný podmorský svet, plávajú aj na miesta s určitými hrozbami. Tí by však mali poznať hrozbu, ktorá na nich pod hladinou číha a ich odev spĺňa bezpečnostné podmienky.

Amatérsky potápači a dobrodruhovia riskujú na vlastnú zodpovednosť, hlavne ak nedisponujú dostatočne vhodným potápačským odevom.

• nevyhľadávať miesta so zvýšeným výskytom medúz
• rešpektovať bezpečnostné opatrenia (tabule, oznamy)
• nerobiť bezdôvodne rýchle pohyby vo vode (skoky)
• použiť pri potápaní potápačskú výstroj
• nechytať vyplavené, mŕtve medúzy ani časti ich tiel holými rukami

Toxicita jedu medúz

Toxicita jedu medúz je vysoko individuálna. Závisí od viacerých faktorov a to na strane medúzy aj človeka. Preto aj popŕhlenie medúzov, intenzita prejavou, priebeh stavu a prognóza je u každého rozdielna.

Faktory ovplyvňujúce toxicitu

• druh medúzy
• dávka jedu
• vek medúzy
• veľkosť medúzy
• veľkosť chápadiel
• veľkosť popŕhlenej plochy
• čas kontaktu medúzy s človekom
• vek človeka
• psychický a fyzický stav človeka
• pridružené ochorenia človeka

Čo robiť po popŕhlení medúzou?

Dovolenkári zväčša nie sú odborníkmi na medúzy. Preto nevedia presne určiť aký druh ich popŕhlil. Z tohto dôvodu je potrebné zakaždým vyhľadať lekársku pomoc kvôli observácii (odsledovania) stavu a jeho vývoja, prípadne podania protijedu a symptomatologickej liečbe.

Zaujímavé: Obyčajný ocot má zloženie, ktoré je schopné deaktivovať nematocysty a tým zabraňuje vylučovaniu jedu do organizmu. Každá pláž so zvýšeným výskytom medúz má fľašku s octom na viditeľnom mieste pre verejnosť v rámci bezpečnostných opatrení.

Všeobecná prvá pomoc pri popŕhlení medúzou

• dostať postihnutého na breh
• minimalizovať fyzickú aktivitu chorého
• odstrániť medúzu alebo chápadlá ak je ešte na tele (nedotýkať sa medúzy ani jej častí holými rukami)
• zistiť prípadne popis medúzy ak je to možné
• vypláchnuť ranu slanou, morskou vodou (mierni bolesť)
• umyť jedlou sódou s octom prípadne morskou vodou
• priložiť octový obklad na 10 - 15minút na ranu (ťahá jed)
• zoškriabať žihadlá kreditnou kartou alebo inou plastovou kartou
• natrieť antihistaminikovou masťou
• chladiť (ľad v sáčku)
• vyhladať lekársku pomoc

Pozor: Na oplachovanie popŕhleného miesta používajte iba slanú vodu, ocot a sódu bikarbónu. Sladká voda a trenie miesta (napr. uterákom) aktivuje tŕne a tým vylučovanie jedu do organizmu. Moč je len mýtus. Jeho chemické zloženie jed nedeaktivuje.

Situácie, kedy treba bezpodmienečne vyhľadať lekára

• popŕhlenie väčšej časti tela
• popŕhlenie okolia očí
• popŕhlenie pier, jazyka a dutiny ústnej
• popŕhlenie genitálií
• výrazná bolestivosť
• bolesť veľkej okolitej časti
• výrazný opuch
• opuch pier, jazyka a hrdla napriek tomu, že tie neboli popŕhlené
• ťažkosti s prehĺtaním
• ťažkosti s dýchaním
• celková nevoľnosť
• bolesti hlavy, závrate
• nauzea, zvracanie
• kŕče vo svaloch

Vyhľadanie lekára je na mieste kedykoľvek po útoku medúzou, hlavne pri neistote druhu a pri objavení sa akýchkoľvek symptómov, ktoré pacient do tej doby nepociťoval.

Pozrime sa spolu na všetky letné problémy:
Naše zdravie v lete - slnko, teplo, úrazy a ochorenia

Zdroje

• mayoclinic.org - Jellyfish stings
• healthline.com - Jellyfish Sting
• healthdirect.gov.au - Jellyfish stings

Otestujte sa