Výživové doplnky: Čo sú, ako a čím sa odlišujú od liekov?

Populárne sú hlavne doplnky výživy pre športovcov a na chudnutie, ďalej i pre zlepšenie mužskej kondície. Ženy ich vyhľadávajú napríklad pre zdravie vlasov. Poznáme tiež prípravky pre seniorov, na kĺby či pre deti a všeobecne imunitu.
Vieme ale, že ich podstata sa od liečiv/liekov odlišuje? A na čo si treba dať pozor?

Lieky a liečivé prípravky sa delia do kategórií

Rozdelenie liekov a liečivých prípravkov do dvoch kategórií.

Kategórie:

• viazané na lekársky predpis – predpisuje ich lekár – všeobecný alebo špecialista. Vydajú Vám ich v lekárni na základe rodného čísla – ku ktorému prislúcha daný recept.
  • v dnešnej dobe sa už vo väčšej miere využíva takzvaný elektronický recept. Papierové recepty sú už väčšinou len zriedkavosťou.
  • lieky viazané na lekársky predpis môže vydať iba vysokoškolsky vzdelaný pracovník – magister/magisterka farmácie alebo doktor/doktorka farmácie.
• voľnopredajné lieky – ktoré sa označujú aj ako OTC (z anglického Over the counter) – jedná sa o lieky, ktoré si viete zakúpiť bez receptu.

Voľno predajné lieky vám vie predať buď:

• vysokoškolsky vzdelaný pracovník magister/magisterka farmácie alebo doktor/doktorka farmácie,
• alebo stredoškolsky vzdelaný pracovník s atestáciou – farmaceutický laborant/laborantka.

Avšak v lekárni sa dajú zakúpiť aj výživové doplnky.

Tie vám vie predať buď:

• vysokoškolsky vzdelaný pracovník magister/magisterka farmácie alebo doktor/doktorka farmácie,
• alebo stredoškolsky vzdelaný pracovník s atestáciou – farmaceutický laborant/laborantka,
• alebo stredoškolsky vzdelaný pracovník bez atestácie – farmaceutický laborant/laborantka.

A tu často nastáva kameň úrazu – pretože ľudia si veľmi často a aj ľahko zamieňajú voľnopredajné lieky za výživové doplnky a naopak.

Nie je sa čomu čudovať.

Výživové doplnky sa svojou formou podobajú na lieky.

Môžu mať formu:

• tabliet,
• kapsúl,
• pastiliek,
• prášku – najčastejšie baleného jednodávkovo, osobitne vo vrecúškach,
• tekutiny – ktorá je užívaná buď vo forme kvapiek, či v inej forme,
• alebo ampuliek s tekutým obsahom.

Tieto formy sú volené tak – aby bolo možné ich brať v jednotlivých dávkach. A dajú sa zakúpiť aj v lekárňach rovnako ako lieky.

Bohužiaľ, tu sa ich podobnosť s liekmi začína aj končí.

Aj keď sa to možno nezdá – výživové doplnky a lieky toho veľa spoločného naozaj nemajú.

Tak čo to tie výživové doplnky vlastne sú? A ako zistíme, či sa jedná o liek, alebo nie?

Výživové doplnky a legislatíva SR

Skôr ako sa pozrieme na podrobnejšie rozdiely – existuje veľmi ľahká indícia ako rozlíšiť liek a výživový doplnok.

Výživové doplnku tvoria doplnkový sortiment:

• lekární,
• zdravotníckych pomôcok,

ale naša legislatíva povoľuje ich predaj aj mimo týchto zariadení.

Napríklad ich viete kúpiť v:

• potravinách,
• drogérii,
• či dokonca aj na pumpách.

Takže ak uvidíte niektorý výrobok dostupný aj vo vyššie spomenutých obchodoch a prevádzkach – jedná sa s určitosťou o výživový doplnok.

