Poruchy imunity sú vrodené len v menšine prípadov, väčšinu získame až počas nášho života (Rozhovor)

Pod pojmom imunitný systém si môžeme predstaviť veľkú skupinu buniek a ich produktov zabezpečujúcich a kontrolujúcich najrozmanitejšie procesy, ktoré chránia naše zdravie. Častou chybou je, že našu imunitu začneme posilňovať až počas choroby.

O poruchách imunitného systému, jeho oslabení, ale aj o alergiách a prevencii porozprával imunológ a alergológ MUDr. Miroslav Bajer z Fakultnej nemocnice Trnava.

Čo spôsobuje oslabenú imunitu?

Oslabenú imunitu, alebo určitú jej poruchu môžu spôsobiť najrozličnejšie okolnosti. Môžeme ju mať už vrodenú, kedy väčšinu ochorení spôsobia mutácie v rozličných génoch. Celkovo z porúch imunity tvoria tie vrodené len 10 %. Až 90 % porúch imunity je získaných.

Odstránenie príčiny či správna liečba základného ochorenia môže viesť aj k vyliečeniu. Prechodnú poruchu imunity môžeme mať napríklad aj pri nedostatku spánku či vitamínov.

Sú zdravý životný štýl a psychické rozpoloženie človeka dôležité faktory?

Imunitu a faktory ovplyvňujúce jej funkciu treba vnímať ako celok. Ak sa budeme zdravo stravovať, ale spať 2 hodiny denne, naša imunita nebude dostatočne funkčná. Aj v tomto prípade platí zlatá stredná cesta – dostatok primeraného pohybu, ale aj regenerácie a vyvážený príjem nutrientov. Dôležité je nájsť konsenzus, akýsi správny pomer a zhodu rôznych okolností.

Čo sa týka psychického rozpoloženia, ten nedokážeme zmerať. Všeobecne je ale stres faktorom, ktorý ovplyvňuje mnohé, ak nie všetky ochorenia. Aj šport je zdravý len do určitej miery, príkladom môžu byť profesionálni športovci, ktorí po vrcholovom výkone majú zmeny imunitného profilu podobné ako pacienti so sepsou, čo je ťažký zápalový stav.

Narastá počet alergikov v ambulanciách? Aké alergie poznáme?

Pacientov s alergiou každým rokom pribúda, je predpoklad že o 15 až 20 rokov bude alergická väčšia polovica celej populácie. V poslednom období nám pribúda aj počet pacientov s menej bežnými alergiami, ktoré sa spájajú aj s klimatickými zmenami.

Najčastejšie a najdôležitejšie alergény sú pele stromov, tráv či burín. Tieto sú sezónne, teda pacienti s peľovou alergiou trpia počas kvitnutia určité mesiace v roku.

Pri celoročnej alergii ide najmä prachové zložky - roztoče, zvieracie alergény, dôležité sú tiež rôzne plesne v ovzduší. Častou je lieková či potravinová alergia, smrteľnou môže byť alergia na blanokrídly hmyz.

V zásade môže byť pacient alergický teoreticky na čokoľvek, dokonca aj na lieky proti alergii. To sa už ale bavíme o raritných veciach. Okrem genetických faktorov, ktoré si nevyberiete, má na vznik alergií veľký vplyv aspoň 6 mesačné kojenie. Fajčenie tehotných a dojčiacich žien je rovnako veľký rizikový faktor rozvoja alergického ochorenia u dieťaťa.

Aké sú najčastejšie alergické prejavy?

Alergické prejavy môžu byť rôzne, od najľahších foriem, počas ktorých pacient ešte ani nemusí vedieť že má alergiu, až po život ohrozujúci stav nazývaný anafylaxia. Medzi bežné prejavy alergie patrí výtok z nosa či naopak upchatý nos, svrbenie očí, kýchanie, kožný alergický výsev. Pri anafylaxii hrozí pacientovi smrť udusením či arytmiou.

Ako alergiu diagnostikujeme?

Základom diagnostiky v alergológii sú jednoznačné kožné prick testy. Dôležité je, aby pacient minimálne 7 dní pred testami neužil tabletkové antihistaminiká. Lokálna liečba sprejom do nosa či kvapkami do očí je možná a pauzovať ju netreba. Výhodné je preto pacientov testovať mimo ich sezónneho obdobia, kedy si vynechanie liekov ani nemôžu príliš dovoliť.

Na diagnostiku kontaktnej alergie využívame epikutánne testy – tie sa lepia na chrbát a odčítava sa výsledok o 48 až 72 hodín. Najväčším pokrokom je tzv. komponentová diagnostika, ktorá nám umožňuje si alergén rozobrať doslova na drobné.

Dá sa alergia vyliečiť?

Poznáme liečbu symptomatickú, čiže liečime symptómy – najznámejšie sú jednoznačne v rôznej forme podávané anhihistaminiká a kortikoidy. Najčastejšia je aplikácia tabletkovou formou, výhodné sú aj lokálne podávané antialergiká, či už do očí, alebo nosa. Niektoré ťažko zvládnuteľné stavy, ako napríklad na bežnú liečbu rezistentná chronická urtika či astma, sa liečia dokonca biologickou liečbou.

Podstatu alergie ale vyrieši jedine alergénová imunoterapia, ktorú máme pre niektoré alergény k dispozícii. Pacientovi postupne podávame alergén v presne definovanom množstve a v primerane sa zvyšujúcich dávkach, pričom sa snažíme dlhodobým podávaním navodiť toleranciu v organizme. Cieľom je presne určiť a vybrať príčinný alergén, ktorý pacientovi podávame injekčne alebo perorálne. Takto vieme liečiť alergiu napríklad na roztoče, trávy, buriny, stromy.

Osobitné postavenie má imunoterapia jedom blanokrídleho hmyzu. Tá je u pacienta so závažnou formou alergie na osu či včelu vitálne indikovaná.

Pri alergickej imunoterapii je dôležitý čas, liečba musí trvať minimálne 3 až 5 rokov. Množstvo pacientov prichádza po roku terapie, že zaznamenali dokonca zhoršenie príznakov, prípadne neprídu vôbec a v liečbe nepokračujú. To je ale chyba. Prechodné zhoršenie alergie je dokonca relatívne časté. Alergie, ktoré môžeme liečiť, by sme aj liečiť mali, pretože je šanca, že zabránime zhoršeniu príznakov a prechodu do astmy.

Liečba alergie musí byť systematická, komplexná a pravidelná - nezbavíme sa jej zo dňa na deň. Vo Fakultnej nemocnici Trnava preto nájdete Ambulanciu klinickej imunológie a alergológie, ktorá je súčasťou  Kliniky vnútorného lekárstva. Kompletné informácie o jej fungovaní a ordinačných hodinách nájdete na www.fntt.sk

Článok vznikol v spolupráci s Fakultná nemocnica Trnava.