Registrácia lieku a požiadavky na výživové doplnky + zákony

Jednou z pomôcok je aj takzvaný ŠÚKL kód.

Každý registrovaný liek musí mať pridelený jedinečný kód, ktorý vydáva Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). To či sa teda jedná o liek alebo liečivo si viete overiť aj na ich oficiálnej stránke.

Na rozdiel od liekov

• ktoré upravuje Zákon číslo 362/2011 Z. z. – Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

výživové doplnky spadajú pod úplne inú právnu normu.

Konkrétne sa jedná o

• Zákon číslo 152/1995 Z. z. – Zákon o potravinách.

Požiadavky na výživové doplnky ďalej upravuje:

• výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR 16826/2007-OL - paragraf č. 15 – 17. Ktorý bol zmenený a doplnený v rokoch 2009, 2010 a 2014.

Ako už zo samotného názvu zákona vyplýva –
výživové doplnky sa radia medzi potraviny. 
Nie sú to lieky a preto nie sú ani určené na liečbu. 
Rovnako nie sú určené ani na prevenciu ľudských ochorení. 

Tento legislatívny rozdiel má dopad aj na:

• požiadavky na ich kvalitu,
• požiadavky pri ich registrácii – pri vstupe na trh,
• ich označovanie – tieto prípravky musia obsahovať na obale označenie, že sa jedná o výživový doplnok,
• ich bezpečnosť,
• ale aj iné atribúty.

Zároveň výživové doplnky nesmú mať na náš organizmus účinok:

• farmakologický,
• metabolický,
• alebo imunologický (to znamená biologický).

V prípade, ak by výživový doplnok mal nejaký z uvedených účinkov, - nespĺňal by zákonnú definíciu, a bol by stiahnutý z trhu.

Hlavnou úlohou už spomenutých právnych foriem je chrániť ľudí pred:

• možnými zdravotnými rizikami,
• a zavádzajúcimi informáciami.

Podľa zákona sú výživové doplnky definované ako potraviny, ktoré:

• sú určené na doplnenie prirodzenej (bežnej) stravy,
• sú koncentrovanými zdrojmi živín ako sú:
  • vitamíny,
  • minerálne látky,
  • stopové prvky,
  • aminokyseliny,
  • mastné kyseliny,

ale môžu to byť aj prípravky s obsahom:

• vlákniny,
• rastlinných extraktov,
• alebo iných látok s účinkom
  • výživovým,
  • alebo fyziologickým.

Výživové doplnky obsahujú tieto látky

• samostatne,
• alebo vo vzájomnej kombinácii.

Vo výnose Ministerstva pôdohospodárstva a Ministerstva zdravotníctva sú uvádzané

• minimálne

ale aj 

• maximálne

množstvá vitamínov a minerálnych látok obsiahnutých vo výživových doplnkoch.

Minimálne množstvá

Toto množstvo má byť najmenej 15 % z odporúčaného denného príjmu – uvedeného v Tabuľke č.2.

Tento obsah sa uvádza:

• v 100 g výrobku,
• alebo v 100 ml výrobku,
• alebo v jednotlivej porcii výrobku.

Maximálne množstvá

Najvyššie maximálne množstvá – sú maximálne bezpečné denné množstvá minerálov a vitamínov. Samozrejme sa musí brať ohľad aj na fakt, že vitamíny a minerály prijímame aj zo stravy.

Výživové doplnky nesmú:

• tvrdiť,
• alebo vzbudzovať dojem,

že rozmanitá strava neposkytuje primerané množstva živín.

Tabuľka č.1 - Vitamíny a minerálne látky, ktoré možno používať na výrobu výživových doplnkov

Zdroj: Príloha č. 19 k siedmej hlave druhej časti potravinového kódexu pozmenený v roku 2010.

Vitamíny aj minerály môžu byť vo výživových doplnkoch v rôznych formách.

Celý zoznam týchto foriem si viete pozrieť vo Výnose Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 25. júla 2007 č. 16826/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca požiadavky na potraviny na osobitné výživové účely a na výživové doplnky, ktorý je dostupný na internete.

Tabuľka č. 2 - Odporúčané množstvo denného príjmu vitamínov a minerálnych látok vo výživových doplnkoch

Zdroj: Príloha č. 19 k siedmej hlave druhej časti potravinového kódexu pozmenený v roku 2009.

Ako vidíme v tabuľkách uvedených vyššie – výživové doplnky môžu obsahovať široké spektrum vitamínov, minerálov ale aj iných účinných látok.

Z dotazníkovej štúdie vyplýva, že viac ako 60 % ľudí užíva výživové doplnky. Pritom väčšina ľudí si výživové doplnky kupuje v lekárni.

Je však zarážajúce – že takmer 80 % užívateľov výživových doplnkov – nekonzultuje ich užívanie s lekárom či iným odborníkom. Je to najmä z dôvodu, že pacienti ich považujú za bezpečné. A rovnako aj z dôvodu, že sa spoliehajú na informácie z internetu alebo od známych.

A tu nastáva problém.

Keďže pacienti sú nedostatočne informovaní o význame, ale aj vhodnosti ich užívania.

Tým si nemusia úplne uvedomovať všetky riziká spojené s výživovými doplnkami. Čo je o to riskantnejšie napríklad u pacientov so závažnými ochoreniami, či u tehotných, alebo dojčiacich žien.

Asi nie je žiadnym prekvapením, že najčastejšími výživovými doplnkami sú tie s obsahom vitamínov. Spomedzi nich prvé priečky zaberajú:

• vitamín C a B-komplex.
• viac informácií o vitamínoch na Zdravotéke

Medzi výživovými doplnkami s obsahom minerálov a stopových prvkov prevládajú tie s obsahom:

• magnézia (horčíka) a zinku.
• viac informácií o mineráloch na Zdravotéke

Vo väčšej miere ľudia ešte užívajú výživové doplnky s obsahom probiotík.

Uvádzané boli aj prípravky s obsahom:

• omega mastných kyselín,
• gynekologické a urologické prípravky – s obsahom brusníc či zlatobyľa,
• prípravky určené pre tehotné a dojčiace ženy, medzi najčastejšie užívané prípravky počas tehotenstva patria:
  • antiemetiká – prípravky používané pri nevoľnosti a zvracaní – zvyčajne s obsahom zázvoru – dostupné aj vo forme lízaniek či pastiliek,
  • antacidá – prípravky na znižovanie žalúdočných kyselín – doplnky s obsahom hlinitých, vápenatých a horečnatých solí,
  • laxatíva – prípravky s preháňajúcim účinkom – glycerínové čapíky, probiotiká, psyllium, laktulóza,
  • prípravky na hnačku – aktívne uhlie,
  • prípravky určené pri nafukovaní (označuje sa pojmom aj ako meteorizmus) – výživové doplnky s obsahom simetikónu,
  • ale aj rôzne rastlinné prípravky – napríklad prípravky na kašeľ s obsahom skorocelu,
  • a v neposlednom rade – multivitamínové prípravky určené pre tehotné ženy – odborníci však varujú, že pravidelné užívanie týchto multivitamínových doplnkov vedie k vyššej pôrodnej váhe novorodenca,
• či rôzne proteíny a doplnky pre športovcov.

Užívanie výživových doplnkov má svoje opodstatnenie. A to najmä v prípade ak:

• bežná strava dostatočne nepokrýva dennú potrebu vitamínov, minerálov alebo iných látok,
• je zvýšená potreba vitamínov, minerálov a stopových prvkov – napríklad pri ochoreniach.

Avšak vďaka ich...

• pomerne jednoduchej dostupnosti,
• marketingu,
• tlaku priemyslu,
• legislatívy,
• a nedostatočnej informovanosti,

...sú často užívané v nesprávnych indikáciách, bez znalosti rizík či benefitov.